OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Sunset - 2. kapitola



Sunset - 2. kapitolaPrvú kapitolu som rozdelila na dve časti, keďže bola príšerne dlhá... v tejto časti sa dostaneme na oslavu a dozviete sa niečo o Sebastianovi...

1. kapitola 2/2

Dýchaj, dýchaj, hovorila som si, a vtedy som počula jemné syknutie. Uvedomila som si, že som zastala uprostred cesty. Rýchlo som sa rozhýbala a kráčala popri ňom smerom k oltáru. Cítila som jeho omamnú vôňu, ktorá zatieňovala všetky tie kvety v sále- bola som si istá, že keby boli živé, dosť by ich to urazilo; celá tá výzdoba vyzerala fádne pri jeho dokonalej tvári- a stálo ma dosť síl, aby som sa udržala na nohách. Naozaj som nechápala, prečo sa toto všetko so mnou deje zakaždým, keď som s ním.

Dorazili sme k oltáru a spolu sme zaujali svoje miesta: ja pri ostatných družičkách a on pri družboch. Vtedy pomalú skladbu vystriedal Wagnerov tradičný pochod a na konci uličky po boku starého otca sa objavila moja mama. V krásnych bielych šatách bez ramienok a s vlečkou aspoň meter dlhou vyzerala ako princezná. Sieťkovaný závoj posiaty slabunkými kvietkami mala stiahnutý cez tvár, no aj tak som zaregistrovala jej nervózny úsmev. Bola to tá najkrajšia nevesta na svete. Ani v jednom z tých svadobných časopisov, ktoré som prezrela som takú nevidela. Ladným krokom prichádzala k oltáru, kde na ňu čakal Eddie. V jeho tvári som videla nadšenie a radosť. Vedela som, že ju veľmi miluje. Keď dorazili, starý otec vzal maminu ruku a vložil mu ju do dlane. Potom si sadol vedľa starej mamy do prvej lavice, ktorá už samozrejme plakala. So záujmom som sledovala ako opakujú sľuby po kňazovi, keď som kútikom oka zavadila o Shana.

„Ahoj,“ naznačil mi nečujne perami.

„Ahoj,“ odpovedala som mu.

Srdce mi divo búchalo a ja som nevedela, čo mám robiť. Uškrnul sa, no tak, aby to ostaní nevideli. Bola som si istá, že to počul- mal predsa svoje schopnosti tak ako ja. Nenápadne som sa poobzerala po majestátnom kostole. Mal vysokú kupolu, na ktorej boli znázornení malí anjelikovia. Okná boli z mozaiky farebných skiel cez, ktoré prenikalo dnu svetlo a hádzalo na steny červené, zelené, modré, žlté a fialové fliačiky. Na laviciach boli zavesené malé kytičky bielych kvietkov. Až teraz som si uvedomila, že to vyzerá ako v rozprávke. Kňaz mal oblečené čierne rúcho - na to, že mal asi šesťdesiat rokov, v ňom vyzeral naozaj skvelo. Vtom momente som bola rada, že som sa mohla podieľať na príprave tejto udalosti. Mala som tak pocit, že nie som len divákom a družičkou, ale že som niečo viac. A odrazu, ani neviem ako, som sa pridala k ostatným a tiež začala plakať. Zazrela som Shanov udivený pohľad, no bolo mi to jedno. Moja mama sa vydávala- opäť- a bolo to také krásne, že by to dojalo k plaču aj niekoho, kto nemá srdce. Vtedy som ďakovala svojmu šiestemu zmyslu, že som si dala vode odolnú maskaru. Z malinkej kabelky som vytiahla vreckovku a utierala si líca, ktoré som mala celé zmáčané od slanej vody.

„Preto vás vyhlasujem za manželov. Môžete sa pobozkať,“ povedal kňaz.

Eddie sa pomaly sklonil k mame a vášnivo ju pobozkal. Po pol minúte sa z lavíc ozval mierny chichot. Boli takí rozkošní. Nikdy som si poriadne neuvedomovala, ako veľmi ju má rád. Všetci sa okamžite nahrnuli k mladomanželom, aby im zablahoželali. Nasledovali objatia, podania rúk. Trvalo niekoľko minút, kým som sa dostala na rad.

„Mami, gratulujem ti,“ povedala som a silno som ju objala.

„Ďakujem dcérenka,“ odvetila cez slzy.

„Prestaň rumázgať,“ napomenula som ju, „zničíš si šaty.“

„A ty môžeš?“ osočila sa.

„Na mojich šatách predsa nezáleží. Ja nie som stredobodom pozornosti, ja sa nevydávam.“ Niečo zafrflala a potom som sa presunula k Eddiemu.

„Gratulujem,“ zopakovala som mu. „Vitaj v rodine.“

„Ďakujem,“ odvetil a vystrel ruku, aby som mu ju stisla, no ja som ho objala. Prakticky bol môj druhý otec tak prečo nie? Zmätene si položil ruky na môj chrbát, zrejme nečakal také veľké sympatie. Vzhľadom na to, že ho vidím len cez prázdniny.

Ženích s nevestou  sa vydali na odchod a my družičky sme ich mali nasledovať. Pomaly som zostúpila po schodíkoch a kráčala vedľa Shana. Doslova som skákala od radosti v jeho blízkosti.

Svadba plynule prešla do svadobnej hostiny- dôkaz môjho bezchybného plánovania. Keď Eddie viedol mamu do záhrady, v korunách stromov sa ligotali malé svetielka a v ich žiare sa ligotali biele ľalie. Sadli sme si za stôl a hlavný svedok predniesol prípitok.

„Poznám Eddieho asi desať rokov, no ešte nikdy som ho nevidel takého šťastného. Sally mu totálne zmenila život. Keď vás tu tak vidím vedľa seba, dokonca aj ja mám slzy na krajíčku. Chcel by som vám zaželať veľa lásky v manželstve, málo hádok a nemyslím, že hovorím len za seba, ale za všetkých, čo sme sa tu zišli. Dlho ste sa hľadali tak nech vám to vydrží naveky,“ dokončil, pozdvihol pohár a za smiechu sme sa napili.

Sedela som vedľa Shana a tŕpla som, pretože som sa ho túžila dotknúť.

„Vyzeráš nádherne,“ zašepkal mi a mňa totálne zamrazilo.

„Ty tiež,“ odpovedala som.

Stoly boli posiate dobrotami, ktoré som pomáhala vyberať.  Keď všetci dojedli, nasledovala voľná zábava.

Obklopoval nás teplý júlový večer. Hostia vstali a pobrali sa tancovať, zoskupovali sa do hlúčikov a živo debatovali o nádhernom obrade alebo tí, ktorí to nestihli, blahoželali novomanželom. Stála som oproti Shanovi a nevedela som, čo mám robiť. Rozhodla som sa, že sa nechám viesť citmi, a preto som ho silno objala.

„Som hrozne rada, že si tu,“ povedala som mu, keď som ho pustila.

„Počul som,“ usmial sa.

Chcela som mu toľko toho povedať, no nemala som čas, pretože nasledoval tanec nevesty a ženícha. Všade cvakali fotoaparáty, pobehovali okolo nás divný chlapi s kamerami na pleci. Pozorovala som sa ako mama ladne vkráčala do stredu tanečného parketu. Eddie ju uchopil okolo pása a viedol v pomalom rytme muziky. Vyzerali takí šťastní. Vtedy som si opäť spomenula aká bola predtým. Na jej večne neupravené vlasy, kruhy pod očami. Na jej ústa, ktoré sa len málokedy roztiahli v úsmeve. A zrazu do jej života vstúpil on. Nevedela som si predstaviť pre mamu lepšieho priateľa, ako bol Eddie - samozrejme okrem môjho otca. Až v tom momente som si uvedomila, že neprišiel. Vraj mal nejaké povinnosti, no ja som mala podozrenie, že by sa tam necítil dobre. Predsa len, pozerať sa, ako sa vaša jediná láska opäť vydáva, by nebolo po vôli nikomu. Tak nejako som tušila, že otec ju má ešte stále rád- aj napriek tomu, že sa s ňou rozviedol. Ale, keď som si vypočula oba príbehy, usúdila som, že to nebola až tak celkom mamina vina. Nie každý sa predsa dokáže zmieriť, že jeho polovička má magické schopnosti a učí na zvláštnej škole.

Zasnene som sa zahľadela na manželov a  pristihla som sa pritom, že aj ja by som chcela maž takú peknú svadbu. Že aj ja by som chcela byť s niekým, s kým by som strávila celý život a zostarnúť s nim. Točili sa po prázdnom parkete ako princezná a jej krásny princ. Nechali sa unášať melódiou hudby, usmievali sa na seba a ich láska sa doslova vznášala vo vzduchu- skoro akoby som videla tie rúžové srdiečka.

Po chvíli sa k nim pridali aj ďalšie páry. Odrazu som zbadala, ako sa mojím smerom približuje Justin. Bol to totálny.... debilko - nemala som ho rada. Na nose mu svietili veľké, okrúhle okuliare a jeho tvár bola samá vyrážka. Mala som pocit, že ten čierny oblek sa na ňom roztrhne- nepatril k tým najštíhlejším. Pripomínal mi Quasimoda. Prišuchtal sa ku mne a spustil koktavým hlasom.

„Vaness, pôjdeš tancovať?“

Nenávidela som, keď mi tak niekto hovoril. Bola som zvyknutá na ‚Nessa‘ alebo ‚Ness‘ - normálne prezývky. To bolo také ťažké vysloviť tú poslednú samohlásku? Už mohol povedať celé meno.

„Už je zadaná,“ povedal Shane pohotovo a majetnícky si ma pritiahol k sebe. Oči mal ľadové, no vyzeral pokojne- bol to ako pokoj pred búrkou. Presne hovoril: „Ak odídeš, dopadneš dobre, no ak si nedáš povedať, budem zlý.“

„Aha,“ odvetil sklamane a vrátil sa na stoličku.

„Prečo ťa volá Vaness, je to divné.“

„Ja sa ho nesnažím pochopiť,“ povedala som a podala mu ruku. Vtom som sa zarazila.

„Ty vieš tancovať?“

„Si ma nevidela na diskotéke?“ spýtal sa začudovane.

„Ale takéto tance?“

„Čo je na tom ťažké? Dvaja sa na seba prilepia a prešľapujú na mieste v kruhu,“ vysvetlil mi jasne.

„Prečo nie si učiteľom tanca, uživil by si sa. Hlavne svojimi odbornými výrazmi,“ zasmiala som sa.

„Ha-ha. Dosť bolo teórie, ide sa na prax,“ povedal a ťahal ma za ruku. Keď sme prechádzali okolo Justina so Sebastianom, videla som ich namrzené pohľady, doslova som ich na sebe cítila- pálili ako žeravé uhlie. Obaja dúfali, že ma získajú, no moje srdce patrilo iba jednej osobe, rovnako ako moja duša. Jemne ma oblapil okolo pása a pritisol si ma k sebe. Nevedela som čo robiť, ešte som s chalanom tieto tance neskúšala. No tak nejako automaticky, som ho objala rukami okolo krku a položila si hlavu na jeho prsia- tak som to vždy videla vo filmoch. Započúvala som sa do hudby a nechala sa viesť jej rytmom.

„Vôbec si sa nezmenila,“ zašepkal mi do ucha.

„Ja viem.“

„Robí ti to problémy?“ pokračoval.

„Čo?“ nechápala som.

„Byť tu. Späť pri minulosti.“

„Snažím sa ju nevnímať.“

Ostatok tanca sme boli potichu. Keď skončila pesnička, podišiel ku mne Eddie a váhavo sa spýtal:

„Smiem?“

Shane ma pustil a vydal sa niekam do davu. Podala som ruku svojmu novému otcovi, no ani jednému z nás tanec bohvieako nešiel, preto sme sa len kolísavo pohybovali po parkete.

„Vieš, som rád, ako si to prijala,“ povedal po chvíli. „Myslím, že ak by si s tým nebola súhlasila, nič z tohto by sa nedialo.“

„Nemám dôvod nesúhlasiť. Moja mama je konečne šťastná a na ničom inom mi nezáleží,“ odvetila som jednoducho. „A okrem toho, obľúbila som si ťa.“

Tie slová ho očividne zmiatli ešte viac, ako moje objatie tam v kostole.

„Ďakujem.“

Usmiala som sa na neho. Bol to super chlapík.

„Mohol by som ťa o niečo požiadať?“

„Hm?“

„Zatancovala by si si aj so svojím novým bratom?“

„No.... ja neviem. On nebude chcieť a pravdepodobne by to neskončilo dobre.“

„Ber to ako svadobný dar.“

„Tak fajn,“ privolila som neochotne. Na chvíľu sa odo mňa vzdialil a priviedol Dava.

„Ja sa ťa nedotknem,“ varoval ma.

„Ani pre mňa to nie je slasť, ale robím to pre tvojho.... nášho otca,“ opravila som sa.

Vzdychol si a s pohľadom plným nechutenstva ma chytil jednou rukou okolo pása a druhou zdrapil moju ruku.

„Au, mohol by si byť trošku milší,“ napomenula som ho a zaryla som mu opätok do topánky.

„Dočerta, čo mi chceš rozmliaždiť nohu?“ osočil sa na mňa.

„Prepáč, nechcela som,“ povedala som a hodila naňho nevinný výraz. Chvíľu sme tam tancovali, neprehodili ani slovko, nepozreli sa na seba a medzi nami musel byť aspoň metrový odstup. Ako náhle skončila pieseň, odtiahli sme sa a vydali sa vlastným smerom. Na konci tanečného parketu som zazrela Shana v objatí Wendy - Justinova mladšia sestra. Bola presne ako on. Pleť mala samá bodka, nadváha asi sto kíl a veľké popolníky. Možno som k nej bola trochu krutá, nemohla predsa za to, ako vyzerala, no keby bola k ľuďom milá, nič by som nepovedala. Ibaže ona bola hotový diabol. K ostatným sa správala panovačne a rozkazovačne. Keď nebolo po jej, rozmrnčala sa ako malé dieťa- jednoducho musela mať všetko na čo si zmyslela. A teraz chcela Shana. Samozrejme, že som sa začala trochu hnevať, ona mi už toho narobila dosť- hlavne v materskej škôlke, preto som ihneď zamierila k nim.

„Ahoj Wendy,“ pozdravila som príliš sladkým hláskom. „Pamätáš sa na mňa? Nessa zo škôlky,“ usmiala som sa.

„Hej, ahoj. Dlho som ťa nevidela,“ odvetila čudne chrapľavým hlasom, pozrela na mňa, no zovretie nepovolila.

„Tak som spomínala na staré dobré časy. Vždy si mi ukradla nejakú plyšovú hračku a zhodou okolností, len tú najobľúbenejšiu.“

„Neviem o čom to hovoríš?“

Ale dobre vieš, ty malá mrcha. Môj Bonko sa mi nešťastne zatúlal, že? To môžeš hovoriť niekomu, kto ti uverí, pomyslela som si.

„Tak som si povedala. Vieš, čo práve zvieraš vo svojich rukách?“

Ukradomky sa pozrela na Shana.

„Čo?“

„Moju najobľúbenejšiu hračku,“ odvetila som ľadovo. Dosť bolo predstieranej miloty. „Takže pusť môjho priateľa, inak sa ti stane niečo veľmi veľmi škaredé.“

Keď zbadala môj vraždiaci pohľad, okamžite uvoľnila ruky a odtiahla preč.

„Bože, kde sa nabrala toľká zlosť?“ spýtal sa Shane prekvapene.

„Vzala mi môjho zajačika Bonka,“ odvetila som so sklesnutými kútikmi. „A očividne mi chcela ukradnúť aj teba,“ dodala som, chytil ma okolo pásu a znova sme začali tancovať. Nadvihol mi bradu a pobozkal ma; veľmi jemne, silnejšie a stupňovalo sa to.....

Toto mi chýbalo ako droga, pomyslela som si.

Odrazu k nám prišiel Sebastian. Škaredo sa pozrel na Shana, no jeho hlas znel neuveriteľne milo.

„Môžem?“ spýtal sa smerom ku mne.

„Áno,“ odpovedal Shane a s nevôľou ma pustil.

Ja som si však vôbec nebol istá, či s ním chcem tancovať. Vedela som, že nie je nadšený, keď ma drží nejaký iný chalan, no mal by si uvedomiť, že potom, čo mi spôsobil nemá nijakú šancu.

„Takže to je on?“ spustil, keď sme boli sami. Vyzeral byť prekvapený. Akoby tým naznačoval, či som si istá, že to je môj typ.

„Áno. Shane. Dnes tu nemáš svojich kumpánov?“ provokovala som.

„Prestaň ich tak volať, keď ich nepoznáš.“

Ja ich poznám veľmi dobre. Zabudol si, že som s nimi chodila do triedy? Sú to obyčajný kreténi, čo obchytávajú baby a robia sa strašnými frajermi.“

„ Nevieš o čom hovoríš,“ povedal rozladene.

„Nie? Ty si asi nespomínaš na obdobie nášho vzťahu. Vždy, keď sme si niekam vyšli, boli sme s nimi. Rovno pred tebou mi robili návrhy, ale ty si na to nič nepovedal. A  ja neviem, o čom hovorím,“ povedala som hlasnejšie a pustila ho. Došlo mu, že s ním už nechcem tancovať. Keď som odišla z  parketu, zbadala som Shana na lavičke a zamierila k nemu. Modlila som sa, aby nepočul náš rozhovor, no podľa toho ako sa tváril, som to nemohla povedať. Sadla som si k nemu tak blízko, že som cez tenké šaty cítila chlad jeho pokožky. Mal na sebe úžasnú košeľu bielej farby a čierne nohavice. Ten kostým mali všetci muži na svadbe, no na ňom vyzeral špeciálne. Prstom mi natočil tvár k svojej a ja som mala pocit, že sa zbláznim od šťastia.

„Ten magor si nezaslúži, aby si sa s ním rozprávala,“ povedal chladne.

„Vieš, odvtedy sa tak trochu zmenil. Neviem prečo, ale stále mi na ňom záleží. Teda, chcem povedať, že nechcem, aby sa dostal do nejakých ťažkostí. Chápeš ma?“ pozrela som sa naň spýtavým pohľadom.

„Hej, no aj tak si to nezaslúži. Videl som, že ťa ešte stále chce späť. A videl som aj váš vzťah,“ hovoril a päste mal zaťaté. Vedela som, že sa hnevá a mne to pripadalo hrozne zlaté. Som preňho najvzácnejšia vec na celom svete. „Rozmýšľa nad tým, či by si privolila.... keby nenadrogoval tú babu. Nedá mu pokoja či by si mu dala, keby to nebol posral,“ tú vetu vyslovil hrozne ťažko. „Neustále spomína na tie časy, keď ste boli spolu, keď ťa bozkával.“ Posledné slovo skoro až vypľul.

„Tak mu nečítaj myšlienky,“ povedala som mu celá zhrozená z toho, čo má Sebastian v hlave.

„To sa nedá. Tak intenzívne na to myslí, akoby to kričal hneď vedľa môjho ucha.“

Chvíľu som bola ticho. Až vtedy som si uvedomila, že Shane zviera lavičku, akoby ju chcel rozmliaždiť. Po chvíli sa však ticho zasmial.

„Čo je?“ spýtala som sa nechápavo.

„Justin a Sebastian sa o nás bavia.“

To ma dostalo. Nevedela som či to chcem počuť, no zvedavosť ma nahlodala tak veľmi, že som sa musela opýtať.

„A čo vravia?“

„Tvoj bývalý so mnou nie je spokojný. Vraj vyzerám ako niekto, z koho môže byť kriminálnik. Úprimne, ani sa veľmi nemýli. Justin si však myslí, že sa k sebe hodíme.

„Preboha, veď hentakých týpkov nikdy nemala rada,“ tlmočil Sebastianove slová.

„Vidíš predsa, že sa totálne zmenila.“

„Hej, priťahuje ma ešte viac ako predtým.“

„Mal by si sa konečne zobudiť, Sebastian. Je očividné, že toho Shana miluje,“ obhajoval nás Justin.

„Myslíš, že spolu.... “

„Do toho ma nič. A teba taktiež. Už ju konečne nechaj na pokoji.“

„Vieš na čo mám teraz chuť?“ spýtal sa Shane.

Zavrtela som hlavou. „Čo?“

„Vziať tvojho bývalého niekde ďaleko a zabiť ho tam.“

Musela som sa zasmiať. „Niežeby som s tým nesúhlasila, no teraz na to nie je najvhodnejší čas.“

„Keď myslíš. Kvôli tebe bude žiť dlhšie,“ povedal a nahol sa ku mne. Bolo úžasné cítiť jeho chladné pery na mojom horúcom čele. Priložil si svoje líce na moje a vdychoval vôňu mojich vlasov. „Priznám sa, že mi to chýbalo,“ povedal milo.

„Myslíš, že mne nie?“

Tak hrozne som bola rada, že ho mám opäť pri sebe, hoci len na malú chvíľku. Oprela som si hlavu o jeho hruď a preplietla si prsty s jeho. Chlad jeho pokožky ma pichal, no tým príjemný spôsobom.

„Tvoj otec je ako mŕtvy,“ prehodil ledabolo. „Iba sedí pred telkou a je čipsy.“

„Stavím sa, že ty mu v tom pomáhaš,“ zasmiala som sa.

„No tak trochu,“ priznal sa s úsmevom.

„Aha, krájajú tortu,“ povedala som a ukázala na veľkú trojposchodovú lahôdku, na ktorou sa skláňala mama s Eddiem a pózovali fotoaparátom. „Ideme?“ spýtala som sa nadšene.

„Tak dobre,“ privolil neochotne.

Pravdepodobne sa mu nepáčilo, že by sme sa mali od seba vzdialiť. Pristúpili sme k stolu a vzali si tanieriky. Postavičky ženícha a nevesty si mama samozrejme schovala- pre prípad, že by sa s ňou rozviedol ako otec, aby si mohla na niekom vybiť zlosť. Bola som ohromená, že stále pochybuje, keď je očividné, ako veľmi ju má rád. Keď sme si aj my niečo uchmatli, opäť sme si sadli na odľahlú lavičku.

„A okrem toho, že sa váľate, čo robíte? Dúfam, že to u nás nebude vyzerať ako po výbuchu, keď prídem,“ usmiala som sa.

Vedela som si živo predstaviť, ako má otec na sebe tričko spred mesiaca a na tvári veľké strnisko od toho, že ma nevidel dva mesiace.

„Bohviečo ani nie. Minule som mu pomohol vymaľovať jeho izbu.“ Zjedli sme svoju porciu a potom sa opäť vrátili k zábave. Niektorí družbovia už mali čo-to v sebe.

„Hej, ešte podväzok dole,“ zvolala Maria. Okolie sa začalo natriasať smiechom, keď si mama vyhrnula sukňu a Eddie jej ho sťahoval zubami dole zo stehna. Potom ho chytil do ruky a víťazoslávne  zdvihol nad hlavu. Potom sme znova tancovali, tentoraz na rýchlejšiu skladbu. Ani som si neuvedomila, ako rýchlo ten večer ušiel. Okolo desiatej mama s Eddiem nastúpili do čierneho lesklého auta, ktorým sme sa viezli do kostola. Na zadnom skle už bol veľkými písmenami napísané ‚mladomanželia‘. Len čo vyšli z domu- obaja sa chceli prezliecť na cestu- hostia začali hádzať ryžu. Rýchlo nastúpili a z okna nám horlivo mávali. Sledovali sme ako miznú za zákrutou, a keď sa tak stalo, nadišlo upratovanie. Shane mi pomáhal, takže sme to mali oveľa rýchlejšie. Na svojom chrbte som však neustále cítila nevraživé pohľady od Sebastiana. Neviem prečo ma to trápilo, chcela som to proste hodiť za hlavu, ale jednoducho sa to nedalo.

Dobre, prestať. Okamžite na to prestaneš myslieť. Už nič len Shane. Ešte nemusí odísť. Môže ísť aj neskôr, hovorila som si.

Keď sme mali všetko urobené, bolo čas na odchod. Prišli sme až pred náš dom. V Davovej izbe sa už svietilo - bolo mi čudné, že nie je ešte vonku so svojimi kamarátmi. Sadli sme si na schody a rozprávali sa. Zaujímalo ma či sú ostatní na dovolenke, čo robí, keď nie je s mojím otcom. Potom sa on pýtal mňa, čo robím, ako sa mám. Ja som mu odpovedala, že v tomto meste toho veľa nenarobím, a že bez neho sa mám biedne.

„Aj ty mi chýbaš,“ odvetil a pobozkal ma. Sladká chuť sa mi rozliala po celých perách - akoby som na nich mala med. Prsty som mu zaplietla do vlasov a pritisla sa k nemu.

„Len opatrne decká, nie že to preženiete,“ smial sa Dave z okna, no my sme naňho totálne kašľali. Po chvíli sa však odtiahol.

„Už by som mal ísť.“ Vstal a prešiel so mnou k jeho autu.

„Ten mesiac bude utrpenie,“ posťažovala som sa.

„Ja viem, ale prežili sme tento, zvládneme aj ten ďalší,“ povzbudil ma.

Podišiel ku mne a ruky mi omotal okolo pása. Hlavou sa priblížil k môjmu krku a nadýchol sa. Po chrbte mi prešli príjemné zimomriavky. Pobozkal ma - tak, aby sme ten čas obaja vydržali - nasadol a odišiel. Uvidím ho zase až o mesiac, ale to už nebude len na jeden deň.

 

 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Sunset - 2. kapitola:

12. Moonlight přispěvatel
03.05.2011 [19:13]

MoonlightNessi neboj budú tam aj také scény Emoticon Emoticon to by som nebola ja :D a ďakujem za všetky komentáre, ktoré si mi napísala :D

11. nesii přispěvatel
03.05.2011 [18:56]

nesiiSkvelé... Emoticon

Viem... no neviem, ale teraz niečo poviem. Emoticon

Budú tu aj nejaké sexuálne scény? Emoticon No nemysleite si o mne nič zlé, ja lenže... ja lenže, mne by sa to veľmi páčilo. Také osvieženie deja, aj jeď je dosť osviežený :))))... Trepem dve na tri. Emoticon

10. Moonlight přispěvatel
18.04.2011 [18:53]

MoonlightElis ďakujem za krásny komentár a som veľmi rada, že sa ti to páči :D

9. ElisR1 přispěvatel
18.04.2011 [17:59]

ElisR1No páni, musím se přiznat, že mi Dave chyběl =) =) =) =), no a ten Sebastian.... jsem zvědavá, jak to ještě zamotáš... no já jdu na další kapitolu (znovu se omlouvám, že ty komenty tak flákám, ale víš jak, je tu další kapitola, tak hurá číst =)) Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

8. SafiraDarkfire přispěvatel
16.04.2011 [20:10]

SafiraDarkfireSamo že se mi to pači:D To ani jinak nejde:D

7. Moonlight přispěvatel
15.04.2011 [20:33]

MoonlightSafira ďakujem za komentár veľmi ma potešil, som rada, že sa ti to páči : D
Lyn ďakujem za pripomienku, to s tou bodkou a pomlčkou by som si teda fakt nebola všimla...a rod pekný? no ten mi robil vždy menšie problémy :D ďakujem za opravu : D

6. LynVonNightlight přispěvatel
15.04.2011 [20:02]

LynVonNightlight*Za bodkou (čiže aj v názve) je vždy medzera.
*Slovo ostatný sa skloňuje podľa vzoru pekný, čiže "i" bude iba v nominatíve množného čísla. Inak je to k ostatným, u ostatných a pod.
*Pri pomlčke sa dáva medzera z obidvoch strán, nie iba za ňou.

5. SafiraDarkfire přispěvatel
15.04.2011 [20:01]

SafiraDarkfirePáni, to bylo dokonalé. Prostě úžasné. Já prostě nemám slov. Je to super. Honem honem další kapču, pls...

4. MirrorGirl454 přispěvatel
15.04.2011 [19:10]

MirrorGirl454Áááááááááááááááááááánjel smrti. Emoticon Emoticon

3. Moonlight přispěvatel
15.04.2011 [19:00]

Moonlightnie nie Emoticon teraz sa objaví Anjel Smrti Lucas :D :D ten je tak trochu dôležitý Emoticonale neboj prejde to rýchlo :D :D
ozaj, ďakujem za komentár, a Sebastiana si ešte užiješ :D

 1 2   Další »

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!