Caroline sa konečne dozvie pravdu.
20.01.2014 (18:00) • Mimush • Povídky » Na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 319×
13. kapitola
„Zdravím,“ usmiala som sa a Clarissa sa chytila za čelo. Budem sama sebou, nech odo mňa nečakajú slušnú etiketu. Na tú som nikdy nebola.
„Sme veľmi radi, že si sa k nám dostala v poriadku a bez zranení. Myslím, že sa týmto môže začať schôdza,“ povedal a všetci si sadli. Ostatné bytosti odstúpili a ja som si sadla na voľnú stoličku.
„Dôvodom tejto schôdze, je bezpečný návrat princeznej z Asgardu a aj pokračovanie témy o vojne,“ ozval sa acerín. „Všetci veľmi dobre vieme, že sme na tento deň čakali dlhých sedemnásť rokov a konečne sa nám nádej znova vrátila.“
„Znova?“ Zamračila som sa, no Clarissa ma pohľadom umlčala. Stisla som pery a pomykala plecami.
„Bolo nám povedané, princezná, že neviete o tomto svete vôbec nič,“ ozval sa elf a ja som v ňom spoznala Shabeinho otca. Podobala sa na neho, no kde je? Naozaj ju na schôdze nikto neberie? „Preto by sme vás radi s ním oboznámili.“
„Ale ja začiatok poznám,“ povedala som a tým ho prerušila. Clarissa si len vzdychla a ostatní tiež. „Shabe mi čo to povedala.“
„Čo presne ti Shabe povedala?“ vyzval ma malý škriatok.
„Povedala mi o Sekalovi, ako ovládol Asgard a aj o Laurenovcoch, ako umierajú a čírou náhodou to cítim aj ja.“
„Nemala hovoriť o Sekalovi vonku,“ naklonil sa gadus pri elfa. „Nemala na to právo.“
„Ja viem, no s tým už nič nenarobíme,“ znova pozrel na mňa. „To všetko, čo ti Shabe povedala, je pravda. Schyľuje sa k vojne a ty si jej súčasťou. Musíme preto...“
„Kde je vlastne Shabe?“ ozvala som sa znova a obzerala som sa. „Prečo tu nie je?“
„Shabe dokázala vo viacerých schôdzach, že nie je hodna tu byť,“ ozval sa jeden salm.
„Chcem ju tu,“ povedala som a oni otvorili ústa. „Bola som mnou od začiatku a chcem, aby tu bola aj teraz,“ povedala som a založila ruky na hrudi.
„Ale ona..“ začal gadus.
„Nemôže tu byť a my musíme pokračovať v rozhovore,“ povedal elf a už chcel znova začať, no ja som tresla po stole.
„Chcem ju tu! Inak odchádzam,“ povedala som vážne a zahľadela sa mu do očí. Pozoroval ma a všetci sa na neho pozerali, ako zareaguje.
„Zavolajte ju,“ vyhlásil James Peppers a usmial sa na mňa. Ja som však stále sledovala jej otca.
Prešlo niekoľko minút a cez dvere, ktorými som s Daxom prišla, sa hrnula Shabe. Všetci po nej zazerali a vražedne na ňu pozerali. Hneď osmutnela a prišla ku mne. Posunula som sa na stoličke a s úsmevom na ňu pozrela.
„Toto ti ešte vrátim,“ pošepkala mi a pozrela na ostatných. Hlavne na jej otca, ktorý na ňu gánil.
„Môžeme už konečne pokračovať?“ spýtal sa a pozrel na mňa.
„Áno,“ usmiala som sa. „Môžeme.“
„Super,“ povedal a znova sa na ostatných obrátil. „Sme vo vojne, ktorá čoskoro vypukne a je len na nás, ako sa k nej postavíme. Zap?“ pozrel na veľkého gadusa.
„Vycvičili sme veľa elfov a aj gadusov do boja. Pridali sa aj viacerí Laurenovci, ktorým to naozaj ide. Aj iné bytosti sa pridali a môžem povedať, že sme pripravení do boja.“
„Počul som, že aj Sekalove vojsko sa zvýšilo, no bude to musieť stačiť. Nemáme inú možnosť,“ pridal sa aj salm.
„Výborne, to je dobre. Musíme sa ešte porozprávať o viacerých veciach, aby sme nevynechali žiadne dôležité veci. Najprv by sme...“
„Prepáčte,“ ozvala som sa a znova sa na mňa pozreli. Shabe zhrozene. „Čo tu robím ja?“
„Vy ste princezná z Asgardu. Musíte vedieť o plánoch vojny,“ povedala zamračene víla.
„Aha, to je síce milé, ale ja vôbec netuším, kto som a mám riešiť vojnu?“ prevrátila som očami. „Akože pardon, ale keď sa dostaneme na tému ja, potom prídem, platí?“ chcela som sa postaviť, no Shabe ma stiahla dole.
„Zbláznila si sa? Buď ticho a počúvaj,“ pošepla mi, no ja som nechcela počúvať.
„Chcem vedieť,“ pozrela som na tých zástupcov. „Kto ma pred sedemnástimi rokmi položil pred dvere sirotinca. Vy to viete, však?“ pozrela som na nich a videla ako odbáčajú pohľadmi. „Viete o tom, že ma nechceli a položili tam. Chcem vedieť, kto to je a kde sú! Hneď, lebo inak odchádzam!“ povedala som zúrivo, no všetci mlčali. Pozrela som na Shabe a tá odbáčala pohľadom. Čo mi ušlo?
„Vy si myslíte, že vás pred tie dvere položili vaši rodičia?“ spýtal sa škriatok.
„A kto iní by ma tam mal dať?“ zamračila som sa a všimla si ich pohľady. Doteraz boli odmerané, no zrazu také starostlivé. Pozrela som sa na Clarissu a tá mala smútok v očiach. Aj Dax a ostatní sa smutne na mňa pozerali alebo mali sklonené hlavy. Dokonca aj Riley. To už mi potom mohla utiecť len jedna vec. „Moji rodičia ma tam nepoložili, však nie?!“ spýtala som sa a sama pre seba si prikývla. Už som cítila slzy, no nevyšli na povrch.
„Nie, rodičia to neboli,“ priznal James Peppers a postavil sa. „Boli to dvaja osobní strážci vašej matky,“ povedal a ja som prikývla. Do očí som mu však pozerať nechcela.
„To je skvelé,“ zamrmlala som a zatvorila oči. „Skvelé položiť dieťa na zem a nechať tak.“
„Caroline, do toho sirotinca si sa dostala preto, lebo si musela zmiznúť. Sekal nesmel vedieť, kde si!“
„Aha a ja som nemohla nič o tomto svete vedieť?“ skríkla som. „Ako každý, som mala aj ja právo vedieť, kto som! Viete čo to je, sedemnásť rokov chodiť po meste a nevedieť, kto ste? Mať len jedno meno a prikrývku, v ktorej ste boli zabalený? Viete, aké to je?“ skríkla som a postavila sa. „Prečo ste ma nechránili tu?! Prečo som musela byť úplne preč a žiť v domnienke, že ma nechceli rodičia? Chcem vedieť všetko. Kto som a čo tu mám robiť! A to hneď!“ skríkla som a päsťou buchla po stole. Ten však začal praskať a v strede sa úplne prelomil. „A prečo dokážem toto!“ dodala som a šokovane si sadla. Celý stôl bol na zemi a zlomený. Aj ostatní sa naň pozerali udivene, no nie viac ako ja.
„Tvoji rodičia boli....“ začala Shabe.
„Buď ticho, Shabe! Nemáš právo jej to hovoriť!“ okríkol ju otec a ona hneď stíchla.
„Čo keby ste zmĺkli vy?“ usmiala som sa na neho a znova pozrela na Shabe. Spýtavo. Nadýchla sa a znova vydýchla.
„...kráľ a kráľovná Asgardu,“ dokončila a mne padla sánka. „Si princezná a naša nádej.“
„Aká nádej, preboha!“ nechápala som.
„Existuje proroctvo,“ povedal James.
„Dievča so silou mocnejšou ako je voda,
mocnejšou než je samotná zem.
Ukrývaná v neznámom kúte sveta,
čakajúca na svoj deň.
Princezná z kráľovského rodu,
ktorá neprekonateľnú silu má.
Krajinu od všetkého zlého oslobodí,
tú krutú nenávisť Sekalovu navždy zlomí."
„Tak znie,“ povedal elf a ja som mala čo robiť, aby som dýchala. Začala som ľutovať, že som rozbila ten stôl. Teraz som si nemala kde oplieskať hlavu.
„Bolo povedané, že sa v jeden deň narodí naša nádej. Najprv sa nič nedialo, no v deň, keď Sekal zaútočil na kráľovstvo, si sa narodila ty, Caroline,“ povedal James a prišiel ku mne. „Ty si naša nádej, ktorá zachráni nie len tento svet, ale aj Asgard!“ Ako náhle to povedal, začala som sa strašne smiať. Ale to bolo len zúfalstvo. Slzy mi začali mimovoľne stekať po tvári, no zakrývala som ich smiechom.
„Už mi niekto povie, kto je Semira?“ spýtala som sa so smiechom a Shabe sa otočila a zamračila sa na Jaya, ktorý nevinne sklonil hlavu.
„Semira je následníčkou trónu. Tvoja sestra,“ povedal Zap. „Keď si sa narodila, kráľovná ťa vložila do jej rúk, aby ťa ochránila, no musela chrániť aj svoj ľud. Preto zostala na Asgarde.“
„Aha, výborne, ide nám to. Čo som potom zač ja,“ pozrela som spýtavo na Shabe. „Aj ja mám schovaných pár rúk, nôh alebo nebodaj zvláštne schopnosti?“
„To posledné,“ zasmiala sa a ja som nadvihla obočie. „Tak, pozri na stôl a na Evera. Čo myslíš, že máš v sebe lekára? To iste,“ prevrátila očami a počula som, ako sa Jay zasmial a následne nadával.
„Aha, výborne. Takže si to zhrňme,“ začala som ukazovať na prstoch. „Pred dvere na zem ma položili dvaja strážci, som z kráľovského rodu, mám super schopnosti, mám sestru a mám zachrániť svet. Vynechala som niečo?“
„A to čo najskôr,“ povedala s úsmevom víla. Usmiala som sa.
„Super, tak poďme na to. Kde je Sekal, zabijem ho hneď,“ povedala som a pozrela na Shabe. Jej úsmev sa zmenil, vyzeral byť vinný. „To chcete nie? Aby som ho zabila a tým vás zachránila. Čo iné by ste po decku, ako som ja chceli?“ pozrela som na Jamesa a aj elfa. Všetci sa na mňa pozerali a skláňali hlavy. „Veď ja som o tomto vedela celý život, tak by mi nemalo robiť problém, vám pomôcť. Keď už ste sa vy neobťažovali,“ ukázala som palce nahor a založila ruky na hrudi. Čo vôbec odo mňa čakajú? Že sa teraz hneď ozbrojím a pôjdem s nimi do vojny? Keď len teraz som sa dozvedela ako tak kto som?
„Vieme, že je to pre teba ťažké, Caroline,“ ozvala sa jedna lota. „No veríme, že ti pár dní bude stačiť na to, aby si nám pomohla. Síce si s nami nežila celý život, máš nadprirodzenosť v krvi a veríme, že nám pomôžeš.“
„Presne tak,“ prikývol škriatok. „Zober si toľko času, koľko len potrebuješ,“ usmial sa na mňa a ja na neho tiež, no falošne.
„Čakali sme sedemnásť rokov na deň, kedy sa konečne postavíme Sekalovi,“ ozval sa James a postavil sa odo mňa. „Teraz máme jedinečnú možnosť, zachrániť náš aj ľudský svet. Pomocou Laurenovcov, ktorí plnia svoju prísahu, som si istý, že Sekala porazíme a vrátime sa do Asgardu. Aj keď neviem, v akom je stave.“
„My sme boli tí, ktorí Asgard opustili bez boja.“ Postavil sa gadus Zap. „Preto sme tí, ktorí by mali ísť ako prví do boja.“
„Navrhujem, aby sme sa spojili s ostatnými tábormi a spolu plánovali postup,“ povedal acerín a začali sa dohadovať a prikyvovať. Pozrela som sa zmätene na Shabe a tá na mňa.
„Vy naozaj chcete bojovať?“ pošepla som jej.
„Inak to nejde. Toto je vojna od doby, čo nás Laurenovci vyhnali zo sveta ľudí.“
„Takže je to všetko ich chyba,“ zasmiala sa.
„Nie je to ničia chyba. Je to proste tak, ako je.“
„A ako do toho prepána zapadám ja? Čo chcete, aby som urobila?“ Už otvorila ústa, že mi odpovie, no James Peppers ju prerušil.
„Prvou našou úlohou je nájsť princeznú Semiru,“ povedal a mňa tým zaujal. „Je to následníčka trónu a zmizla pred sedemnástimi rokmi. Je našou povinnosťou ju nájsť a zachrániť. A vy princezná,“ pozrel na mňa, „budete tá, ktorá ju pôjde zachrániť.“
„Čože pôjdem?“
„Pôjdete s jedným členom z každého druhu,“ povedal elf a ja som sa postavila a padla mi sánka. „Najsilnejší z nás, pôjdu s vami a pomôžu vám nájsť Semiru.“
„Čo?“
„Musíte prejsť cez portál, aby ste sa dostali do Asgardu. Portál môže byť kdekoľvek, no vieme, kto ho vie nájsť,“ pokračovala jedna bramanka.
„Musíte odísť v najbližších dňoch, aby ste nestrácali čas,“ pridal sa škriatok. Začali sa medzi sebou prekrikovať, kto by koho poslal a koho nie. Kričali, miešali sa do toho aj iné bytosti, ktoré boli okolo nás. Pozrela som sa na nich a hlava mi trešťala od toľkého kriku. Zrazu som sa však chytila za hruď a skričala.
Krik ustál, no teraz vyhrával môj. Zvalila som sa na kolená a silno sa držala za hruď. Shabe ku mne hneď priskočila a chytila ma, no ani som si nevšimla, že bolesť zmizla. Bola stále tam.
„Musíme jej pomôcť!“ zakričala víla a rozbehla sa ku mne. Zvalila som sa na bok a z očí mi vytryskli slzy. Pribehli ku mne všetci zástupcovia a chytili ma za ruky. Už som cítila, ako mi bolesť ustupuje, no bola stále tam. Ležala som na zemi a ukrývala si tvár. Toto mám zažívať? Túto bolesť? Zbláznila by som sa, keby som ju mala cítiť a vidieť naživo.
„Si v pohode?“ pošepkala Shabe so strachom a ja som sa postavila.
„Nie! Nie som v pohode!“ zlostne som pozrela na Jamesa. „Čakáte, že teraz budem rada, keď viem kto som a čo mám robiť? Čakáte, že dobrovoľne pôjdem na nejakú cestu? Ja nemám rodinu, nemám ani sestru a už vôbec nemám chuť sa do niečoho takéhoto púšťať!“ skríkla som a odchádzala preč. Chcela som odísť, no Dax ma zastavil.
„Musíš si vypočuť všetko, až potom sa môžeš rozhodnúť.“ Odtrhla som sa od neho a pozrela so slzami na neho.
„Čo si mám vypočuť?! To, ako si tu všetci mrmlete a hovoríte o vojne? To sa nikto nepýta, či som na to pripravená ja? Nikto sa nepýta, čo chcem ja?“
„A čo chceš?“ spýtal sa pokojne. Keď som však uvidela jeho spokojný výraz, udrela som mu päsťou do hrude.
„Chcem ísť domov! Chcem zabudnúť na túto nočnú moru! Chcem zabudnúť na vás všetkých a nikdy sa sem nevracať!“ kričala som zúrivo a búšila mu do hrude. „Chcem ísť tam, kde moja rodina nezomrela!“ skríkla som a stratila všetky sily. Držal ma za ruky a ja som mala sklonenú hlavu a slzy v očiach. „Tu nemám nikoho. Nemám ani rodinu. Som sama tak, ako som si aj myslela. Sama.“ Chytila som sa za tvár a strašne plakala.
Bolo mi úplne jedno, že ma všetci vidia. Bolo mi jedno, že ma videl chalan, ktorý sa mi páčil. Bolo mi jedno všetko. Prišla som sem, nielen preto, lebo ma Shabe požiadala, ale aj preto, lebo som chcela vedieť, kde mám rodinu. A teraz, keď som to už zistila, dozvedela som sa, že sú mŕtvi a moja sestra je možno mŕtva tiež. Som sama, tak, ako som si aj vždy myslela, že som.
Dax ma chytil jemne za tvár a pritiahol si ma na hruď. Hruď mal takú tvrdú a ochranársku, že som sa cítila bezpečne. Tak bezpečne, ako doteraz nie. Akoby ma chránil aj pred zazerajúcimi ksichtami. Tie som však vidieť nechcela. Chcela som sa len poriadne vyplakať a stráviť fakt, že som na tomto svete ostala úplne sama.
« Předchozí díl
Autor: Mimush, v rubrice: Povídky » Na pokračování
Diskuse pro článek Povedz mi, kto som... - 13. kapitola:
Přidat komentář:
- English Gentleman - 1. kapitola
- Smrťák 3 (1. část)
- Setkání v lese
- The Killing Past (Prolog)
- Smrťák 2 - Kylův život za tajnými dveřmi 1/2
- Zdrávas Maria
- Smrťák 2 (1. část)
- Smrťák 1/2
- Who He Really Is
- Priznanie
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře
Kdo je tu z členů? Klikni!