Alison sa zrazu splní sen, po ktorom túžila, no tak trošku inak. Za jeden deň sa všetko zvrtne... Aké skrýva Teddy tajomstvo? Ohrozí ju nejako? To sa dozviete v nasledujúcom príbehu. :) Príjemné čítanie Vám prajem. :)
18.11.2011 (19:00) • BrigitaJayn • Povídky » Na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 552×
1. kapitola Dni a roky
Odjakživa viem, že existujú anjeli, démoni a ľudia. Ja som démon, Kristie je démon, celý rod je démonický. Démoni vo väčšine žijú v podzemí alebo lesoch, lebo im svetlo veľmi škodí.
My sme si tak trochu naň zvykli, ale bývame len v tomto dome, nechodievame nikde inde. Všetko ostatné, čo potrebujeme, nám donesie služba a inak si vystačíme sami. A večer to prichádza. Lov.
Zvyčajne chodievame do lesa a ulovíme si pár vlkov. K prežitiu potrebujeme krv a mäso, no nie sme žiadny upíri. To teda nie.
No dobre, mám už neobyčajný život, čo viac si priať, no myslím, že je to stále ešte nič extra. Ak sa napríklad za Teddyho vydám a budeme mať deti, stále budem len démon a on bude len človek.
Teddy prišiel okolo obeda. Ponúkla som mu niečo, a potom sme sa vybrali na blízke kopce. Tam sme si spravili taký malý piknik a sme sa vrátili späť. Slnko už vtedy zapadalo.
Pustili sme sa nejaký film, romantiku. Teddy ma objímal a spolu sme jedli pukance.
Teddyho som veľmi dobre poznala, a najmä dlho, dúfam, že teraz pochopí, čo mu poviem. Že nie som, ako ktokoľvek iný. Že nie som človek. Že som niečo iné...
Fajn, tak päť, štyri, tri, dva...
„Alison? Mohol by som ti niečo povedať?" ozval sa skôr, než som stihla vysloviť čo i len ň.
„Aj ja som ti chcela niečo povedať ale... začni." Čo mi tak asi môže povedať? Má pre mňa darček? Odchádza? Nie, nemôže odísť. Zaťala som zuby a počúvala.
„Asi mi neuveríš, ale poďme na to... som anjel."
To posledné slovo ma zasiahlo ako veľká vlna cunami. Bola som len malý, chudý domček. V hrdle sa mi vytvorila obrovská hrča, ktorá sa nedala len tak prehltnúť.
„Si v poriadku?" spýtal sa ma, a ja som neisto prikývla hlavou.
„Ale ja... som démon." Démoni a anjeli sa nesmú stretávať. Majú medzi sebou vojnu. Inak by nás obidvoch zabili. Všetko by bolo veľmi jednoduché, alebo aspoň jednoduchšie, keby sa jeden z nás stál človekom. Proces bol veľmi jednoduchý - pichnúť si nôž do srdca. Buď zomrieš, alebo sa staneš človekom.
Ani on nič nehovoril, mlčal.
„Spravím to," potichu som riekla. Buď to napravím, alebo zomriem. Teddy je úžasný človek, ja to za neho spravím. A možno sa stanem duchom, a budeme spolu žiť... šťastne až do... smrti.
„Nie," potichu zamrmlal.
„Teddy ja ťa milujem, a spravím to pre teba. Teraz nemám na čo čakať. Ty vieš, že možno prídu aj dnes." Pevne som sa rozhodla, síce som sa bála. Bude to bolieť?
Nevedel, čo má povedať. Veľmi dobre ma pozná a vie, že moje rozhodnutie nezmení nijakými slovami, kým sa ja inak nerozhodnem.
„Sľúb, že budeš pri mne," vyriekla som svoje želanie.
Prikývol, a spolu sme vošli do kuchyne. Čo to robím? Chcem zomrieť? Nechcem. Ale pre Teddyho... sama som nad tým všetkým nerozmýšľala, ako keby sa mi vypol mozog.
Trasľavou pravou rukou som vytiahla veľký, ostrý nôž. Nedokážem to. Ak nie ja, tak Teddy.
Rýchlo som mu dala nôž do ruky, a ten povedal: „Nie, nezabijem ťa."
„Nemusíš ma zabíjať! Len... mi ho tam vraz. Ak ma miluješ a nechceš, aby sme sa rozišli."
Zrejme zvažoval možnosti. Po prvé nezabije ma, zomrieme obaja. Po druhé zabije ma, zomriem iba ja alebo budeme žiť obaja. To je snáď jasné.
„Ale ešte predtým..." Pristúpil ku mne, a pobozkal ma. Nechcela som sa od neho oddeliť, cítila som, že keď sa to stane, bude to môj koniec.
Zrazu som pocítila v hrudi veľký tlak. Spadla som na dlážku, a bozk sa prerušil. Všade som videla krv, a Teddyho skláňajúceho sa nado mnou.
Bolelo to... ale o chvíľu som zavrela oči, a už som nič necítila.
Bol to ako spánok, dokonca sa mi aj snívalo. Snívalo sa mi, že som bola na lúke s Teddym, Kristie a Sebastianom. Robili sme si piknik. Všade boli motýle... to som zomrieť nemohla.
Sen skončil, a ja som sa ocitla na veľkej posteli, okolo mňa bola kopa ľudí a kadejaké prístroje. Spoznala som Teddyho, moju sestru a Sebastiana. Bola som v nemocnici. Prežila som!
Chcela som povedať Čo sa stalo? ale nemohla som otvoriť ústa. Moje svaly ma neposlúchali.
Začula som doktora, ako vysvetľuje: „... má šťastie, že to prežila. Stále je démonom, ale nie je na tom najlepšie, ako vidíte. Je v kóme, a my s ňou nemôžeme nič robiť..."
Som v kóme? A ako je možné, že vnímam okolitý svet?
Chcela som zavolať na Teddyho, ale nemohla som, nedokázala som. Chcela som plakať, nemohla som... čo sa to so mnou deje?
Potom sa ku mne všetci otočili, a všetci sa pozerali len na mňa... Kristie ma chytila za ruku a povedala: „Všetko bude v poriadku, a potom pôjdeme, kde len budeš chcieť." Och, Kristie, moja Kristie.
Za druhú ruku ma chytil Teddy. On nič nehovoril. Ani ja by som, keby som doviedla Teddyho do kómy.
Tak teda takto som tam ležala zo všetkými, až kým sestrička povedala: „Zostanú len najbližší!" Sebastian (aj napriek tomu, že mi bol celkom blízky) radšej odišiel, a zostal tam už len Teddy a Kristie.
Sestrička mi čosi pichla do ruky, no ja som pocítila len jemné šteklenie.
Keď dokončila svoju prácu a odišla, Teddy sa pomaly nado mňa naklonil a pobozkal ma. Bol to najkrajší bozk za môj prekliaty život. No, s Teddym krásny život. Cítila som, ako sa mi dostáva do môjho tela, do srdca...
Zrazu sestrička pribehla a čudovala sa. „Preberá sa..." potichu šepla.
Tak môj Teddy ma dovedie do kómy a z nej ma ja dostane. Šikulka. Ale stále som démon. Tak čo teda teraz? Ach, kiežby to bolo také jednoduché. Teraz by som chcela všetky moje sny odvolať, a chcela by som byť normálna.
Zrazu som sa mohla posadiť, mohla hovoriť. Tak som sa teda posadila, objala Kristie a Teddyho naraz, a potom prišiel Sebastian. Och, to bol teda deň.
„Ach Alison, chýbala si mi," plakala Kristie.
„Akože? Veď som bola jeden deň v kóme..." nechápala som.
„Nie Alison, ty s v nej bola... rok." Teddy ma ešte raz pobozkal, a potom sme sa všetci usmiali. To bol teda náročný rok. Všetci sme sa pekne zasmiali. Teraz je to už fajn. Ale o chvíľu, keď nás zabijú, to rozhodne fajn nebude.
Prešlo pár dní od mojej kómy, keď ma Teddy pozval na večeru k ním domov, bol výborný kuchár. A navyše bol úplne sám doma.
Všetko bolo fajn, víno, predjedlo, polievka, hlavné jedlo, dezert. Keď sme dojedali fajný čokoládový koláčik, Teddy si kľakol na jedno koleno predo mňa. Najprv som si neuvedomovala, čo to znamená...
Otvoril červenú škatuľku, a v nej sa blyšťal diamantový prsteň.
„Alison Flyová, vezmete si ma?" šepol.
Od prekvapenia som nevedela, čo mám robiť: „Áno!" zvýskla som, objala som ho, a pobozkala.
Nasadil mi prsteň na prst a víťazoslávne riekol: „A teraz ste len moja."
Každý život je iný, každá osobnosť je iná. Ty si iný, ona je iná.
~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~
Prvá kapitola, som, zvedavá na Vaše reakcie. :) Dúfam, že sa páčilo...
Autor: BrigitaJayn, v rubrice: Povídky » Na pokračování
Sdílet
Diskuse pro článek Sny, ktoré sa nemali splniť 1. kapitola - Dni a Roky:
Pardon, viem, že som opozdená, ale:
Páčilo sa mi to! Teším sa na ďalšiu. Zatiaľ len takto:
Ďakujem!
No, tak od začiatočníkov som možno ani zrovna nič nečítala... Veľmi pekne ti ďakujem za tvoje komentáre. 
Ale kde, vôbec to hrozné nie je. Diela, v ktorých nie je nič, k čomu sa má čitateľ vyjadriť, nie sú vôbec zaujímavo. A predsa len, si začiatočníčka a na začiatočníčku píšeš obzvlášť dobre. Vlastne si myslím, že ak na sebe popracuješ, začneš sa tomu viac venovať a vypíšeš sa, mohla by s teba byť výborná autorka. Videla si vôbec, ako vyzerajú niektoré diela začiatočníkov?
A niektorí autori, čo sem už pridávajú články dlhšie, nepíšu tak dobre ako ty. Len treba mať trpezlivosť a neodhaliť hneď všetko v prvej kapitole. Daj tomu čas. 
Ja viem ja viem, ale neviem, ako by som do toho mala ísť postupne... snáď si nájdem niekoho, kto mi z tým pomôže.
Dúfam, že to už tak nepokašlem... ja viem, že je to hrozné, možno to prerobím. 
Tak to bol doslova šok pre mňa! V prológu si démonov nespomínala, zdalo sa mi to také obyčajné, jednoduché a pekne napísané. Mám však pocit, že si do toho vhupla príliš náhle... Nestihla som sa ani zorientovať čo a kde. Mám rada knihy, kde je napätie, a keď už píšeš takúto romancu, mala si tam to napätie spraviť medzi nimi oveľa hlbšie. V prvom odstavci sme sa dozvedeli, že ona je démon a v druhom zase, že on je anjel. Tak rýchlo sa dostala do kómy, až som vôbec nepochopila, prečo ju musel pichnúť nožom. Napísala si predsa, že anjeli a démony majú medzi sebou vojnu.
Pichol ju nožom a potom keď sa prebrala, sa jej na večeri opýtal, či si ho vezme? Príde mi to trochu nezmyslené. A keď si to myslela inak, mala by si to aj napísať. Viac opisovať prostredie a tak.
Mne osobne by sa páčilo, keby si spomenula aj nejakú anjelsko-démonickú historku. Veď démoni sú v podstate stvorenia Lucifera a pokiaľ viem, Lucifer bol tiež kedysi anjelom, ale stal sa z neho padlý anjel, lebo chcel mať väčšiu moc nad ľuďmi.
Vzťah medzi Teddym a Alison je síce pekný, ale vôbec si ho nedotiahla do konca. Neviem si pomôcť, niečo mi tam proste chýba.
Přidat komentář:
- English Gentleman - 1. kapitola
- Smrťák 3 (1. část)
- Setkání v lese
- The Killing Past (Prolog)
- Smrťák 2 - Kylův život za tajnými dveřmi 1/2
- Zdrávas Maria
- Smrťák 2 (1. část)
- Smrťák 1/2
- Who He Really Is
- Priznanie
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře
Kdo je tu z členů? Klikni!