OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Sny, ktoré sa nemali splniť - Prológ

17.11.2011 (19:00) • BrigitaJayn • Povídky » Na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 569×

Prológ Úvod do môjho sveta

Teddyho poznám už od pätnástich rokov, teda keď to spočítam... poznám ho pekné tri roky. On to tak nevníma, keď mu poviem, že by sme mali niečo podniknúť, teda niečo väčšie, rýchlo mi odpovie: „Máme ešte čas.“

Ale ja už nemám čas. Vlastne mám, ale bojím sa, že sa niečo stane. A potom ho stratím.

Bola sobota a Teddy mal ku mne prísť večer. Do večera veľa času. Veľmi veľa času. Čo budem tak dlho - do pekla - robiť? Na notebooku som si pustila nejaký psychologický film, ktorý ma absolútne nezaujal.

O pol tretej konečne prišla Kristie z nákupov. Je to moja bláznivá dvadsaťročná sestra, ktorá je neustále mimo domu. A to ma občas vytáča. Doma sa poriadne nudím a s ňou je fakt zábava. Ale teraz lezie za svojimi dvoma frajermi, a takmer každý deň u jedného z nich spí.

„Niečo som ti kúpila.“ Vybaľovala z tašiek kadejaké trička a zrazu mi akési podala.

Pozorne som si ho prehliadla. Boli na ňom stovky odtieňov a farieb, ktoré nič konkrétne nevytvárali. Proste len nejaká tmavšia dúha. Dala som jej veľkú pusu na líce a ako malé decko zvýskla: „Ďakujéém!“

Ona sa na mňa uškrnula a pokračovala v našej hre: „Vážne sa ti páči?“ Tvárila sa prekvapene.

„Hej,“ odvetila som trochu vážnejšie a potom sme sa obidve usmiali. Kristie bola najúžasnejšia sestra na svete, občas sme sa síce pohádali ako všetky sestry, no bola úžasná.

Zrazu sa ozvalo veľké cŕŕn a zazvonil mi mobil. Rýchlo som ho vytiahla z vrecka a zdvihla. „Áno?“

Bol to Teddy. „Prepáč, dnes nemôžem prísť, ale určite prídem zajtra, a skôr.“

„To nevadí,“ ticho som odvetila. „Stretneme sa... ľúbim ťa.“

Cítila som, že sa usmial. Bola som s ním prepojená ako veľmi veľká sieť. „Aj ja teba.“

Zavesil, a ja som si mobil zasunula späť.

„Kto to bol?“ spýtala sa ma Kristie a povedome sa uškrnula. Teddyho poznala. Veľmi dobre, no nie tak ako ja. Ale poznala ho. Znovu hrá tu hru? Tak v nej budem pokračovať.

„Môj frajer.“ To slovíčko som zdôraznila, ako keby to znamenalo niečo ako upír. Ale samozrejme, my dvaja sme len obyčajní ľudia, ako každý iný. A to ma štve. Vždy som chcela nezvyčajného chlapca, nezvyčajný život... Ale to sa deje len vo filmoch a knihách. Musím sa s tým zmieriť.... bohužiaľ.

„Tvoj frajer, teda? Ešte stále ten istý?“ Začala si tričká ukladať do skrine, ale predtým si každé pozorne prezrela, ako keby sa chcela presvedčiť, že na ňom nie je fľak.

„Hej. Nemôžem za to, že ty chodíš z dvoma.“ Zazrela som na ňu. Bola to pravda. Mala by si vybrať jedného... nie je to voči ním fér.

„Dvaja chlapci - dvojité potešenie. To je moje motto. Navyše, neviem sa rozhodnúť. Musím ich lepšie spoznať, nemôžem len tak jedného odkopnúť.“ Doukladala svoj vzácny poklad a potom mi rozhodne oznámila: „Dnes tu budeš ale bohužiaľ sama, lebo odchádzam k Sebastianovi. Na dnes aj na zajtra. Maj sáá.“ Zobrala si tašku, ktorú si dopredu pripravila, pobozkala ma na líčko a potom sa ozval len buchot dverí.

Paráda, to bude dnes ale sranda.

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

Moja prvá poviedka, budem rada, ak si ju prečítate... ;)

Autor: BrigitaJayn, v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Sny, ktoré sa nemali splniť - Prológ: