OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Stredná škola 8. - 9. kapitola

14.11.2011 (10:00) • sada010 • Povídky » Na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 576×

8. kapitola:

Jesicca:

Zvoní, zvoní. „No tak, zdvihni to,“ povedala som sama pre seba.

„Áno?“ opýtala sa Elizabett.

„Nechceš ísť von?“ opýtala som sa.

„Áno, jasné,“ povedala.

„Tak, fajn stretneme sa o tridsať minút.“

„U mňa?“ opýtala sa.

„Môže byť,“ povedala som a zložila. Ešte chvíľu som rozmýšľala, ako ujsť. A zrazu mi to došlo. Veď toto je celkom veľký dom a tak sa tu môžem veľmi rýchlo stratiť. Tak som zobrala svoje veci a vyšla som na chodbu, ale tam už nikto nebol. Zišla som dole schodmi a namierila som si to k dverám. Ale vtom mi niekto vkročil do dverí. Pozrela som hore a bol to Michal. Kto iný by to mohol byť? Veď on vie o všetkom. Ale neuhol mi a tak som doňho vrazila.

„Dávaj pozor,“ povedal.

„Veď dávam a nebyť teba, mohla som už od tadiaľ to vypadnúť.“

„Ale, ale kam to ideš?“ opýtal sa.

„Preč, nechcem tu byť.“

„Veď to tu nie je také zlé.“

„Vôbec. Len sa ma jeden kôň pokúšal zabiť,“ povedala som, ale vedela som, že to nie je pravda.

„Nemala si sa k nemu približovať,“ povedal a ukázal na mňa.

„Nabudúce tam daj ceduľu s názvom, že ´tento kôň je rovnaký debil ako jeho pán´, a už musím ísť,“ povedala som, ale nemyslela som to tak.

„Nemáš ani potuchy, o čom rozprávaš,“ povedal a chytil ma za ruku, ale veľmi silno. Myslela som, že mi ju zlomí.

„Tak ma pouč,“ povedala som a snažila som sa mu vytrhnúť, ale zovrel mi ruku ešte silnejšie.

„Nechaj to radšej tak a už vypadni, nikto ťa tu nechce a inak zajtra v škole. Nikdy si tu nebola,“ povedal a sotil ma k dverám.

„Vieš čo? Len tak ľahko to nepôjde. Až príliš o mne vieš,“ povedala som, ale nebola to pravda, nevedel nič.

„Dobre vieš, že to nie je pravda. Neviem o tebe nič, nikto nevie. Si taká záhadná.“

„Ty nevieš čím som si musela prejsť, nemáš ani tušenie,“ povedala som a odišla dvermi. Vyšla som na cestu a išla som po nej. Ďalej od domu som si zavolala taxík. Keď som vystúpila už pred Jesicinim domom, zistila som, že tam má párty. Vošla som dnu a hneď som ju zbadala. S niekým sa bozkávala. Keď ma uvidela hneď od neho utiekla a bežala za mnou. Zároveň ma objala.

„Čo si dáš?“ opýtala sa ma.

„Niečo kde je veľa chľastu,“ povedala som, musela som to zapiť.

A tak som pila a pila a pila. Bolo to divné. Bolo už veľa hodín a ja som mala pocit, že už musím ísť a tak som si zobrala všetky moje veci a Jesicca mi zavolala taxík. Keď prišiel nastúpila som dnu a nadiktovala som mu moju novú adresu. Otec by zúril keby zistil, že som nebola doma.

Po chvíli som už bola tam. Potichu som sa preplazila pod schodmi, ale keď som opitá, tak neviem  byť ticho. Začala som sa smiať. Vošla som do izby a zasvietila som si. Začala som si dávať dole šaty ale v tom niekto vošiel do izby. Ako na potvoru sa mi zasekol zips na šatách. Obzrela som sa a bol to Michal.

„Čo chceš?“ opýtala som sa.

„Nič, len som ťa počul ako ideš.“

„Fajn a tu si kvôli ...?“  ešte stále som sa snažila rozopnúť zips na mojich šatách.

„Kvôli tomu, že máš byť ticho,“ povedal a začal mi rozopínať šaty. Keď som ich už mala rozopnuté tak odstúpil.

„Ďakujem a donúť ma,“ povedala som a prikročila som k nemu. V tom sme začuli, ako niekto ide k mojim dverám.

„Naozaj tu nechceš bývať?“ opýtal sa ma.

„Naozaj,“ povedala som a on mi dal pusu. Osoba čo plánovala ísť ku mne do izby si to rozmyslela a odišla. Vtedy ma prestal bozkávať.

„Čo to malo znamenať?“

„Nič,“ povedal a otočil sa, že už pôjde ale ja som povedala: „počkaj.“

„Vysvetli mi to s tým koňom.“

„Čo ti mam vysvetliť, že si ho splašila a on ťa kopol?“

„Určite som ho nesplašila.“

„A kto teda?“

„Ja neviem čo sa tam dialo, viem iba to, že som ho chcela pohladkať a on ma kopol.“

„Nechápem ako ťa mohol vôbec pustiť do ohrady vždy pokuse aj toho čo mu dáva žrádlo.“

„Tak pod sem,“ povedala som a začala ho ťahať k ohradám.

Keď sme tam prišli, zastavil sa.

„Načo sme tu, je ti ľúto vlastného života?“

„Nie a poď už,“ povedala som a hneď som vošla do stajni.

Našla som box kde bol ten kôň a zastala som. Ten kôň sa mi pozeral do oči aj keď bola tma. Natiahla som ruku, že ho idem pohladkať. Čakala som, že uhne ale on nie. Zostal tam stáť a nechal ma nech ho pohladkám. Obzrela som sa či tam je Michal a stal tam ako prikovaní a vyvaľoval na mňa oči.

„Ako si ...“

„Jednoducho nie je až taký zlý, ale vtedy ho muselo niečo vystrašiť.“

„Čo asi?“

„Neviem, ale prečo ho nehladkáš aj ty?“

„Pretože to nie je môj kôň.“

„A čí?“

„Môjho brata.“

„A on je...?“

„ V Amerike.“

9. Kapitola:

Jesicca:

„Aha,“ povedala som so zatajením dychom.

„No teda, už som unavený, už pôjdem,“ povedal a nútené zívol.

„Tak pá,“ povedala som a otočila som sa ku koňovi.

„No nie, ty pôjdeš so mnou,“ povedal a donútil ma pozrieť naňho.

„To si uhádol,“ povedala som ironicky.

„To teda áno,“ povedal a chytil ma za ruku. Začal ma ťahať von zo stajní.

„Nechaj ma to bolí,“ začala som sa brániť. Keď ma nechcel pustiť bola som nútená dať mu facku. Ale tá sadla. Bolela ma aj ruka ale jeho to muselo bolieť viac. Ale hneď ma pustil. Keď som začala utekať, hneď ma dobehol.

„Nechaj ma ísť,“ povedala som, no vlastne som to naňho zhúkla.

„Veď ty pôjdeš ale aj z môjho domu aj zo školy. Nezabúdaj, že si len obyčajná štipendistka.“

„S radosťou len, čo sa postarám aby mi tato dal splnomocnenie.“

„Toho sa teda načakáš.“

„O mňa sa nestaraj.“

„Vieš o tom, že máš izbu hneď vedľa mojej?“

„Nie doteraz som to nevedela ale teraz sa už určite musím odsťahovať.“

„Nerob unáhlené závery, potom to už nebudeš môcť vrátiť späť,“ povedal veľmi vážne ako keby som potrebovala jeho rady.

„Vieš kde ťa mám?“ opýtala som sa ho so smiechom na perách.

„Viem,“ povedal so smiechom ale to bol iný smiech ako som mala ja. V tom som si uvedomila, že ho môžem aj použiť. So smiechom som sa k nemu priblížila.

„Vieš o tom, že ta môžem veľmi ľahko využiť?“ opýtala som sa so smiechom. Teraz som ho len tak-tak zadržala.

„Počúvam, rozprávaj ako by si ma ty mohla využiť?“

„Veľmi jednoducho, keď sa s tebou zapletiem otecko ma čo najrýchlejšie pošle niekam preč odtiaľto. A keď sa potom vrátim budem mat už osemnásť a to si už budem robiť čo chcem.“

„A odkiaľ berieš tú istotu, že s tým budem súhlasiť.“

„Ani ty ma tu nechceš a ber to ako obchod.“

„A aké sú podmienky tohto obchodu?“ opýtal sa veľmi zaujato.

„Žiadne bozkávanie, žiadne chytanie sa za ruky a mimo tohto domu a školy si každý robí čo chce,“ povedala som a začala som sa k nemu približovať keď som bola úplné blízko chytila som ho za krk. Bola som len milimeter od jeho pier ale hneď som sa odtiahla.

„Platí, ale háčik je v tom, že ja nie som moc dobrý herec.“

„To nevadí, pozri sa je to úplné jedno či si dobrý herec alebo nie si ide o to, že ja som veľmi dobrá herečka.“

„Kiss me,“ povedala som a chytila som ho za krk. Dal mi veľkú pusu, ale niečo mi tam nesedelo. Robil to nasilu. Vtedy som sa začala smiať.

„Uvoľni sa, nebuď taký napätý.“

„Si opitá.“

„Veď pravé preto, že som opitá by si to mal využiť možno už takú šancu mať nebudeš,“ povedala som a dal mi pusu už to bolo o niečo lepšie ale nebolo to ešte ono.

„Vieš o tom, že Marek by ťa chcel?“ opýtal sa ma s vážnou tvarou.

„Ale on ma nikdy mať nebude.“

„To rád počujem,“ povedal a dal mi pusu z ktorej som bola úplné vedľa.

„Už musím ísť,“ povedala som úplné vystrašene. Neviem prečo som musela ísť veď je to len obchod, ale čo ak nechcem, aby to bol iba obchod?

To bola pravá otázka, na ktorú neviem odpoveď, ale jedno viem na sto percent. Už nikdy nechcem zažiť ten pocit. Bolo to také spaľujúce. Síce som ten pocit pocítila iba prvýkrát, ale hneď som ho začala nenávidieť. Začala som utekať ani neviem kam. Bežala som do akože svojej izby, ale nie som si istá, či ju môžem považovať za svoju. Keď som sa konečne dostala do izby hneď som sa zvalila na posteľ a zaspala. Ráno ma zobudil tvrdý budíček. Bol to môj tato aj s mojimi školskými vecami.

„Čo to máš?“

„Tvoje veci do školy.“

„Ale ja tam nepôjdem.“

„Ale pôjdeš a oblečieš si nové šaty odo mňa, ktoré sú až z Paríža.“

„No tak dobre,“ povedala som a zobrala som si svoje šaty s vecami a tata som jemne vyhodila. Predsa musím vyzerať dobre keď pôjdem do školy. Asi si oblečiem niečo také ako americké celebrity. Dala som si na seba šaty, ale krátke a vysoké podpätky. Zobrala som si svoje veci a zišla som dole po schodoch. Veľmi rýchlo som teda našla jedáleň, išla som za hlukom. Keď som vošla všetci sa pozerali na mňa. Neviem prečo, možno kvôli tým krátkym šatám, možno kvôli tým vysokým podpätkom, naozaj neviem prečo.

„Dobre ráno,“ pozdravila ma tá mrcha, čo spáva s mojím tatom.

„Ako pre koho,“ povedala som s grimasou.

„Posaď sa a naraňajkuj sa,“ povedala milo. Teda aspoň sa o to snažila, ale ja som vedela, že to tak nemyslí.

„Nie, ďakujem už by som išla do školy. Tato ma odvezie,“ povedala som a usmiala som sa naňho.

„Nie tvoj otec sa už ponáhľa na letisko, odvezie ťa šofér,“ povedala.

„A to ako kam zase ideš? Ako vidím, nič sa nezmenilo, stále si len tak letíš a ja o tom nič neviem.“

„Idem na dva dni do Egypta.“

„A mňa ako vždy neberieš na vedomie.“

„Myslel som si, že by si nechcela ísť.“

„Samozrejme zase si myslel, ale nenapadlo ti opýtať sa ma?“

„Chceš ísť?“

„Áno, ale budeš mi to musieť vynahradiť nákupmi.“

„Samozrejme.“

„To v žiadnom prípade, musí predsa chodiť aj do školy,“ povedala tá ohava.

„Vždy som chodila s ním preč, no teda pokiaľ sa nerozviedli s mamou.“

„A možno pravé preto máš také známky.“

„A smiem vedieť, odkiaľ viete o mojich známkach? Len pre vašu informáciu učila som sa na dvojky, bola som kapitánkou roztlieska vačiek a aby to nebolo málo, chodila som aj do zboru.“

„To je síce pekné, ale dvojky nie sú jednotky,“ povedala s posmechom.

„Hlavne, že vaše deti majú samé jednotky,“ povedala som a Michalovi skoro zabehlo.

„Mám geniálny nápad. Poďme už do školy,“ povedal Michal a začal ma ťahať za ruku.

„Čo to robíš?“ opýtala som sa.

Prosím píšte komentáre. Je veľmi fajn vedieť, čo si o tom myslite!!

Autor: sada010, v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Stredná škola 8. - 9. kapitola: