OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Som tvoj - 13. kapitola 1/2



Som tvoj - 13. kapitola 1/2Prvá polovica trinástej kapitoly a Tadeášov život pokračuje.

13. kapitola

Život bol fantastický. Neskorá jar sa pomaly preklenula do skorého leta a jeho šťastnú chvíľu nemohol pokaziť ani blížiaci sa čas posledných skúšok pred štátnicou.

Vlastne sa toho nemohol dočkať. 

Akonáhle bude v ruke držať diplom a jeho občiansky bude, ako inak, upravený s titulom pred menom, zbalí všetky svoje veci a s Nikolasom odídu niekam, kde na nich ľudia nebudú pozerať ako na mimozemšťanov len pre to, že sa držia za ruky, alebo si dajú pusu na tvár.

Nenávidel tie pohľady, keď si s jeho priateľmi vyšli von a ukradomky ich tí zadubení, slovenskí sedliaci sledovali.

Ale vždy mal v sebe dosť drzosti a rád sa s ním pretŕčal. Nech sa iní skrývajú a boja, on si už druhýkrát nenechá zničiť vzťah strachom z názoru spoločnosti.

Hvízdal si akúsi melódiu cestou domov, ako z dákej reklamy na antidepresíva, keď mu zazvonil mobil oznamujúc sms-ku.

Prepac laska. Necitim sa dobre. Odlozime to na zajtra.

Neznášal, keď mal Nikolas bolesti alebo mu bolo zle. A dialo sa to stále častejšie. Dvakrát do týždňa zrušil plány a zostal doma alebo prišiel, ale nebol schopný ničoho okrem ležania na gauči.

Nie, že by to Tadeášovi vadilo, rád sa k nemu pritúlil a leňošil. Potreboval s ním tráviť čas a bolo naozaj úplne jedno akým spôsobom, len sa mu nepáčila vážnosť situácie a ľahkosť akou ju Nikolas dokázal ignorovať.

V poriadku. Som na ceste domov. Mohol by som prist ja. Mam nieco doniest?

Neobtazuj sa. Mas plany s priatelmi. Vidime sa zajtra. Zabav sa.

Mali s nimi spolu plány. Zvykol si, že sú s Nikolasom každý deň spolu. V podstate spolu bývali a domov chodil iba na pár hodín keď bol Tadeáš v škole alebo v práci a aj to si napísali alebo zavolali.

Vykašlal sa na hlúpe sms-ky a zavolal mu.

„Môžem to zrušiť, pochopia to. Chcem byť s tebou keď ti je zle,“ navrhol, zastavujúc sa uprostred chodníka, pripravený zmeniť smer.

„Áchhh, čo mi to pomôže, keď tu budeš? Myslíš, že ma prejdú bolesti, len vďaka tvojej peknej tvári? Budeš mi tu na nič. Len čo budem ešte viac rozdráždený z tvojho smutného psieho pohľadu na mňa. Nechoď mi sem. Bež za priateľmi a nechaj ma trochu dýchať!“

Wau. Ani nevedel čo povedať. Nikolas na neho nikdy nevyštartoval. Nehádali sa, nezvyšovali na seba hlas a určite nemali pocit, že si dupú na krk a obmedzujú sa.

Chcel mu na to niečo povedať, no nakoniec si uvedomil, že ak mu cez telefón vystrojí hlúpu scénu, len to zhorší.

Nikolas chcel priestor a tak mu ho dopraje. Kašľať sa na to. Žil bez neho úplne v poriadku a spokojne celé dva roky, zvládne deň, dva.

Jeho hruď však bola stiahnutá do bolestnej hrče, a jeho ruky sa chveli. Toto bolo niečo úplne nové. Čo ak sa ho Nikolas už prejedol a teraz dokonca začína ľutovať, že sa nevrátil do Rakúska?

Možno urobil chybu, keď bol tak strašne túlivý a dotieravý. Možno to naozaj prehnal s tou neustálou potrebou Nikolasa držať, hladiť, láskať, byť s ním čo najviac.

Urobil si mentálnu poznámku o správnom správaní chlapa vo vzťahu a prikývol na jeho požiadavku, aj keď ho Nik nemohol vidieť.

„V poriadku. Nemusíš bliakať. Ozvem sa. Alebo sa ozvi ty. Čokoľvek. Nebudem ťa už rušiť.“

„Hej, Teddy, nechcel som aby si bol...“

„Vieš čo, musím končiť. Práve som zazrel Rada a Leu,“ zaklamal bez výčitiek. „Nech sa ti čo najskôr uľaví,“ zaprial úprimne si to želajúc a skôr než stihol Nikolas niečo odpovedať zrušil hovor.

Zvažoval celkové vypnutie, ale to bolo príliš detinské aj na jeho zženštilú stránku, ktorá sa prebrala k životu, čo sa Nikolas vrátil do jeho hlúpeho života.

 

***

 

„Kde je môj sladký Niki?“ zvolala Leona miesto pozdravu, keď sa dostal do ich baru.

„Kde by si myslela?“ odpovedal otázkou.

Nemal akosi náladu. 

A aj keď ho zamrzelo, že bol na kamarátku hnusný, nedokázal sa prestať cítiť mrzuto.

Leona sa zamračila a pokrútila hlavou. Vedela, čo je s ním a nenávidela jeho ľahkovážnosť rovnako ako Tadeáš.

Často končili ich posedenia hádkami v snahe dohovoriť Nikolasovi o nutnosti navštíviť odbrníka.

„Prečo mu niečo nepovieš, Teddy?“

Pretčil oči, otrávený jej naliehaním.

Čo si myslela, že robí vždy keď má príležitosť?

„Je to dospelý muž, Leo. Nemáš ani potuchy koľkokrát som už povedal, že má zájsť k doktorovi. Jediné, čo som si za starosť vyslúžil je jeho pocit, že mu nedávam dýchať. Akoby som bol stíhačka. Mám pocit, že všetko, čo v poslednej dobe urobím kapitálne pokazím. Najskôr brat, teraz Nikolas. Možno na ľudí ktorých milujem tlačím až príliš. Čo ak sa zo mňa stane môj otec? Čo ak začnem v mene ich dobra robiť veci, čo im budú naopak ubližovať?“

Striaslo ho pri tom uvedomení. Do teraz na to nepomyslel, ale dávalo to zmysel.

Teodor si odfrkol a dolial mu z ich obľúbenej Becherovky.

„Brácho, to sa báť nemusíš. Ak by si tvoj otec aspoň raz pred tým než niečo vykoná položí túto otázku, nikdy by z neho nebol taký tyran a despota,“ povedal typicky Teodorovským, premúdrelým spôsobom a posunul kalíšky aj ostatným z ich grupy.

Dúfal, že má jeho priateľ pravdu.

„Pri najhoršom si na teba došliapneme.“ Doplnil svoju myšlienku, odkladajúc telefón na dosku stola.

Sám siahol po svojom telefóne s nutkavou potrebou napísať Nikolasovi.

Boli spolu dennodenne už od jesene. Prežili spolu Vianoce, Nový rok a teraz sa pomaly blížil čas letnej dovolenky. Mal pocit akoby mu chýbala časť tela. Ruka alebo noha. Možno oko. Bol nepokojný a nesústredený.

A taktiež bol rozhodne úbožiak, že to tak strašne prežíval. Nepomáhalo vedomie, že je Nikolasovi zle a nechcel ho tam. Že pri ňom nemohol byť, lebo ho muž s ktorým tvoril nerozlučný pár už takmer rok, odstrihol.

Schoval tvár do dlaní a párkrát si nimi zúfalo prešiel po tvári. Zabije ho to.

Ani sa nedokázal prinútiť sústrediť pozornosť na jeho priateľov.

Poslušne do seba hodil ešte pár poliek no nakoniec to vzdal.

Iba čo im kazil náladu a aj tak z neho mali veľké smradlavé nič.

„Mám pre teba dve slová, ty podpapučník: Spamätaj sa! Dobre že si chlap, ak by si bol žena bol by si otravná hysterická pizda. No, tak chcel jeden večer len pre seba bez teba. Nerozišiel sa s tebou! Nájdi svoje stratené gule, skôr než tu začneš pobehovať v ružovom triku a afektovať ako tranzvestita.“ Neodpustil si Teodor za čo si vyslúžil pohlavok od Leony.

„Nevšímaj si ho, Teddy. On ešte nikdy neľúbil tak nevie pochopiť, aké zlé je to pri prvej hádke.“

Prikývol aj keď túžil povedať, že sa nehádali. Ani nezvýšili hlas. Nebola to prvá hádka. Teodor mal pravdu. Bol stíhačkou.

„Pozdrav ho a že ho milujem, ale ak nepôjde k tomu doktorovi uškrtím ho.“ Znova kývol na súhlas aj keď znova, nemal v pláne k nemu ísť, volať mu alebo ho akokoľvek kontaktovať.

Jeho brat bol niekde v kely. Mal podozrenie, že má známosť, takže sa domov nevráti až neskoro v noci a on potreboval reset.

Vypnúť celý svet.

Nakoľko sa alkoholu z rešpektu a lásky k svojmu bratovi vyhýbal, zostával jediný možný spôsob. A to vypnúť svetlá, zaliezť do postele a spať až do rána. Potom už nebude hlúpe ak Nikovi zavolá. Dá mu celý večer. Toľko mu bude musieť stačiť. Raz spolu začnú žiť a to ho od seba rozhodne nebude môcť vyhnať. Budú bývať v jednom byte, spať v jednej posteli. Nebude mať kam ujsť aby ho nevidel. Čím skôr si to Nik uvedomí a naučí sa to rešpektovať tým skôr budú schopní spolu žiť a nepozabíjať sa aj s jeho bratom.

Ešte nevyliezol z ponožiek, keď sa mu mobil, hodený na posteli, rozozvučal, oznamujúc hovor od jeho brata.

„Hm?“ ozval sa ako správny človek v depresii a hodil sa na posteľ, zakukľujúc sa do prikrývky.

Ako správne rozmaznané chlapčisko.

„Vy už spíte?“

Hej, jasné, ešte ty si kopni! Pomyslel si no nerozvádzal to viac. Dnes nebol jeho dobrý deň.

„Nie, pred piatimi minútami som sa vrátil z baru. Čo sa deje?“

Počul váhavé hmmm než sa Dan zhlboka nadýchol.

„Si na šrot, alebo len pripitý?“ skúšal opatrne vody.

„To je hádam moja vec, nie? Ale ak to potrebuješ vedieť, som okej. Mal som iba tri štamrerlíky z Becherky.“

„Ja... Ako by som to...“

Nemal na to náladu. To Danove koktanie ho vytáčalo do takých medzí až mal naozaj chuť hodiť telefón o stenu a kopať do niečoho z celej sily.

Teodor mal pravdu. Bol odpísaný.

„No tak, Dantony. Na toto nemám energiu.“

„Potrebujem, aby si prišiel a vyzdvihol ma. Som na policajnej stanici a...“

„Kde že si to, do psej rite? Prečo si na polícii?“ Ale hneď ako vypustil tú hlúpu otázku z úst sa sucho zasmial.

Jasné, chlast. Prečo iné. Ako sa môže tak hlúpo pýtať?

Zrejme dúfal zbytočne. Zrejme to všetko nebolo tak fantastické ako sa na prvý pohľad zdalo.

„Koľko si toho vypil? Len mi povedz, že si nikomu neublížil,“ vzdychol a znova zhlboka nasal vzduch do pľúc. Potreboval relaxačné, upokojujúce nádychy, lebo naozaj hrozilo, že ho rozhodí po celej spálni.

„Nepil som. Je to len hlúpe nedorozumenie a človek, čo to môže potvrdiť, nedvíhal telefón, takže tu trčím celý deň, ale už je na ceste a ja som na druhom konci mesta, peňaženku mám vo svojej izbe a nemám sa kurva ako dostať nazad do tvojho poondeného bytu! Prečo hneď predpokladáš, že som sa ožral a dokonca, že som niekomu ublížil? Ty si hovoríš morálna podpora a brat? Seriem ti na to. Nedotkol som sa chlastu už skoro deväť mesiacov. Ale vidím, že ty nikdy neprestaneš čakať, že zasa niečo poseriem. Nechaj tak. Radšej pôjdem naozaj pešo!“

Zložil mu. Ani nepočkal na Tadeášovú odpoveď.

Mohol byť večer ešte horší?

Vyškrabal sa na nohy, znova na seba hodil pokrčené oblečenie, čo nechal ležať na zemi, lebo naozaj nepociťoval potrebu parádiť sa v noci pre hŕstku vypatlaných polišov a neochotne sa pohol k električke.

V meste bolo asi päť policajných staníc alebo možno štyri, naozaj si nebol úplne istý. Nikdy nebol tak veľký vlastenec a už vonkoncom kriminálnik, aby sa o toto zaujímal. Ale Tony spomínal, že je na druhom konci mesta. Preto začal na internete, ako inak, hľadať adresy všetkých policajných staníc.

Rozosmial sa pri študovaní naskočenej hlavnej stránky ministerstva vnútra. Len jeho brat ho dokázal svojou debilitou prinútiť dvakrát v priebehu necelého roka túlať sa po meste a hľadať v ktorej z inštitúcií starajúcej sa o blaho občanov sa nachádza.

Proste paráda.

Najhoršie bolo, že zasa, tak ako pri jeho autonehode, mal vypité, takže pekne po svojich a mestskou hromadnou dopravou. Ale utešovala ho aspoň skutočnosť, že bol ekologický a ušetril atmosféru o smog z výfukov jeho auta. 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Som tvoj - 13. kapitola 1/2:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]


Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!