OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Slap for Cinderella - 22. kapitola

20.05.2014 (10:00) • PrincessCaroline • Povídky » Na pokračování • komentováno 7× • zobrazeno 1169×

„We are sending out

a love message to the world

a love message to the world.

Can you hear the message of looooooove.“  Náš falošný spev sa niesol diaľnicou.

Strecha stiahnutá, hudba vypeckovaná a blázni, ktorí nevedeli, čo od dobroty. Kým nezablikali policajné svetlá a ja som sa nezošuchla naspäť na sedačku.

„Čo teraz?“ spýtala som sa so strachom, načo sa Nate uškrnul.

„Zakývaj im,“ zaznel Adam zozadu a kľakol si na sedačku. Namiesto kývania im však ukázal prostredníky. Lizzie sa vedľa rozosmiala a držala si vlasy, ktoré jej neposlušne lietali okolo tváre.

„Adam,“ zahriakla som ho, no Nate len pridal plyn. Zajačala som a zodvihla ruky do vzduchu. Na Masserati boli policajti krátky. Rútili sme sa po mestskom objazde a slnko nám svietilo do očí.

„Tak kam?“ ozval sa Nate a preletel cez tri pruhy, načo Lizzie vystrašene zapišťala. Adam sa sklátil na sedadlo a rozstrapatil Lizzie vlasy. Opierala som sa o podpierku na hlavu a s úsmevom ich pozorovala. Adam sa správal k Lizzie láskavo, aj keď niekedy mu tie sprosté reči neušli. Dokonalý, nevlastný brat.

„Prestaň,“ zahnala sa po jeho ruke a nafučala sa.

Asi dva týždne som s ňou neprehodila slovo, keď mi to Adam oznámil. Vedeli to dlho, ale dozvedela som sa to až po priznaní, že chodím s Nathanielom. Dokonca aj ten podrazák to vedel, len ja som si myslela, že Lizzie paktuje s Adamom.

„Čo keby sme šli dole k súkromnej pláži a pripojili sa k dnešnej party?“ ozval sa zozadu zaujato Adam a žmurkol na mňa.

Zamyslene som hrýzla peru a očkom pozrela na Natea. Ten len pokrčil plecami a vyhodil smerovku a zaradil sa do odbočovacieho pruhu. Druhú ruku mal položenú na mojich stehnách a prsty prepletené s mojimi. Oprela som sa o sedadlo a pozorovala krajinu okolo seba.

Čo potom, že sme sa práve leteli obrovskou rýchlosťou, v drahom aute a šli sme na školskú plážovú party. Mama ma s dôverou zverila do rúk Nateovi a ja som začala pochybovať, že sa z toho dostanem živá. Aj keď som znášala jeho šoférovanie lepšie ako Lizzie.

„Mala by som sa ísť prebaliť. Ďakujem Nathaniel, skoro som umrela,“ ozvala sa Lizzie, keď vyskakovala z auta.

Nohy sa mi zaborili do teplého piesku a hodila som topánky do auta. Dobre, položila som ich tam.  K tomu autu som prechovávala zbožnú úctu. Toľko peňazí, koľko muselo stáť to auto, by som možno zarobila za celý svoj život.

„Nerob z toho drámu,“  schladil ju Nate pobavene a objal ma okolo pliec. Adam zobral Lizzie a šli sa pripojiť k neďalekej partii, ktorá hrala volejbal. Ostala som v jeho objatí a užívala si pokojné šumenie mora a jeho prítomnosť.

„Ak tu nechceš byť, tak sa môžeme presunúť inam,“ zamrmlal mi do vlasov a pobozkal ma. Pokrútila som hlavou a oprela sa o auto. S jajknutím som sa odlepila od kapoty.

„Myslím, že čierna farba priťahuje slnko,“ poznamenal pobavene a objal ma jednou rukou. 

Chcela som mu niečo odseknúť, no jeho úsmev ma upokojil. Stále si zo mňa robil srandu, ale už som sa na neho nevedela toľko hnevať. Boli sme spolu tri týždne a tie tri týždne všetko zmenili. Chodili sme do školy stále oddelene, poobedia sme trávili spolu, do práce som nechodila vôbec. 

Nohy nám zaplavila studená vlna a poskočila som od chladu. Pobavene sa zasmial a zodvihol ma na ruky.

„Nechcela by si trochu zaplávať?“ spýtal sa s nevinnou tvárou. Oblapila som ho okolo krku najsilnejšie, ako som vedela.

„Ty by si sa mal schladiť,“ odporučila som mu a nepustila sa ho, kým ma nezložil naspäť.

Zaliezla som do jeho objatia a odmietala sa od neho čo i len na krok vzdialiť. Bola som na jeho dotykoch závislá. Neboli sme ten typ páru, čo po sebe lezie na verejnosti, ale keď som mohla, nepustila som ho od seba. A Nateovi to zrejme nevadilo. Pozorovali sme západ slnka, keď neďaleko nás už urobili obrovský táborák. Pozerala som na slnko, ktoré mizlo na obzore a spomenula si na tú chvíľu, čo som sa dostala po tajomných schodoch dole.

----- 

„Mám malé podozrenie,“ ozvala som sa za barom, keď som umývala poháre. Sedel oproti a popíjal džúsový strik. Vzadu hrala hudba, dnes bol podnik zarezervovaný kvôli nejakej narodeninovej oslave. Sŕkal cez slamku a upieral na mňa zvedavý zrak.

„Podozrenie?“ Ďalej som umývala poháre a rozmýšľala, ako mu to poviem.

Predsa len mi včera zobral slová, keď vyhlásil, že musel ísť za Oliverom do Európy, aby sa spoločne opili. Porozprával mu o mne, dostal jeden pohlavok a jasný príkaz, že mi musí povedať všetko. Celkom som si Olivera obľúbila už len z rozprávania. Ja rozdávam päste, Oliver facky a Nate už potom doklepe ten zvyšok. Powerpuff girls!

„Nejako mi Lea pripomenula do očí bijúci fakt. Ty sa hráš v suteréne na figt club?“ spýtala som sa nevinne a začala utierať poháre. Napil sa viac, ako chcel, ale uhral to.

„Pravidlo číslo jedna, nikdy nehovor o...“

„Jasné, chápem,“ skočila som mu do reči a pobavene sa usmiala. Ako je možné, že sa v suteréne takéhoto podniku chodia mlátiť. A ako je možné, že ja ešte nejačím na svojho priateľa moralistické bludy?

„Chceš sa tam ísť pozrieť?“ spýtal sa ma nečakane a celkom vážne. Neisto som prikývla a nechala ho, aby ma zobral za ruku a kráčal so mnou smerom ku kancelárii. Vošiel do vnútra a bral so sebou malý box. Nepýtala som sa ho, čo to je, bola som príliš napätá a zvedavá.

„Tebe zrejme tak hrabe z tých ružových okuliarov, že nemáš problém, ani keby Nate vraždil,“ hralo mi v hlave, no nebrala som to na vedomie.

Zišli sme schody dolu a dostali sa do chodby s veľkými dverami. Otvoril mi dvere a nechal ma, aby som vošla. Za tými dverami boli ďalšie dvere. Avšak, keď zavrel prvé, nastalo v malom priestore ohlušujúce ticho. Proti zvukové dvere, múdry nápad.

„Priprav sa,“ ozval sa Nate a otvoril druhé dvere.

Začula som plno hlasov a kriku, taktiež hudby. Od dverí viedli schody. Zišli sme dolu a ja so zbadala rozľahlý priestor. Boli tam žinenky, veľké kovové konštrukcie a taktiež improvizovaný bar. Hrala tam hudba a bolo tam plno ľudí. Mala som pocit, že sme sa dostali do iného sveta. Potiahol ma k nim a dostali sme sa medzi ľudí.

Väčšina z nich Natea zdravila. Čím sme šli ďalej, tým sa hlúčik viac zoskupoval a krik sa zvyšoval. Mala som pravdu. Chodili sa sem mlátiť. Zbadala som plno chalanov a tiež dievčat, ktoré stáli na vyvýšených bedniach a povzbudzovali. Dokonca som zbadala Elle, ako sedí vpredu na pleciach jednému z chlapcov a niečo zanietene kričí.

Ľudia okolo mňa jasali a kričali a mňa sa zmocňoval adrenalín. Cítila som, ako mi prúdi v žilách. Nate ma potiahol dopredu medzi prvých ľudí a ja som zbadala... OMG! Erica. Stál v strede, krvavý a domlátený, ale s víťazným úsmevom. Druhý ležal na zemi a zhlboka dýchal. Na moje prekvapenie sa Eric zohol a pomohol mu na nohy.

Objali sa a Eric šiel k Elle, aby si ťapli. Elle sa na neho šťastne usmievala a niečo mu hovorila. Bola som z toho zmätená. Úplne zmätená. Elle sa usmievala, Nate mal nejaký bitkársky klub a Eric sa tu s každým zdravil. Zrazu som započula, ako niekto volá Nateove meno a viacero pohľadov padlo naším smerom.

„Nate, ty hajzel! Ako to, že nedvíhaš telefón?“ ozvalo sa mi za chrbtom a Adam objal Natea. Ten vystrúhal bolestivú grimasu, ale zahral sa na frajera.

„Žijem, čo sa klepeš. A daj si pozor, stojíš chrbtom k mojej priateľke.“ Adam sa zvrtol a zočil ma.

„Lana,“ ozval sa dosť prekvapene na to, aby mu všetko došlo. Očami prešiel po mojich šatách a sánka sa mu približovala k zemi. „Ty tu robíš?“ spýtal sa zarazene. Len som mykla plecom a začula ďalší hlas.

„Adam, ideš?“ ozvalo sa za ním a Adam sa otočil.

„Bude mi potešením, chlapče,“ povedal natešene a vyzliekol si tričko. „Postráž mi tričko,“ povedal mi a podal mi ho. Zarazene som pozerala na do pol pása nahého Adama a zbadala rozsiahlu podliatinu vzadu pri lopatke.

„Si blázon?“ vyhŕkla som šokovane, načo sa na mňa otočil. „Si zranený.“ Adam sa s Nateom rozosmiali a spoza Adama sa vyklonil Eric. Keď sme na seba pozreli, ostali sme viac menej kurevsky vykoľajený. 

„Kto ju sem dovliekol?“ spýtal sa Eric zamračene, hoci zo mňa nespúšťal oči.

„Netráp sa s tým, už je zadaná,“ potľapkal ho Adam po pleci.

Eric na mňa ešte chvíľu pozeral, načo si Nate taktne odkašľal. Strhol sa a odvrátil odo mňa. Pozerala som sa na nich, obaja dobití, ako sa priateľsky doberajú. Zacítila som na sebe pálenie a videla Elle. Nevyzerala práve nadšene. Po chvíli sa otočila znovu k nim dvom a kričala na Erica.

„Tak čo?“ spýtal sa vedľa mňa Nate a vyrušil ma z úvah.

„Ty sa poznáš s Ericom,“ vypadlo zo mňa po chvíli viac šokovane, ako som chcela.

„Poznáme sa. Adam sa s ním pozná od malička. Prakticky spolu jeden čas vyrastali.“ Nemohla som, nie nevedela som to spracovať. Šlo to úplne cez moje myslenie. Tak až teraz som sa začala cítiť ako kretén.

„Prečo ste mi ani jeden z vás nepovedali, že sa poznáte? Ja som tu medzi vami pendlovala ako bábika!“ obvinila som ho podráždene a snažila sa prekričať hluk okolo. Zatváril sa kajúcne, so psími očami. Tentoraz som si povedala, že tomu nepodľahnem. Aspoň nie úplne.

„Ono je to trochu komplikované. A hlavne, keby ti jeden z nás povedal, že sa navzájom mlátime a chodíme spolu občas von, asi by si sa netvárila príliš nadšene.“ Z časti to bola pravda.

„Nevieš si predstaviť, ako sa cítim. Môžem si dokonca myslieť, že ste si medzi rozdávaním rán, dohadovali, ktorý so mnou pôjde von!“ V očiach sa mu zjavilo pobavenie. Naozaj? Zrejme z môjho výrazu pochopil, na čo myslím a pokrútil hlavou.

„Nie, preboha! Na to ani nepomysli. Len sme sa pár dní obchádzali, kým sme stihli spracovať, že sa nám páči jedno dievča.“ Zadívala som sa na tých dvoch v ringu, ako po sebe hučia sprosté nadávky a smejú sa na tom. Oni sa naozaj...

„Bože môj, cítim sa ako Yoko Ono!“ zjačala som zdesene a začula hlasný smiech. Nate sa smial na celé kolo a držal sa pri tom za bok. „Som rada, že som ťa pobavila,“ odfrkla som sucho a pozrela na Erica s Adamom.

Adam po rane ľahol na zem a skrútil sa. Zodvihol ruku a dav jasal. Eric znovu zvíťazil. Počkať, otvorene? Kto by nad tou korbou zvíťazil. Ozvalo sa vedľa mňa šťuknutie a Nate mi podal balík s ľadom z boxu. Hlavou kývol na druhú stranu a vydal sa k Adamovi. Ľudia sa okolo začali pozvoľne rozprávať.

Elle kľačala pri Ericovi a niečo mu dohovárala. Ten jej niečo odsekol a ona mu za trest pritlačila uterák k tvári. Ostala som stáť trochu ďalej aj s vreckom ľadu. Elle ma zbadala a niečo povedala Ericovi. Potom nás tam nechala. Prišla som k nemu a taktiež si kľakla. Podala som mu ľad a vďačne si ho pritlačil na tvár. Snažila som sa potlačiť ten trápny pocit z poznania a váhavo sa na neho usmiala.

„Ďakujem,“ zamrmlal a stočil oči do zeme. Chvíľu sme boli ticho, než som sa konečne dokopala k nejakej odpovedi.

„Nate ma oboznámil s tým, že som bola za pokusného králička.“ Zodvihol ku mne zrak a skúmavo si ma prezrel.

„Ja som Adamovi hovoril, že je kravina to tajiť.“

„Mňa by skôr zaujímalo, ako to bolo naozaj s tým číslom.“ Keby ho nebolela tvár, vystrúhal by pobavenú masku, ale skĺzlo to do trpkej grimasy.

„Bol som chuj, pretože si mi dala číslo a ja som sa musel pochváliť Adamovi. Bol rozzúrený a vyprovokoval ma, aby som ho vsadil pri našej bitke. Samozrejme, že som na to pristúpil.“ Cítila som neveriaci úsmev na svojej tvári. Títo chlapci sú ako deti.

„Trochu sa ma to dotklo,“ priznala som sa po chvíli. Rozpačito si dal ľad na druhú stranu tváre.

„Kým sme sa s Adamom doťahovali, Nathaniel nás odrbal,“ zamrmlal sucho a skúmavo na mňa pozrel. Neurčito som mykla plecom.

„Zdá sa, že Adam nie je taký kretén, ako sa javí. Ty ho poznáš,“ prehovorila som, aby som rozprúdila debatu.

„Je to kretén, ale je to fajn chalan,“ prehovoril a potom sa uškrnul. „Nehovor mu to. Nemusí vedieť, že sme za dobre, aj keď nie sme.“ Prekrútila som očami a usmiala sa.

„Prečo sa tu mlátite?“ spýtala som sa triviálnu otázku, pre mňa nepochopiteľnú. Zasmial sa, čo mu to opuch dovolil.

„Rozhliadni sa okolo. Každý jeden z nás tu je kvôli niečomu.“ Poobzerala som sa okolo.

Videla som neznámych chalanov, dievčat, no aj pár ľudí z našej školy. Uvidela som Natea s Adamom, aj Elle s Gisele.

„Máme tu priateľské putá. Niektorí z nás sa doma hrajú na poslušné deti a sem si chodia vybiť stres alebo sa nudia. Niektorí z nás si tu vybíjajú hnev zo života. Je to lepšie ako sa mlátiť niekde na ulici a mať policajtov na krku. Všetci sa tu poznáme. Sme ako veľká rodina.“ Jeho slová som trávila a po dlhej dobe mlčania som to pocítila aj ja.

Tú pohodu medzi všetkými. Nikto tu nebol prehnane agresívny ani nevyvolával bitky. Stále mi to síce prišlo divné, ale chápala som ho. Aj v ten večer, čo sa dozvedel o večierku, tu určite bol. Zaplavila ma ľútosť, no nedala som to na sebe znať. Mala som ho rada, ale bola som až po uši zamilovaná do Natea. Odkašľala som si a postavila sa.

„Ja viem, že sa na mňa určite hneváš. Nemám ti to za zlé. O Lei už ani nehovoriac. Ale... Jej to všetko je ľúto.“ Pozrel na mňa zamračene a odložil ľad na zem. Keď sa postavil, musela som pre zmenu zodvihnúť hlavu ja.

„Lea... To je dávna minulosť,“ zavrčal, zrejme sa mu nepáčilo, že o tom viem.

„Nebuď zlý na našu maminu,“ ozval sa za mnou Adam a objal ma okolo pliec. „Ešte rozrušíš jej hormóny. Kto ju bude potom počúvať.“ Prevrátila som očami a zaregistrovala, že Ericovi stvrdli všetky svaly na tvári.

„Si blbec,“ oborila som sa na Adama a zhodila jeho ruku z pliec. „Vy ste ho vážne nechali vtom, že som tehotná?“ Tie slová som adresovala hlavne Nateovi, ktorý sa postavil vedľa mňa z druhej strany. Ten sa zatváril, že sa ho to vôbec netýka.

„Ste tupci,“ prehlásil Eric a obišiel nás. Obaja ho sledovali.

„Koľko si myslíš, že bude trucovať?“ ozval sa Adam.

„Zajtra bude v pohode,“ prehodil Nate a objal ma. „Hneváš sa na mňa?“ spýtal sa a ukázal rukou naokolo. Rozhliadla som sa a videla som spokojných a šťastných ľudí.

„Nemám slov.“

 ----- 

„Nechceš sa pridať k táboráku? Za chvíľu sa minie pivo,“ vytrhol ma Nate zo spomínania.

Poobzerala som sa okolo seba a zbadala Lizzie, ako na mňa kýva. Ukázala na Adama, ktorý niesol pitie a zavolala ma k nim. Bez slova som ho potiahla k táboráku a zvítali sme sa s ďalšími ľuďmi. Teraz som už poznala lacrossový tím a ďalší XY ľudí, čo zrazu vnímali moju existenciu. Ja som sa však zdržiavala v blízkosti Lizzie a trochu viac pila. 

Je to môj nový život.

Ja viem, že som si dala načas s touto kapitolou a veľa sa v nej neodohralo, ale pre mňa bola prelomová. Tu sa náš príbeh láme do ďalšej časti, do Laninho nového života, ale sľubujem, že z toho neurobím telenovelu s dvesto päťdesiatimi častiami. :D

V zhrnutí som skompletizovala postavy, môžete sa pozrieť, ako vyzerá naša legendárna Lea. :D

Taktiež v zhrnutí vždy uvádzam, kedy orientačne vyjde ďalšia kapitola.

A mám na vás viac než jednu otázku. :) Zdá sa vám to zbytočne zdĺhavé? Boli by ste už radšej za koniec? Ako si myslíte, že dopadne ich príbeh?

Ďakujem za vaše komentáre, veľa pús vám posielam a ešte viac Natea, Erica a Adama. :)

Autor: PrincessCaroline (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Slap for Cinderella - 22. kapitola: