Spolu s Kikush sa ospravedlňujeme za viac ako mesačné meškanie 8. kapitoly. V 7. kapitole ste sa dozvedeli ako prebiehal ich karaoke večer. Naši hrdinovia sa v tejto kapitole budú viac a viac zbližovať a spoznávať. Ale všetko zmení jedno zdvihnutie mobilu. Ako to dopadne? A čo sa vlastne udialo? Kapitolu venujeme všetkým, ktorý nám doteraz napísali komentáre a hlavne im ďakujeme za ich trpezlivosť. Sada a Kikush.
15.09.2011 (10:00) • sada010 • Povídky » Na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 694×
Kika:
„Hm. Takže fajn. Tak si to urobil. A čo teraz?“ spýtala som sa.
„No. Teraz sa pôjdeme pekne vysušiť.“
„Ale mne sa ešte nechce ísť. Začína sa mi tu páčiť.“
„Aha. Tak tebe sa páči byť vo vode, keď si oblečená?“
„No asi to tak bude. Ale momentálne mi to je jedno.“
„Vážne ti je všetko jedno?“ Začudoval sa. Určite má niečo v pláne. Asi som nemala hovoriť, že mi je všetko jedno.
„Vážne.“
„Tak ti nebude prekážať, keď spravím toto,“ povedal a pobozkal ma.
„Mohol by si prestať?“ Začínalo mi to prekážať.
„Prepáč. Nechcel som ti ublížiť.“
„Neubližuješ mi, ale niekto nás môže sledovať.“
„Aha, takže hoci kto je vlastne Sandra.“
„Nie, tak som to nemyslela ale...“ nestihla som ani dopovedať.
„Ale? Dobre vieš, že to je pravda.“
„Áno? A čo ty? Patric akože nie je váš šéf?“
„Nie, môj šéf je Jeff,“ povedal pobavene.
Sandra:
„Tento tón vyzerá lepšie. Skús ho,“ poradila som mu.
„Ó ďakujem. Takže ty sa teraz vyznáš v notách?“
„Nie. No mám rada hudbu.“
„Takže mi chceš povedať, že sa nevyznám vo svojej hudbe?“
„To som nepovedala. Ja lenže... radšej nič.“ Radšej som mu nič nepovedala. Zdvihla som sa zo stoličky, ale skôr ako som vyšla z dverí, stihla som povedať:
„Poď zajtra s nami na bowling. Zober aj chalanov.“
„Prečo by som mal?“
Chvíľu som premýšľala a nakoniec som prišla k nemu a dala mu pusu na líce. Nakoniec som povedala:
„Skús ešte porozmýšľať.“
„OK. Budem. No ešte som ti niečo dlžný.“
„Čo?“
„Chvíľu počkaj.“
Po tomto ma chytil za nohy a prehodil si ma cez jeho plece. Niesol ma cez celý dom. Cez obývačku, jedáleň až sme nakoniec prišli do presklenej miestnosti, odkiaľ bolo vidieť na bazén. Odrazu som tam počula Kiku ako sa rozpráva s Nateom. Bolo by to normálne ale za takýchto okolností ťažko. Boli bazéne a boli oblečení.
„Urobíme si z nich haluz!“ vykríkla som nadšene.
„No dobre. No zaujímalo by ma ako?“
„No. Dáš mi pusu a zoberieš ma von. O ostatné sa postarám.“
„Neviem, čo máš v úmysle, no nepáči sa mi to.“
„Ale mne áno. Tak sa hýb, aby nám neodišli!“
„Ok. Už idem,“ povedal a začal plniť môj plán. Dal mi pusu a vyviedol ma von k bazénu. Keď sme tam prišli začala som môj plán. Vyzliekla som Patricovi bundu. No bola to chyba. Pod bundou mal iba tričko s krátkymi rukávmi. Keby si Kika neodkašľala tak by som pokračovala ďalej. To bola celá ona.
„Čo je?“ spýtala som sa jej.
„Čo tu robíte vy?“ vyslovil svoju otázku Patric.
„Polnočné kúpanie,“ odpovedal jednoducho Nate.
„Oblečení?“
„No asi to tak vyzerá.“
Chystala som sa odísť, ale na niečo som zabudla. Otočila som sa k Nateovi.
„Inak máš u mňa predplatné Macka Pu, ktoré si si objednal,“ dokončila a išla som na odchod. No nepodarilo sa mi to.
„No a kam ideš?“ spýtal sa ma Patric.
„Do izby. Kam asi?“
„No ale ty nikam nejdeš.“ A aby to malo efekt tak sa usmial.
Prišiel ku mne, chytil ma za ruku a hodil ma do bazéna. Keď som ešte bola v bazéne tak mi zazvonil mobil, ktorý mi pri páde spadol na zem.
„Kto to je?“ spýtal sa Patric.
„Neviem idem sa pozrieť,“ povedala som.
„Óó nie. To je nevlastný lúzer. Kika prosím zdvihni to.“
„Nie. V žiadnom prípade.“
„Tak čo teraz. Nate povedz, že som si ho niekde zabudla,“ povedala som a dala som mu môj mobil.
„Ok.“
„Áno.“
„ Kto je?“
„Jáj. Tu je Nate. Sandra si zabudla mobil.“
„Kde?“ spýtala sa moja mama. Mama? Ó nie. Čo si zas pomyslí.
„U mňa.“
„Čo? Vieš čo si teraz pomyslí?“
„Okej. Odkážem jej to,“ povedal a hodil mi mobil do ruky.
„Čo sa stalo?“
„No mama ti odkazuje, že máš domáce väzenie a nemôžeš chodiť do vily.“
„To nie je možné. Prosím povedz, že si si to iba vymyslel.“
„Rád by som ale je to pravda.“
„Ok. Budem to chápať.“ Potom som vyšla z bazéna a chcela ísť do svojej izby.
Zobrala som si mobil a zavolala mame. Bol to môj najhorší rozhovor spolu s mamou. Dala mi ho preto pretože som si zabudla mobil u Natea a podobné reči. Teraz som mala chuť spraviť niečo zlé. Pozrela som sa na Patrica.
„Pomôžeš mi zbalením? Ráno odchádzam.“
„Ok. Tak poď.“
Autor: sada010, v rubrice: Povídky » Na pokračování
Sdílet
Diskuse pro článek Skupina - Masky - 8. kapitola:
Takže, milí čitatelia.
Teraz aj v mene Kikush Vám chceme oznámiť, že nás šokovalo, že nikto nekomentoval. A tak sme sa rozhodli,že tu musí byť minimálne 5 komentárov aby sme vedeli či sa Vám to páči. Nerobíme to pre komentáre ale je dobré vedieť Váš názor! 
Přidat komentář:
- Budu tam
- English Gentleman - 1. kapitola
- Smrťák 3 (1. část)
- Setkání v lese
- The Killing Past (Prolog)
- Smrťák 2 - Kylův život za tajnými dveřmi 1/2
- Zdrávas Maria
- Smrťák 2 (1. část)
- Smrťák 1/2
- Who He Really Is
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře
Kdo je tu z členů? Klikni!