OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Skupina ,,Masky″ 2. kapitola

09.11.2010 (14:00) • sada010 • Povídky » Na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 526×

2. kapitola - Začiatok

Sandra:

„Samozrejme, že áno,″ vydýchla som si. Zle som pochopila ich reakcie.

„Je to trochu šialené, ale idem,″ povedala moja najlepšia kamoška Kika.

„No tak poďte. Nie je na to celá večnosť.″

Viedla som ich do chodby kde na nás čakal Jeff – tak sa ten pán volal.

„Áá konečne. Trvalo ti to nejako dlho dievča.″

„Viem, viem. Ale teraz už zostáva jediné. Vypýtať nás zo školy. A to sa musíte porozprávať s našou triednou. Upozorňujem vás. Moc ju nenaštvite. Potom by sa vám to zle oplatilo,″ povedala som mu.

On iba na to: „Dobre. Dám si na ňu pozor.″ Všetci naraz sme sa nad tým to usmiali. Kým debatoval s našou triednou, ktorá je pre nás stelesnené zlo – myslím obrazne – som nadšene debatovala s Kačou a Kikou. Kača a Kika sú moje najlepšie kamošky. O chvíľu sa vrátil Jeff s úsmevom na tvári.

„Vyšlo to. Teraz si poďte sadnúť do môjho Mercedesu.″

„Mercedesu? Myslíte ten čierny luxusný Mercedes s koženými sedadlami?″ opýtala sa Kača.

„Áno.″

„Tak nech ma potom niekto štipne, pretože si pripadám ako vo sne.″

Kača zrazu vykríkla tiché au. Kika ju štipla, ako chcela. No Jeff tu už nebol. Očividne sme si to nevšimli a už odišiel k autu.

„Chcela si to!″ počula som, ako sa bráni Kika.

Ako vždy Kača vykríkla nech to už nerobí.

„No tak ideme.″

Všetky sme nastúpili do Mercedesu a už sme sa viezli k nahrávaciemu štúdiu.

Keď sme vystúpili z Mercedesu skoro nám do úst muchy vleteli. Myslela som si, že to bude stará búda ale NIE! Pozerali sme na krásnu vilu s presklennou stenou. Jeff nás viedol cez priestornú obývačku, kde bol veľký plazmový televízor. Zrazu sme sa ocitli v nahrávacom štúdiu. Prechádzala som cez dvere nahrávacieho štúdia. Zase som sa tvárila, ako keby mi mali vletieť muchy do úst. Štúdio bolo nádherné. Ale až v tomto okamihu som zazrela tri osoby. Nie osoby. Presnejšie troch chalanov.

Nemo som sa opýtala: „Kto to je? Čo tu robia?″

„To sú vaši noví partneri a spoluspeváci. Však chlapci?″ Bola to skôr ironická poznámka.

Ozvalo sa iba zborové áno.

„Oni sa vám predstavia, ale najprv vám asi ukážu dom. Poznám ich natoľko, čo pôjdu urobiť ako prvé."

„Aha.″ Všimla som si, že Kika a dokonca ani Kača, ktorá stále dokola rozprávala, neprehovorili. Vlastne pre Kiku to bolo typické. Sledovali mňa, čo robím a možno aj to, čo urobím. Ani som si nevšimla a Jeff bol preč. Zostali sme tu s tými chalanmi.

„Tak poď,″ povedal mi jeden a schmatol ma za ruku.

„Takže toto je kuchyňa a toto obývačka a nakoniec tvoja izba,″ povedal veľmi necitlivo.

„Hej! Ja za to nemôžem, kto som. Tak láskavo sa prestaň tak správať, pretože ti ukážem čo som zač!″ povedala som veľmi sebavedome. Ani som nevedela, kde sa to všetko vo mne berie.

„To nie je v tebe,″ povedal veľmi sklamane.

„A tak prečo to všetko?″

„Pretože ma už štve robiť všetko, čo sa mi prikáže,″ povedal a nejakým vlastným spôsobom vo mne vyvolal nejaký zvláštny pocit, ktorý by som nazvala ľútosť.

„A myslíš, že prečo som tu? Však moja mama ani nevie, že som tu, myslí si, že som niekde v škole,″ vysypala som seba, ako keby sa to učím celú noc. Posadila som sa na žltú sedačku a on si prisadol ku mne. Nejakým zázrakom som zo seba vysypala iba jednu otázku.

„Mi musíme teraz,″ od hrôzy som nevedela čo povedať, „akože spolu chodiť?″ vykoktala som sa.

„Myslím, že áno, ale iba akože. A tým pádom si musíme niečo nacvičiť.″

„Čo?″ Prvý  krát som sa bála čo príde.

„Toto,″ zašepkal do môjho ucha a pritiskol si svoje pery na moje. Keď skončil cítila som, ako sa začínam pýriť. Nevedela som, čo povedať. Ešte nikdy predtým som nebozkávala chalana. Proste som nevedela, či mu to mám povedať, alebo nie.

Autor: sada010, v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Skupina ,,Masky″ 2. kapitola: