Škola života 1. kapitolka • OurStories.cz ~ naše povídky

Takže tu je prvá kapitolka mojej poviedky škola života. Je to vlastne písané podobne ako Gossip Girl alebo OC California. Ide o život mladých ľudí. O drogy, pitie a o ich súkromné životy. Jedno dievča si píše denník, ktorý je preplnený všetkými zážitkami jej života. Tak prajem príjemné čítanie =) A upozorňujem, že sú tam neslušné výrazy a slangy.=)

20.01.2010 (15:00) • DarkPassion • Povídky » Na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 823×

1. kapitolka

Milý denníček. Práve sedím v lietadle s mojím pekne sfetovaním bratom. Sama neverím tomu, že si šlahol jednu dávku ešte pred letom. Je to čistý blázon. Letíme prvou triedou.

No fú, práve okolo mňa prešiel jeden pasažíer to ti poviem ten má riťku. Kusla som si do pery a pozerala sa na ten výstavný zadoček. Hugo sa škeril do okienka a rozprával niečo závesom. Vrtela som sa v sedadle a nevedela nájsť slová k tej jeho pometenej hlave. Prepáč mi milý denníček ešte som sa ti nestihla ani predstaviť. Moje meno je Isabella Kid. Prezývajú ma Izzy. Mám 17 rokov a s mojim bráškom sme dvojčatá. Sťahujeme sa s rodičmi do Californie. Prečo? No máme na to veľa dôvodov. Ja a on nie sme nejaký anjelici. Naši rodičia su stále niekde v piči a my? Flákame sa, čo by od nás aj takého očakávali? Je pravda že môj braček sa venuje boxu a neuveríš tomu, môj strýko je profesionálny zápasnik. Tommy Kid, to ti poviem. Je to ten najlepší človek, strýko akého sme si obaja mohli priať.

Ešte by ťa mohlo zaujímať ako obaja vyzeráme. Tak najprv ti predstavím toho krajšieho z nás čiže mňa. Mám čierne vlasy a zelené oči. V pere mám piercing a medzi lopatkami no trošku vyššie tetovanie, anjelské krídla a postavu? Takú normálnu ničoho nemám veľa a ani málo. Hugo na mňa nikdy nedopustí niekedy mi to naozaj lezie na nervy. Človek si nemôže ani normálne zašukať!

No dobre, Hugo má hnedo-čierne vlasy a desivo modré oči. Piercing v obočí a je naozaj veľký búchač. A nenormálny vtipálek. Na minulej škole bol oblúbený pravdaže že aj ja. Presne si spomínam na deň ked nás vyhodili zo školy. A ten deň sa mi stal osduným. Nikdy nezabudnem na to zúfalstvo a bolesť. Ešte teraz mi chýba. Môj bráško preto začal fetovať. Boli najlepší priatelia. On a môj o rok starší brat. Brat, ktorého už nikdy neuvidím.

„Steave podaj mi flašku!“ vrešťal Hugo na strechce školy. Bol úplne najebaný. A ja? Tak isto. Sedela som na okraji strechy a liala do seba posledné kvapky vodky.

„Eš... te poč... čkaj.“ štikútal Steave. Steave zakopol a narazil si hubu. Hugo sa začal strašne ujebávať. Alkohol robí s ľudmi divy a ešte s troma súrodencami? To je iná show.

„Už by stačilo páni!“ postavila som sa a dala ruky v bok. Mračila som sa no potom sa ku mne pritackal Hugo a chytil ma jednou rukou pozdĺž ramien.

„Ale čo naša malá sestrička má dosť. Slabotáá!!“ kričal a Steave práve stával na úplný okraj strechy.

„Steave zlez odtiaľ! Zbláznil si sa?!“ Kričal Hugo.

„Ale prosím ťa!“ mávol rukou a začal sa po múriku prechádzať. Bol totálne napitý a predvádzal tu svoje cirkusantské kúsky.

„Zlez dolu!“ zavreštala som na neho. Som ožratá ale panika ma chytá aj teraz.

Otočil sa na mňa a uprel na mňa svoje čokoládové oči. Zrazu sa mu šmykla noha a ja som ho už nevidela. Jediné čo som vtedy cítila a počula bol jeho krik. Cítila som, že ma opustil! Cítila som nenávisť tak veľkú bolesť. Hugo tam stál a pozeral sa na to prázne miesto kde práve stál náš brat. Jeho najlepší priateľ a blízky človek. Utekala som k múriku a nahla sa. Videla som jeho bezvládne telo ležať na zemy. Okolo bola samá krv stále sa hýbal. Mám nádej... mám! Utekala som na požiarne schody a zakopávala. Padala, no jediným mojim cieľom bolo byť pri ňom.

„Volaj sanitku Hugo! Volaj tu vyjebanú sanitku!! Počuješ?!“ horúce slzy sa mi kotúľali po tváry. Neviem akým spôsobom no teraz som pri ňom kľačala a kolísala ho vo svojom náručí.

„Budeš v poriadku. Všetko bude v poriadku.“ Šeptala som mu do vlasov. Nehýbal sa, nedýchal. Žiadne rakcie na moje prosby. Ako nás tu mohol len tak nechať ? Ako nás mohol opustiť? Nenávidím ťa Steaven nenávidím! Plakala som a zvierala jeho bezvládne telo.

Neviem ako ale stál pri mne nejaký človek. Áno bol to sanitár.

„Ustúpte prosím.“ Šepol a v jeho hlase sa skvel smútok a ľútosť. Kurva to nepotrebujem.

„Nie!“ zavrčala som na neho a zvierala môjho bračeka v rukách. Sanitár sa pozrel na Huga a ten kývol. Zobral ma za ramená a ťahal od neho. Prečo to robí? Nech nás nechá. Nie! Neberte ho preč! Prečo to robí, prečo? Prečo? Prečo!

„Nie!“ kričala som a zmietala sa v Hugovom náručí.

„Nie!“ šepla som a zosunula sa na zem. Hugo ma zvieral a upokojujúco hladil po chrbte. Prišli sme o neho. Sme samy. Vzlykala som a moja maska sa stratila. Teraz tu nebola tá maska odvážneho dievčaťa teraz nie.

Zpamätala som sa a pristihla sa pri tom že spím. Ty, do piče ja som naozaj zaspala. Pozrela som sa na Huga a ten chrápal tiež. Práve okolo mňa prechádzala letuška tak som ju oslovila.

„Mohla by som vás poprosiť o jeden Sprite? A pre brata tiež.“ Usmiala sa a prikývla. Dala by som si kávu no Hugo by ma zas sprdol. Odvtedy... dáva na mňa nenormálny pozor. Oboch nás to zmenilo. A to na úplnej čiare. Steave sa boxu venoval tiež Hugo sa cez ten jeden rok dostal do tej istej úrovne ako bol on. Myslím, že by bolo načase toho leňochoda zobudiť. Zatriasla som s ním, no on iba brblal.

„Vstávaj!“

„Nehaj ma!“ zavrčal a pretočil hlavu.

„Kedy si chceš dať dávku? Ved už je skoro 15:00.“ Vedela som čím ho zobudím no všetky drogy som mu už dávno zhabala. Až vonku môj zlatý!

„No dobre dobre. Aj tak viem, že ich máš ty.“

„Objednala som ti Sprite.“ Jeho prvú vetu som totálne ignorovala.

„Diks.“

„Nech sa páči.“ Podávala nám letuška našu objednávku. Nemohla som si nepovšimnúť ako dala Hugovi papierik s číslom. Amatérka! Krútila som nad tým hlavou. Hugo sa iba posumial a strčil si papierik do vrecka.

„To nie je možné. Sme iba v lietadle a ty už máš ponuku na poriadku šukačku.“ Chechtala som sa.

„ Ále takých ako ona je veľa. Ten papierik ani nepoužijem. “ On a nepoužiť ten papierik? Mám sa mu vysmiať teraz alebo potom?!

„Kde je mama s otcom?“

„Neviem oni ževraj prídu o týždeň máme sa zabývať a nastúpiť na školu.“ Mykol plecami.

„Už vidím ako my nastupujeme na školu. A ešte kam vôbec na školu ideme? S našou reputáciou nás nikam nezobreú.“ Vzdychla som si.

„Otec to už vybavil.“ Aha jasné. Prašule na tie som nemyslela. Ach Izzy spamätaj sa a nebud citlivka!

Cesta už netrvala dlho.

Vystúpili sme a ja som sa zhlboka nadýchla. A sme tu. Začíname nový život. Tramtadadá!

Šli sme si spolu po batožinu a vonku Hugo zastavil.

„Takže teraz čo?“

„Prekvapenie!“ zazubil sa. Zrazu pred nami zastavilo čierne autíčko. Bolo krásne vytuningované a šlapala z neho hudba.

Otvorili sa dvere a vystúpil strýko.

„Tommy!“ zakričala som hodila bratovi tašky do rúk. A zavesila sa mu okolo krku.

„Tiež ťa rád vidím Izzy.“ Usmial sa a dal mi pusu na čelo.

„Hugo!“ podali si bratsky ruky a nastúpili sme všetci traja do auta.

„Takže budeš bývať s nami?“ žiarili mi oči.

„No skôr vy so mnou.“ Zasmial sa. S otáznikmi v očiach som sa otočila na Huga.

„Vieš mama s otcom sa rozhodli, že do kým prídu budeme bývať s Tommym.“

„Ale ty si hovoril, že povedali že sa máme zabývať.“

„To som hovoril ale nepovedal som kde.“ Zazubil sa na mňa znovu.

„Vieš o tom, že takého kara ako si ty nepoznám?!“ zasyčala som.

„Ale ver tomu že poznáš!“ smial sa.

„Mecheche všetci sme sa zasmiali do popuku.“prevrátil oči a začal sa s Tommym rozprávať o boxe. Toto ma absolútne nezaujímalo. Začala som rozmýšlať nad tým ako prebehne škola. Kurva, mne už úplne jebe na hlavu. JA Izzy Kid rozmýšlam ako nás prijmu na škole decká. Ti jebe? Ved jasné, že nás prijmu. Huga určite a jeho malú dvojičku tiež. Celkom sa obaja podobáme až na to že on je feták a ja alkoholik jak vyšitý. Sranda je, že mne už alkhol skoro nič nerobí a to ma do piče poriadne sere!

„Sme tu!Vystupujeme!“ zavelil Tom. Vzdychla som si no ked som uvidela tú nádheru pred sebou neverila som vlastným očiam. Tak v tomto královstve budeme bývať! Nehovorím, že my sme vo vilách nebývali ale toto? Toto je mega mega domček.

Batožinu som nechala na chlapcov no to som nevedela že ono to má aj sluhou. My sme vždy mali jednu upratovačku a záhradníka. Kuchára a to je asi všetko, myslím nikoho iného som si nikdy nevšimla. Vošla som dnu a to bol ešte väčší skvost ako vonku.

„Ti jebe?“ vydýchol Hugo.

„Páči sa vám tu?“ usmial sa Tom.

„Že váhaš! “ zasmial sa môj braček a poťapkal Toma po pleci. Myslím že dnes by sme s Hugom mohli ísť okuknúť mesto.

„Kde mám izbu?“ otočila som sa na chalanov no tí už boli vo velikánskej obývačke a popíjali whiskey. No hej sú to proste páni.

„Podte za mnou prosím.“ Usmial sa na mňa nejaký sluha. Zaviedol ma do krásnej izby kde bola už aj moja batožina...

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování