OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Stratená láska - 3. kapitola

26.11.2013 (17:00) • Mimush • Povídky » Na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 645×

3. kapitola

„Pokiaľ viem, tak sa nemôže chodiť cez školu von,“ povedala Emma, keď s Maggie sedeli na parkovisku a sledovali autá.

„A kto nás bude vidieť? Nevieš, čo je sranda?“ smiala sa Maggie.

„Ale viem, no nechcem mať problémy,“ povedala a Maggie si vzdychla.

„Ale no tak. Nikam predsa inam nepôjdeme, len do mesta. Neboj sa,“ povedala a už ju ťahala k autu, no ona sa jej vyšmykla.

„Vážne Maggie, nikam nejdem,“ smiala sa Emma, no Maggie ju aj tak ťahala.

„Poď, lebo na teba niekoho pošlem,“ smiala sa a Emma nakoniec povolila. Nasadli do auta a tam dala Maggie kľúče. Vyštartovali so smiechom cez bránu a už ich nebolo. Maggie celú noc rozmýšľala, čo asi tak urobí ako prvé. Rozhodla sa pre drastickejšie opatrenie.

„Chcem ťa s niekým zoznámiť,“ povedala a Emma na ňu zazrela. Na nič sa však nepýtala a nechala sa prekvapiť. Aj keď to nehovorila, prekvapenia milovala. Maggie mala na tvári odvahu, no ktovie, či ju to neprejde.

Išla podľa mapy a zašla na jedno miesto. Emma sa zamračila a sledovala cestu. Išli uličkou cez les a dostavili sa pri nejakom jazere. Emma vypleštila oči a usmiala sa. Maggie sa na ňu pozrela a keď videla, že sa usmieva tiež, usmiala sa aj ona. Zastavila na kraji jazera a Emma okamžite vystúpila. Wow, toto som nečakala. Obzrela sa, no nikoho nepočula.

„Je to tu krásne, však?“ smiala sa Maggie a oprela sa o auto.

„To áno,“ povedala Emma zamračene. Pozerala sa na jazero a mračila sa. Videla pred sebou veľa ľudí s pohármi alkoholu v ruke, tancujúce telá a hlasitú hudbu. Podišla bližšie k jazeru a pozrela sa na svoj obraz vo vode. Chvíľu sa pozerala, no potom videla vo vode svoj obraz, ale v plavkách. Hneď zaklipkala očami a obraz bol preč.

„Čo sa deje?“ spýtala sa jej Maggie s úsmevom.

„Nič,“ zaklamala a usmiala sa. Vieš, že teba strpím kdekoľvek.

„Idem sa pozrieť dozadu, hneď prídem,“ povedala Maggie a išla.

Emma prikývla a oprela sa o auto. Pozerala sa na Maggie a videla ako vyťahuje mobil. Asi jej niekto volá. Chvíľu sa pozerala okolo seba a vstrebávala tú krásu a aj prírodu. Nikdy pri jazere nebola, no toto sa jej zdalo povedomé. Akoby tu už niekedy bola.

„Ahoj,“ ozvalo sa pri nej a Emma sa mykla. Uvidela pri sebe blond chalana, s rukami vo vreckách. Chytila sa za srdce a vydýchla.

„Ahoj, prepáč, zľakla som sa,“ povedala trasúco a usmiala sa. Ten chalan k nej prišiel a oprel sa o auto vedľa nej.

„Čo tu robíš? Teraz nie je čas na kúpanie,“ prihovoril sa jej s úsmevom a Emme sa rozbúchalo srdce. Ako sa s ním má baviť? Má mu odpovedať? Má sa len usmiať?

„To viem. Len som sa sem prišla s kamarátkou pozrieť,“ odpovedala nakoniec a ten chalan sa obzrel.

„To dievča, ktoré tam kričí do mobilu?“ spýtal sa, palcom tam ukázal.

„Áno, presne to,“ zasmiala sa Emma a znova sklonila hlavu.

„Skoro by som zabudol,“ usmial sa a vystrčil ruku. „Som Tom a ty si?“ spýtal sa a Emma jeho rukou potriasla.

„Emma, teší ma,“ usmiala sa a ruku pustila.

„Aj mňa,“ usmial sa. „Chodíš sem niekam do školy? Či?“ spýtal sa jej po chvíli.

„Jasné, na strednú Betty Reynoldsovej. To je hneď tu vedľa,“ povedala mu a zacítila niečo teplé pri srdci. Prvý krát sa s niekým bavila normálne.

„Nie je to tá škola, ktorá je v lese?“ spýtal sa a Emma sa zasmiala s prikývnutím.

„Áno, to je presne tá. Poznáš ju?“

„No jasné. Jeden rok som tam chodil, no vykopli ma,“ zasmial sa.

„Prečo?“

„Zlé známky, záškoláctvo a podobne,“ smial sa a trochu sa aj začervenal. Bolo mu divné sa s Emmou baviť inak ako predtým. Niečo sa v ňom však prebudilo. Akoby to nebol ani on.

„Tak to je smola,“ priznala a odvrátila pohľad.

„Niekoho mi pripomínaš,“ povedal Tom a ona sa znova na neho pozrela.

„Koho?“ Chcela vedieť.

„Moju sestru,“ povedal a vážne na ňu hľadel. Nikdy si to nepriznal, ale teraz si tým bol už istý.

„Áno? A čím ti ju pripomínam,“ spýtala sa a on pomykal plecami.

„Výzorom, správaním? Všetkým, ani neviem prečo.“

„A ako sa volá?“

„Diana. Je o rok mladšia a je poriadny oriešok,“ povedal a sklonil hlavu.

„Ale aj tak ju máš rád, že?“ spýtala sa s úsmevom.

„No jasné, že mám. Záleží mi na nej, no pohádali sme sa a ona so mnou teraz nechce nič mať.“

„To ma mrzí,“ povedala a Tom na ňu hneď pozrel. Prekvapila ho.

„Ty máš súrodencov?“

„Nie, ale chcela by som mať. Staršieho brata a tak,“ usmiala sa a odvrátila pohľad. „Chcela by som mať niekoho, kto by ma ochraňoval, aj keby nemusel. Ty si tiež ochraňoval sestru, nie?“ spýtala sa a on nemo prikývol. „Podľa mňa je to pekné. Aj keď je to niekedy určite otravné, stojí to za to. Ten brat ukazuje ako ju má rád, keď sa o ňu tak prehnane stará.“

„Teba musia mať naozaj radi,“ povedal Tom a Emma sa usmiala.

„Prečo myslíš?“

„Lebo tvoje názory sú naozaj slušné. Máš niekoho, koho považuješ za brata?“ spýtal sa a Emme sa vytratil úsmev na tvári. „Prečo nie?!“

„Lebo pre všetkých som bola len namyslená fiflena, ktorá si váži len peniaze a nikoho iného,“ povedala a Tom sa zamračil. „To jedna baba zo mňa urobila špinu. Ale Maggie považujem za sestru. Vždy pri mne stojí a vážim si to,“ usmiala sa a pozrela na Maggie, ktorá stále s niekým volala.

„Aha, to je potom veľká smola. Určite si si to nezaslúžila,“ povedal Tom.

„To je už jedno,“ pomykala plecami a sklonila hlavu.

„Už ti niekto ukazoval mesto?“ spýtal sa nadšene a Emma zdvihla zrak.

„Čo?“ zasmiala sa.

„Ponúkam ti osobnú obhliadku,“ zasmial sa. „A zadarmo,“ žmurkol na ňu a ona sa zasmiala.

„Možno by sa to aj zišlo,“ povedala a prikývla.

„Super. Môžeš odísť zajtra zo školy?“ spýtal sa a ona sa zamračila.

„Myslím, že by som sa stade dostala. Prídeš po mňa?“ spýtala sa a on sa postavil.

„O druhej sa vidíme na parkovisku. Musím už ísť, takže sa maj,“ zakýval jej a odchádzal práve v momente, keď prišla Maggie. So zdvihnutým mobilom sa pozerala na Toma ako odchádza a mračila sa.

„Vybavila si?“ spýtala sa jej Emma s úsmevom a Maggie len nemo prikývla.

Emma ani sama nechápala, ako mohla cudziemu chalanovi sľúbiť to, že pôjdu von. Nepoznala ho a ešte nikdy predtým sa jej nič podobné nestalo. Videla však na ňom, že je to zaujímavý človek a rada by ho spoznala. Dobre sa jej s ním totiž rozprávalo. Aj keď len malú chvíľku.

„Kto to bol?“ spýtala sa jej Maggie, keď už boli na ceste do školy.

„Volal sa Tom. Ponúkol sa, že mi ukáže mesto. Zajtra po mňa príde o druhej,“ povedala Emma s nadšením a Maggie prudko zabrzdila. Emma sa inštinktívne chytila palubnej dosky a zdesene na ňu pozrela.

„Čože? Kto? Kam?“ spýtala sa prekvapene a šokovane. Emma si vzdychla a pozrela pred seba. Boli už v školskom areáli, a preto vystúpila a kráčala na internát. „Emma počkaj,“ zakričala za ňou Maggie a zastavila ju.

„Áno?“ spýtala sa s úsmevom, no Maggie na ňu len zazerala.

„Ty si súhlasila? Veď ho ani nepoznáš, môže ti niečo spraviť,“ povedala vydesene a Emma len prevrátila očami.

„O čom to hovoríš? Náhodou bol veľmi milý a slušný. Chcem s ním ísť a ty by si mala byť rada, že som si našla asi kamaráta,“ povedala jej nadšene a objala ju.

Maggie však mala hrôzu v očiach. Netušila, že sa tam objaví Tom a to bola hotová katastrofa. Nesmie sa to dozvedieť Dávid. Zabil by ju, keby to zistil.

  ♥♥♥♥♥

Emma už stála pred zrkadlom a pripravovala sa na von. Už je trištvrte na dve, takže tu bude Tom čo nevidieť. Obliekla si žlté nohavice, sivú Adidas mikinu a biele botasky. Vlasy si zaplietla do vrkoča nabok a usmiala sa na seba do zrkadla. Maggie sedela na posteli a držala sa za bradu. Celý deň sa ju snažila presvedčiť, no nepodarilo sa jej to. Je to jej jediná vlastnosť, ktorú neznáša. A tou je tvrdohlavosť.

„Naozaj si to nerozmyslíš? Vieš čo mi tvoja mama povie, keď sa ti niečo stane? Zabije ma!“ povedala a Emma sa na ňu pozrela.

„Nepreháňaj už. Ja sa o seba viem postarať. Do večera budem doma a všetko bude fajn, okej? Mame nič nehovor. Ďakujem,“ povedala a tým všetko ukončila.

Maggie si vzdychla a radšej to nechala tak. Už ju určite nepresvedčí, takže musí len dúfať, že sa jej nič nestane a Dávid sa to nedozvie.

Emma sa s ňou rozlúčila a išla už do výťahu. Boli už dve, takže tam už na ňu bude čakať. Prechádzala práve cez chodník na parkovisko, keď začula strašný krik a hluk. Zamračila sa a pridala do kroku. Na parkovisku bolo veľa chalanov a hádali sa. Spomedzi tých všetkých však spoznala len jedného. Hneď sa rozbehla k nim.

„Okamžite vypadni! Dozvedel si sa to a teraz si to prišiel využiť, čo?“ kričal Dávid na Toma, no ten sa len usmieval.

„Pozri sa Dávid. Neprišiel som sem, aby som začínal vojnu, jasné? Tak sa ukľudni!“ povedal.

„A načo si sem prišiel?“ skričal Dávid a Tom si vzdychol.

„Prišiel po mňa,“ ozvala sa pri nich Emma a všetci sa na ňu pozreli. Smithie sa hneď pozrel na Dávida a ten sledoval Emmu. „Stalo sa niečo?“ spýtala sa nevinne a pozrela na Toma.

„Ale nič, len staré známosti. Môžeme ísť?“ spýtal sa a tleskol rukami.

Emma prikývla a usmiala sa. Prechádzala pomedzi chalanov, no jej pohľad zastal len na jednom z nich. Pozerala sa do Dávidových očí a musela uznať, že ešte nikdy nevidela takého krásneho chalana. Mal krásne zelené oči, ktoré ju úpenlivo sledovali. Otvorila dvere na mieste spolujazdca a ešte naposledy sa na neho pozrela. Potom však nastúpila vedľa Toma a už boli obaja preč.

♥♥♥♥♥ 

Dávid sa náhlil aj s Bobbym a Smithiem, a ešte s niektorými z týmu na internát. Neváhal ani sekundu a nohou rozrazil dvere číslo 125. Maggie sa vydesene pozrela k dverám, no keď uvidela nazlosteného Dávida v jej izbe, radšej by vyskočila cez otvorené okno.

„Čo to, do riti, má byť!“ skričal na ňu a ona si vzdychla.

„Dávid.“ Zdvihla ruky a chcela niečo povedať.

„Ako si ich mohla zoznámiť? Toma a ju? Zbláznila si sa??“ kričal po nej a nepustil ju k slovu. „Nechal som ju tebe, lebo som si myslel, že sa o ňu dokážeš postarať! Prešiel jeden deň a už si to všetko zbabrala?“

„Dávid počúvaj ma!“ skríkla na neho a snažila sa ho upokojiť, no on jej ruku odstrčil.

„Možno si myslíš, že ju nepoznám, no bol som s ňou, keď jej ubližoval! Ty si myslíš, že je s ním v bezpečí?“

„Presviedčala som ju celý deň, aby s ním nešla a...“ skríkla na neho, no on ju aj tak nepočúval.

„Čo si si myslela? Môže byť teraz naozaj v nebezpečí,“ kričal po nej.

„Ja to viem, ale...“ snažila sa stále, no nepustil ju k slovu.

„Žiadne ale!“ skričal. „Skončila si. Nebudem sa o ňu báť neustále, keď viem, že si s ňou. Veril som ti, no s tým je koniec. Skončila si!“

„Dávid, prosím,“ začala znova, no on sa k nej priblížil a surovo ju chytil za ruku.

„Ak sa jej s ním niečo stane, budeš mať čo dočinenia so mnou,“ povedal výhražne a ona na neho vypleštila oči.

Odsotil ju a ona chrbtom narazila do stolíka. Ešte raz na ňu zazrel, a potom aj s ostatnými odpochodoval preč. Maggie sa chytila za srdce a vystrašene dýchala. Išlo to inak, ako si predstavovala.

Autor: Mimush, v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Stratená láska - 3. kapitola: