OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Som tvoj - 13. kapitola 2/2



Som tvoj - 13. kapitola 2/2Pokračovanie noci.

Bol, samozrejme, v poslednej možnej. Prečo by mohol byť k nemu vesmír aspoň trošku milostivý a našiel ho po treťom prestupe? Nie. Nechal ho sa promenádovať po celej prekliatej Bratislave. Kto tušil, že to odporné, špinavé, prachom poprášené mesto sa bude zdať tak obrovské bez auta?

Videl ho stáť pár metrov pred vstupom do budovy. A nebol sám. Bola tam žena. Opierala sa zadkom o modrého, starého Forda escorta a on jej niečo tíško vysvetľoval, stojac medzi jej rozkročenými nohami, no stále ďaleko na to, aby sa ich nohy skutočne dotýkali alebo zasahoval do jej osobého priestoru.

Až keď sa dostal len na pár krokov spoznal Emu. Čo ho na jednej stránke prekvapilo, ale taktiež vlastne nie.

Tí dvaja tragédi boli ako dva magnety s opačnou polaritou. Vždy sa nevysvetliteľne ich cesty pretli.

Natiahla sa po Danovej ruke v ktorej držal horiacu cigaretu, s úplnou suverenitou si ju vzala a dopriala si hlboký šluk, prižmurujúc sexy spôsobom jedno oko, keď vypustila dym kútikom úst.

Nebola typ ženy o ktorej by si myslel, že fajčí. Možno pre to, že bola zdravotná sestra a ako taká by predsa mala dbať o zdravie a robiť osvetu o tom ako je fajčenie hrozne škodlivé.

Potom sa natiahla na špičky a vtisla mu malú pusu na líce s milým, nežným úsmevom princezny z rozprávky prezradila jeho narušenie ich chvíľky, pokývaním hlavou k Tadeášovi.

Bral to ako znamenie, pohol sa k nim a prekonal vzdialenosť. Zrazu sa cítiac ako malý harant, čo urobil niečo naozaj zlé a stud ho dobehol.

Sklopil pohľad a kopol do malých kamienkov na asfaltovom parkovisku.

„Ahojte, decká.“

Ema sa na neho usmiala no nestihla mu odpovedať. Dan sa k nej ešte viac pootočil, čím vstúpil do je osobného priestoru a jemu sa otočil chrbtom.

„Si pripravená ma hodiť k nemu? Mám tam kľúče od svojho bytu.“

Trvalo iba nanosekundu kým dokázal Tadeáš spracovať, čo jeho brat práve pustil do éteru.

Mal svoje kľúče u neho v byte? Veď on predsa býval s ním.

To dievča bolo hlas rozumu lebo sa znova sladúčko usmialo, potľapkala nežne jeho brata po líci a kývla hlavou k zrejme jej autu.

„Vezmeme aj tvojho brata a vy sa porozprávate ako dospelí ľudia a nie ako malé deti. Takéto chovanie sa dá tolerovať u môjho syna, nie u muža po tridsiatke, Dany,“ kárala ho nežne, ako matka svoje dieťa a on si frustrovane odvrkol.

„Nemám s ním viac čo preberať. Bol jedným z mála ľudí, o ktorých som si myslel, že im môžem veriť. Že vo mňa verí a je tu pre mňa. A pozri, ani ma nenechal mu vysvetliť, čo sa stalo a hneď ma obviňoval z toho, že som na sračky a dokonca, že som niekomu v opitosti nechtiac ublížil.“

Naozaj znel ako malé rozmaznané decko. Dokonca špúlil ústa.

Ale dobre. Mal pravdu. Nenechal ho.

„Ospravedlňujem sa. Okej? Pochytil som sa s Nikom a vybil si zúrivosť na tebe. Proste som skratoval. Ale ty mi visíš vysvetlenie. Čo to znamená, že máš kľúče od svojho bytu u mňa? Ja som myslel, že môj byt je stále náš byt.“

„Ten byt nikdy nebol môj ani mikročasticou prachu poletujúcou vo vzduchu.“

„Dany... No tak.“ Znova sa ozvala, štípajúc ho do predlaktia. Za čo si vyslúžila jeho zaškúlenie a jemné capnutie po prstoch.

„Čo keby sme si nasadli, vy sa porozprávali a ja sa konečne môžem vrátiť k svojmu synovi?“ navrhla a obaja museli súhlasiť.

Nemohli to malé chlapča držať od jeho matky.

Obaja vedeli ako milujúca matka dokáže chýbať po iba hodinke alebo dvoch odlúčenia. Hlavne v tak chúlostivom veku.

Tadeáš si veľmi dobre pamätal, že do svojich deviatich, možno desiatich rokov bol na matke doslova závislý.

Nasadli bez ďalších zbytočných rečí a tvrdohlavo mlčali.

„Dobre, chalani. Postavili ste ma do naozaj nepeknej situácie. A ja nemám rada, keď mám okolo seba toľko napätia. Takže, Dan, začni ty, áno? Povedz mu, prečo si si zohnal vlastný byt a čo sa stalo, že si skončil v cele predbežného zadržania,“ ozvala sa znova Ema, stále sústredená na jazdu.

To bol veľmi dobrý plán. Naozaj ho zaujímali obe problémy. No on by k zoznamu otázok pridal ešte ako je možné, že ich sladká sestrička vie o Danovom byte a čo viac, o dôvode, prečo si ho našiel.

Premýšľal ako veľmi je v tom angažovaná. Či s jeho bratom randia a prečo mu o tom nikdy nepovedal.

Dan si otrávene vzdychol ako skutočné decko v predpubertálnom veku a s prekríženými rukami sledoval cestu.

„Nikdy som nevravel, že zostanem na tvojom krku večne. Vedel si to. Chcel som súkromie skoro tak veľmi, ako ste ho vy s Nikolasom potrebovali. A nepovedal som ti to, lebo viem, ako veľmi si chcel, aby som zostal navždy. Tak ma napadlo, že si počastiach prenesiem veci a potom ti to pomaly naservírujem. Aby som ti neublížil. Dokonca som mal aj vymyslený predslov o tom ako budeme stále najlepší priatelia, ako budeme v neustálom kontakte a bla bla. Sračky. Ale teraz som rád, že mám väčšinu vecí preč. Už s tebou nechcem bývať. Tvoja nedôvera vo mňa ma naozaj serie a ja mám dosť vecí na riešenie. Nepotrebujem k tomu neustále presviedčanie tvojej maličkosti, že sa snažím byť lepším. Nemám na to už síl. Takže áno, odchádzam a už viac nebudem tvojím problémom. Či sa už zderem do kómy alebo rovno do truhli bude už výhradne moja vec a ty sa o moju skrachovanú osobnosť nemusíš obávať.“

Ten chlap prišiel o rozum. Dobre. Pokašlal to. Nemal na neho hneď vyletieť s obvinením. Ale ospravedlnil sa. A taktiež nemôže žiadať aby sa nestaral. Boli bratia. Navždy.

„Nechcem aby si si myslel, že v teba neverím. Len... Nenapadlo ma nič rozumnejšie prečo by si zasa skončil na polícií. Nie si krimálnik. Zarábaš, takže určite niesi zlodej. Nie si závislí na ilegálnych látkach. Bolo to jediné logické vysvetlenie.“

„No, mýlil si sa. Skončil som tam, lebo som dohliadal na Eminho syna. A jedna z vychovávateliek si zmyslela, že zavolá políciu, lebo ten týpek, čo zmároval Em a vyhrážal sa jej únosom syna, sa po mesiacoch objavil.“

„Stalkoval mňa aj môjho malého. No nie je proste úžasný?“ rozplývala sa šoférka s rožiarenými očami sledujúc Dana v spätnom zrkadle.

„Ohm... Stalking je trestný čin. Vlastne by mohol skončiť vo väzení. Nie som si istý či je tu skutočný dôvod na radosť,“ posmieval sa so snahou udržať vážny výraz, no sestričke to aj tak nepokazilo náladu.

„Mal o mňa a malého obavy. Nik pre nič tak sladké neurobil. Je mojím hrdinom. Ak by nebol tak zbláznený do prízraku uchmatla by som si ho.“

„Žiadny prízrak nie je!“ odpovedal pohotovo Dantony, čo si vyslúžilo Tadeášove zakývanie obočia, jeho pretočenie očí v tichej odpovedi a Emine netrpezlivé pomrvenie sa na sedačke.

„Tak ma potom môžeš pozvať na rande. Ja zabudnem na tvoje temné obdobie v nemocnici, ty na skutočnosť, že som tiež nebola najslušnejšia a vyskúšame, čo to iskrenie medzi nami dá.“

Tadeáš zostal naozaj prekvapený. Nečakal, že to dievča vezme takto útokom.

„Ona sa mi snáď len zdá,“ zašepkal Dantony. Čo Ted len odsúhlasil jemným pokývaním hlavy.

Bola živel. Éterická, sladká, šialená, inteligentná. Nemohol si predstaviť lepšiu babu pre jeho brata.

Drgol do brata lakťom, aby ho reštartoval, lebo zrejme zamrzol, sledujúc nič pred sebou.

„No tak, bro,“ šušlal cez zuby, robiac si zo situácie srandu, „spýtaj sa jej. Zrejme je to šialenec a teraz máme česť s tou veselou sestričkou. Naozaj nechcem, aby sme si potykali s jej alteregom, čo nás rozseká a pohnojí nami svoje pelargónie.“

„Si idiot,“ ohodnotil Dan a sotil do jeho lakťa, ktorým do neho stále špáral.

„Oh, nie som veľmi na záhradkárčenie, ale som naozaj dobrá kuchárka, a rada experimentujem...“ nechala vetu nedopovedanú s tajuplným úsmevom a s beťárstvom v tých jej jantárových očiach.

Hm, mal ju stále radšej a radšej. Nerozumel ako je to možné. Videl ju asi trikrát a úplne si ju zamiloval. Naozaj by bol šťastný, ak by sa stala členom ich rodiny. Ona aj jej synček.

Po chvíľke nepodarenej navigácie dvoch bratov, kedy ju obaja chceli navigovať inou trasou, zaparkovala pred jeho bytom a vypla motor, usmievajúc sa nad ich chlapeckým dohadovaním.

„Ok, vy dvaja. Nechám vás. Keď sa rozhodneš dostať hore do bytu, zabzuč.“

Natiahol sa k nej cez sedačky a vtisol jej malú pusu na spánok.

„Ak ťa nepozve von, vezmi to do vlastných rúk. Naozaj ťa chcem na rodinných stretnutiach a nakoľko som tak trochu viac vo vzťahu s mužom nikdy vlastné deti mať nebudem a bolo by fajn mať aspoň synovca, ktorý je z obdobia plienok vonku a ja sa s ním budem môcť len hrať bez nutnosti výmeny plienky a kŕmenia.“

Zasmiala sa, capkajúc ho po ruke, ktorú mal na opierke jej sedačky a jemne prikývla.

Pocítil žďuchnutie od brata, ktorý naznačoval, že má sakra vypadnúť, inak sa nezdrží.

Tadeáš mu vystrel prostredník s obrovským úsmevom a jeho brat mu ho opätoval s ešte väčším.

Boli v pohode.

„Vidíme sa!“ Zakýval im a pobehol si ku schodisku.

Keď konečne vybehol tých pár schodov nestrácal čas už ničím. Zhodil zo seba veci a zvalil sa do postele. Potreboval sprchu, ale jeho brat bol ešte vonku a nemal by sa ako dostať do bytu. Takže poslušne ležal na posteli na bruchu a vdychoval Nikolasovu vôňu z vánkuša na ktorom spával.

Bolo zvláštne, že si človek ani neuvedomí, ako si automaticky s partnerom podelí miesta na spanie, poličku v kúpeľni. Život s ním a život bez neho. Že návlečky navoňajú špecifickou vôňou človeka, čo na nich pravidelne odpočíva. Ako obrovská sa zdá zrazu posteľ, bez ďalšieho tela.

Zvonček zazvonil a on sa priomráčený dotackal k dverám. Ani nestrácal čas úplným otvorením. Len uvoľnil jazýček a šuchtal sa späť do svojej izby. Kašle na sprchu. Dnes bude za prasa. Má depky.

„Dúfam, že sa chystáš usporiadať aspoň kolaudačnú párty na ktorú ma pozveš, keď si ma tak vypiekol a rozhodol sa odsťahovať.“

Počul pomalé kroky, ale žiadnu odpoveď.

„Ospravedlnil som sa. Tak už nebuď jeleň, bro.“

Obrátil sa na brata no zostal prekvapený, keď tam videl Nikolasa s vyklenutým obočím a pobaveným výrazom.

„Zasa ste sa vy dvaja pochytili pre úplnú blbosť?“

„Akoby si nás dvoch nepoznal, že?“

Zasmial sa a ten zvuk poslal Tadeášovi mrazenie po chrbte. Miloval ten chrchlavý zvuk.

„Čo tu robíš, Nik?“

„Prišiel som za svojim priateľom. Alebo sa mám radšej otočiť a vypadnúť?“

Ted sa k nemu pohol s malým úsmevom na tvári.

„Nebuď hlupák, Niki. Nepristane ti to.“ Sledoval jeho bledú tvár a modré kruhy pod očami.

Stále mu nebolo dobre a predsa sa dotmolil. Jedna jeho časť bola šťastná, tá sebecká, ktorej tá postel prišla zytočne veľká. No tá časť neho, ktorá Nikolasa naozaj vrúcne milovala, mala chuť kričať a zjapať, čo ho napadlo sa v noci plaholčiť mestom. Mohol skolabovať niekde na chodníku. Mohol spadnúť pod kolesá auta, skončiť na pohotovosti. Mohol...

„Poď, vyzeráš ako hovno. Uložím ťa do postele, urobím čaj na žalúdok a ak budeš chcieť, namasírujem kde len budeš chcieť.“

Nik sa načiahol, objal ho rukami okolo krku a vtisol mu jemný bozk, zaplietajúc prsty do vlasov na krku.

„Chýbala mi tvoja opatera. Ani moja matka sa o mňa nedokáže postarať tak dobre ako ty.“ Znova sa k nemu načiahol a tentokrát mu daroval o niečo precíznejší bozk.

„Len jej to nehovor. Áno? Už tak mi nemôže odpustiť, čo som ti urobil pred rokmi,“ vtipkoval, ťahajúc svoju druhú časť duše do izby.

„Ver mi, láska, nie je to tebou. Nie na teba je nahnevaná. Je nahnevaná na mňa a na to, čo robím ja tebe,“ šepkal Nikolas nežne.

Nespýtal sa ho, čo mu robí, ostatne na to prišiel sám po pár hodinách spánku.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Som tvoj - 13. kapitola 2/2:

1. mea
13.04.2018 [22:47]

zbožňujem ich súrodenecký vzťah Emoticon dakujem fakt bombová časť

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]


Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!