OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Slap for Cinderella - 28. kapitola

16.06.2014 (18:00) • PrincessCaroline • Povídky » Na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 1017×

Náš výlet pokračoval na Ibize. Toľko alkoholu, drog a diskoték som pokope nevidela. Takú opicu som ešte nezažila. A ešte som nevracala do mora zo súkromnej jachty.

„Blé,“ ozvalo sa vedľa mňa pobavene a zbadala som Natea, ako sa na mňa škerí. Jak to, že jemu nie je na umretie?

„Neviem, či to je tou teqilou alebo morskou chorobou,“ zamrmlala som vyhýbavo. Pohladil ma po pleci a privinul do náručia.

„To je opicou a priamym slnkom. Ja som si už zvykol. Daj si sprchu a kým neminie tretiu hodinu, nevychádzaj na slnko,“ hovoril a pobozkal ma do vlasov. Podľa jeho príkazu som si dala studenú sprchu, ktorá v tomto počasí pôsobila blahodarne. Natiahla som na seba plavky a otvorila dvere na terasu. Obklopovalo nás nekonečné more. Plavili sme sa do Francúzska. Zapálila som si cigaretu z trávy a pozorovala scenériu. Bola som šťastná. Nekonečne šťastná. Možno to bolo aj z trávy. Fajčili sme jej toľko a mne to vôbec nevadilo. Páčil sa mi ten opojný stav smiechov a šťastia. Nie, že by som to pri Nathanielovi nezažívala aj bez toho, ale mala som rada, keď sme si dali jointa a všetky slová šli ta tam. Len nekonečné rozplývanie sa nad jednoduchými vecami. Večer sme zakotvili v Nice a zašli do Cannes. Vyrazili sme do vnútrozemia a ochutnávali miestne vinárne. Degustácia vín sa niekde o polnoci zvrhla na chlastanie a divokú noc v malej prenajatej vile. Ráno bolo znovu epické, ale dostala som lieky a sľúbila si, že minimálne týždeň nechcem vidieť alkohol. Cestu na najbližšie letisko som prespala na jeho kolenách a znovu som sa dušovala, že alkohol už nechcem ani vidieť.

„Vitaj v jednom z najluxusnejších rezortov,“ zvolal Nate a vyšli sme na terasu. V Dubaji bolo nekonečne horúco, ale naša malá vila bola obklopená palmami a rovno pred sebou som mala vodu. Všetky vily boli postavené na vode. Stiahla som si šaty a skočila do vody. Bola osviežujúca, aj keď na môj vkus trochu teplá. Boli sme v rezorte, v zastavanej púšti a ja som sa kúpala v jazere. Krása. Ponorila som sa pod vodu a zaplávala som si. Vychutnávala som si to ticho, vychutnávala som si vodu a Dubaj. Môj život sa cez prázdniny zmenil na nekončiacu párty.

„Poď z vody, určite si hladná,“ zvolal na mňa, len čo som sa vynorila. Kým som doplávala k brehu, šiel do vnútra. Vyšplhala som sa na terasu a oklepala sa ako pes. Moja pokožka bola hnedá. Hnedšia som v živote nebola. Toľko dní na jachte a teraz v Dubaji. Chvíľu som mala strach, že chytím ponorkovú chorobu, ale s ním sa nešlo nudiť. Cvakla som výhľad a hneď poslala Lei na mail. Pár fotiek som im posielala, aby vedeli, že žijem. Z vnútra sa začala šíriť lákavá vôňa. Čakala ma úžasná večera s pohárom vína. Toľko k môjmu predsavzatiu nepiť. Napila som sa vína a zamierila si obzrieť vilu. Bola nádherná, na môj vkus trochu veľká. V duchu som si urobila poznámku, že na budúce by sme mohli ísť väčšia partia. Adam, Lizzie a dokonca aj Lea. Priala by som si, aby tu mohla stáť a užívať si ten pohľad. Aj keď nevedela som si predstaviť kombináciu Lea a Adam. Nie, to nešlo dohromady.

„Nad čím rozmýšľaš?“ spýtal sa ma a objal.

„Že je to tu nádherné. Cítim sa ako v rozprávke. Taká malinká Popoluška,“ prehodila som pobavene. Zasmial sa a vtisol bozk do vlasov.

„Ty si moja Popoluška. Moje malé vyslobodenie,“ zamrmlal mi pri krku a otočil si ma ku mne. Objala som ho s rukou, s ktorou som držala pohár vína. Zacítila som to iskrenie, vždy, keď sa ma dotkol. Nedočkavo sme sa presúvali k posteli a keď som do nej zrazu padla, podarilo sa mi väčšinu vína vyliať na seba.

„Šikula,“ ozval sa so smiechom Nate a ľahol si ku mne. Pobozkal ma na dekolte a zlízal zo mňa víno. „Takto chutí lepšie,“ poznamenal zachrípnuto až mi nabehli zimomriavky. Milovanie s ním bolo niečo...čo som nevedela opísať. Keď ste zamilovaní, nie je nič krajšie. Túžba po dotykoch bola neukojiteľná. Naše telá sa pohybovali v súlade akoby k sebe patrili. Každý kút jeho tela som poznala naspamäť. Nahmatala by som jazvu na boku aj so zavretými očami, poznala som jeho ohne v očiach, keď bol nado mnou a jeho zaujatý úsmev, keď som bola na ňom. Dubaj som si užila v posteli aj mimo nej. Bola to pre mňa prvá exotická krajina. Plávala som s delfínmi, potápali sme sa v Indickom mori a vrieskala som na púštnej rely, keď sa Nateovi podarilo prevrátiť auto. Všade som mala piesok. VŠADE!

„Páčia sa ti tieto prázdniny?“ spýtal sa ma, keď sme večerali na terase. Prekvapene som zodvihla hlavu.

„Blázniš? Za tieto prázdniny som prešla viac, akoby som prešla na dovolenkách za celý svoj život. Dubaj je síce zastavaná púšť, ale má svoje čaro. Tu v tomto rezorte je nádherne a tie hotely, ktoré sme pozerali pri obhliadke sú neskutočné. Ďakujem za tieto dva mesiace,“ poďakovala som úprimne a stisla mu ruku. Nahol sa ku mne cez stôl a pobozkal ma.

„Pre svoju Popolušku aj modré z neba.“

Posledná rozlúčka s Dubajom sa konala o pár hodín na pobreží pri najvyššom hoteli. Odnikiaľ hrala hudba a začal obrovský ohňostroj. Dav okolo výskal a tlieskal. Rýchlo som sa nakazila a pridala sa k davu.

„Je to nádherné,“ vydýchla som a objala ho okolo pásu. Pritiahol si ma k sebe a spoločne sme sa pozerali na oblohu.

„Tomuto už len chýba žiadosť o ruku,“ poznamenal Nate pobavene a ja som stíchla. Myslel to vážne? Poznali sme sa pár mesiacov, ale vo vnútri mňa som skákala a kričala áno, hoci to povedal, len tak. Cestu do Paríža som prespala v náručí milovaného, ktorému víno z Dubaja neurobilo najlepšie. Konečne som sa mohla škodoradostne škeriť aj ja. A potom som uvidela svoju lásku. Ulicu Champs-Élysées. V prvom obchode okolo mňa skákali dve ženušky, precvičila som si francúzštinu načo ma uisťovali, že mi ide výborne. Ja som im to neverila. So šampanským v ruke som stála pred zrkadlom a obzerala som si večerné šaty.

„Si v nich nádherná,“ ozval sa Nate a oprel sa stenu. S úsmevom som sa zakrútila dookola a vystrúhala sladký úsmev. Zapípal mu telefón a vytiahol ho. Niečo si čítal a potom sa rozosmial. Keď som na neho zvedavo pozrela, len niečo naťukal do telefónu a zrazu som začula hlasitý odposluch.

„Že sa aj ozveš,“ ozvalo sa z druhej strany a mne poskočilo srdce od radosti.

„Adam!“ zvolala som a rozbehla sa k Nateovi. Uvidela som škeriaceho Adama a zistila, že mi chýbal. V živote by ma nenapadlo, že mi raz bude chýbať tá osina v zadku.

„Lana,“ zvolal a jeho úsmev sa ešte viac rozšíril, „som rád, že ťa vidím ešte pred tým než ťa predá do cudziny.“

„Vtipné,“ uškrnul sa môj priateľ, „radšej mi povedz, ako to u nás vyzerá?“

„Všetko po starom. Cosmopolis stojí, škola tiež a Chloe sa znovu vyspala s riaditeľkiným mužom.“ Nate vystrúhal znechutený výraz.

„Chloe by sa mala dať liečiť na protidrogové, mäkne jej mozog.“

„Neuveríš prezidentko! Poznám jedno dievča, volá sa Anna a ešte mi NEDALA! Nedala, chápeš? Som z nej nadržaný, má tú vlastnosť srdce na tanieri či tácke, no chápeš jak to myslím, nie? Je na mňa sprostá, šaliem z toho, keď ma setre a ona nič. Stále myslím, len na to, ako ju pretiahnem...“

„Adam,“ prerušila som ho taktne a obzrela sa okolo či nás niekto nepočul. Potom ma napadlo, že väčšina ľudí nášmu slangu nerozumie.

„Kupujem jej kvety, pozývam na večeru a ona si zo mňa robí kamaráta, chápeš to?“ vylieval si Adam a vykresľoval svoju srdcervúcu story.

„Tak ju nechaj tak a nájdi si inú,“ poradil mu Nate, ale neubránil sa smiechu.

„Určite nie, bola by to dobrá možnosť na vzťah,“ zatrhla som im to, hoci aj ja som sa smiala na tom. „Máš ju rád?“

„Či ju mám rád? Ja z nej chcípam, chcem ju, šaliem z nej! A ona nič!“ To som sa už neudržala a rozosmiala sa. Nemohla som uveriť, ako Adam šalel z jedného dievčaťa. A ja som to nebola.

„Nedáva mi spávať. Odmietla ísť so mnou na letné sídlo na Floridu, tak si tu liečim ego sám. Teda skoro. Dievčatá pozdravte!“ Z telefónu sa ozvalo zborové ahooj. Zatiaľ, čo sa Nate smial, ja som škrípala zubami. On sa nikdy nezmení.“

„Nathaniel, nepozeraj sa na nich. Nemôžem za to, že si nedali podprsenky,“ ozval sa rozhorčene Adam a Nate vyvalil oči. V momente som mu vytrhla telefón, no z druhej strany sa na mňa vyškieral Adam.

„Vedel som, že to zaberie. Ty ši taká žiarlivučká, láška moja,“ šušlal Adam a to mi zas vytrhol Nate a vypol rozhovor. Ledva som zakrývala úškrn, keď som videla, ako sa mračí.

„Nikto ti nebude hovoriť láska okrem mňa,“ ozval sa dotknuto a potiahol si ma do náručia. Vedela som, že to Adam urobil naschvál, ale keď ma potiahol do kabínky, prešli ma všetky poznámky. Tie šaty som si nakoniec kúpila.

Obed na Eiffelovej veži bol pre mňa zážitok. Páčili sa mi tieto prázdniny, jedlá v reštaurácii a úctivé chovanie. Všade, kam sme prišli, nás obskakovali. Zvykla som si na to. Možno až príliš.

„Ako sa máš?“ spýtala sa Lea a ja som zatiaľ jastrila po kaviarni.

„Úžasne. Myslím, že mi budú chcieť zobrať kufre, keď budeme letieť domov, pretože by som preťažila lietadlo, ale ja sa nedám,“ odfrkla som a hľadala čašníka.

„Vôbec sa nedivím, že si v kufri dovlečieš celý butik,“ ozvala sa ironicky.

„Kľudni sa dobre? Mám oblečenie aj pre teba. A ty si nevidela tie brutálne šaty a topánky,“ opustila som sa na chvíľu.

„Hlavne doleť ty, nie že tvoja mama po tebe preberie, len tie drbnuté kufre,“ schladila ma okamžite. Konečne som našla čašníka a zavolala som ho k sebe.

„Objednala som si pred desiatimi minútami drink, ale nejako sa mi zdá, že ešte čakáme kým tie pomaranče dozrejú či?“ spýtala som sa ho ostro až čašník zbledol.

„Ospravedlňujem sa, kolegyňa to zrejme poplietla. Hneď vám ho donesiem,“ koktal zo seba a pratal sa preč.

„Čakám,“ zavrčala som a znovu sa venovala Lei.

„Zdá sa, že Nate ťa naučil, ako byť protivná a leveluješ dievča,“ robila si zo mňa srandu. „Nebudeš mať vysoké účty za telefón?“

„O telefón sa nestaraj, to je zariadené,“ odbila som ju netrpezlivo a chýbajúci drink ma rozčuľoval.

„Dúfam, že domov sa vráti pôvodná Lana a nie nejaká umelá napodobenina,“ ozvala a ľadovo Lea kým som si prezerala nechty.

„Stále rovnaká, len tmavá, farbu vlasov mám vyťahanú od slnka a mám zarobené na cirhózu pečene,“ prehodila som pobavene, aby som odohnala zlú náladu medzi nami. My sa predsa tak nehádame. „Radšej mi povedz, čo ty a mama? Ešte ste sa nepozabíjali?“

„Sme v pohode, tvoja mama robí a ja tiež.“ Na konci znela až príliš vyhýbavo, ale vtedy som zazrela Natea a rozhodla sa, že to zistím až keď prídem domov.

„Za pár dní sa vidíme, tak sa maj,“ rozlúčila som sa a urobila na neho psie oči. „Desať minút a ja stále nemám svoju objednávku,“ posťažovala som sa mu. Len sa uškrnul a porozhliadol sa po poloprázdnom bare.

„Vidíš, našla si horšieho čašníka než si ty,“ rýpol si do mňa.

„Alebo sa mu páčim a chce získať moju pozornosť,“ vrátila som mu to škodoradostne. Zamračil sa a zazrel na čašníka.

„To by ma fakt nasralo,“ zamrmlal a ja som nad tou jeho nezmyselnou žiarlivosťou prekrútila očami. Zatiaľ, čo Nate striehol na každý krok, chudáka čašníka, ja som dostala svoj drink a potom sme sa konečne vydali na posledný výlet. Zoznámiť sa s Oliverom. Konečne spoznám Olivera osobne.

„Myslíš, že sa budem Oliverovi páčiť?“ spýtala som sa neisto. Bola som nervózna. Bol to predsa jeho priateľ od detstva. Upokojujúco sa na mňa usmial.

„Bol to predsa on, kto sa mi vyhrážal, že ti musím povedať o svojich citoch. Inak by ma skopal do guličky.“

„Vtom prípade s ním sympatizujem už teraz,“ vyhlásila som a škodoradostne sa usmiala.

„Ešte chvíľu a otočím auto na letisko,“ vyhrážal sa, ale bezvýsledne. Vedela som, že by to neurobil. Len, ak by som ho o to výslovne požiadala. Natiahol sa pre moju ruku a preplietol si prsty s mojimi. Nate totiž urobí všetko, čo mi vidí na očiach.

Autor: PrincessCaroline (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Slap for Cinderella - 28. kapitola: