OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Pomsta za spravodlivosť - Časť 11.



Pomsta za spravodlivosť - Časť 11.Zvoliť si osud

Časť 11.

Lucian sa prechádzal po malej izbe ako lev zavretý do príliš malej klietky. Väčšinu času sa tak aj cítil. Nielen kvôli strate slobody, ktorá preňho po takmer dvoch rokoch strávených vo väzení za niečo, čo spáchal Raphael, mala nevyčísliteľnú hodnotu. Lenže nešlo ani tak o vlastnú voľnosť ako o fakt, že by sa čochvíľa mohol zblázniť zo samoty. Jeho milovaná Assi bola bohviekde a nemal ani istotu, že ju ešte niekedy uvidí. Pýtal sa chlapíkov, ktorí ho strážili, tých istých, pre ktorých dennodenne nasadzoval krk a jednému z nich aj niekoľkokrát zachránil život, ale nikdy mu neodpovedali. Či už zo strachu alebo čírej nenávisti, rozhodli sa ho ignorovať.

Keď sa teda otvorili dvere, proste naďalej pokračoval vo svojej činnosti, akoby nič nepočul a nevnímal. Zvuk, rozliehajúci sa po miestnosti, až príliš pripomínal klopkanie podpätkov. Nemal náladu sa otáčať. Možno ho mal ten jednoznačne ženský zvuk prinútiť k nejakej reakcii, ale bolo to skôr naopak. Málokedy sa zmohol na niečo viac ako pasiu. Raphael mu niekoľkokrát poslal nejakú zaplatenú dievčinu, aby ho sexuálnymi hrami priviedla k rozumu. Ten starý blázon nerozumel tomu, že by mu sem mohol poslať tú najkrajšiu zo všetkých a on by nebol schopný myslieť na niekoho iného ako Asasiu. Neovládala ho láska, ale viera v lepší svet. Ak bol kvôli tomu naivný, tak nech.

„Niekto za tebou prišiel,“ ozval sa ním hlas, ktorý patril jednému z jeho obľúbených strážcov. Alexei bol ešte pred týmto bordelom jeho najlepším priateľom. Občas mal pocit, že sa na tom nič nezmenilo. Ale väčšinu času si myslel, že tomu chlapovi niekto vymyl mozog.

„Nemám záujem s nikým sa stretnúť. Ak je to ďalšia kurva, pošli ju niekomu inému. Starému som niekoľkokrát povedal, že nezáleží na tom, koho mi sem pošle, názor aj tak nezmením.“

Alexei sa zasmial. „Ale no ták, braček, táto je fakt krásna. Nerozmyslíš si to? Aspoň sa na ňu pozri!“

„Povedal som, že nechcem. Jediná žena, ktorú chcem teraz vidieť, za mnou nikdy nepríde, pretože jej to otec nedovolí. Nepustí ju z očí, aby sem za mnou mohla utiecť. Takže si tú svoju krásku zase odveď a Raphaelovi odkáž, že názor nezmením.“

„Si si istý?“

Lucian si odfrkol a zadíval sa von z okna. „Samozrejme, že som si istý. Nebudem sa podieľať na ničení života vlastných bratov. Nick je už na tom dosť zle a Sarren si to nezaslúži. Ešte ani nemal možnosť spoznať ju ako dospelú.“

„Toľký sentiment by som od teba neočakával. Raphael má pravdu v tom, že si to dievča zaslúži smrť za to, čo urobila jej rodina.“

„Ak ja som sentimentálny, ty si chorý slaboch!“ vybuchol Lucian a udrel do parapetnej dosky. Bolesť, ktorá mu vystrelila hore rukou a zastavila sa až niekde v lakti, ani nevnímal. „To dievča a celá jej rodina sa previnili jedine tým, že náhodou Raphaelovi vstúpili do cesty. Nemal dôvod ich vyvraždiť ako nejaké potkany. Hlavne ak ho k tomu viedlo niečo také prízemné ako pomsta. Čo vlastne spáchali? Nič! Si idiot, ak si ti to ešte neuvedomil.“

„Bol by si pre to ochotný obetovať tvoju budúcnosť s Asasiou?“

Lucian si smutne povzdychol. „Ak by som nemal na výber... Milujem Assi a položil by som za ňu život, ale ak by som s ňou mohol byť len kvôli tomu, že pre Raphaela zabijem Lilly, tak budem radšej naveky sám.“

„Čo ak by to znamenalo, že by si ju už nikdy nevidel?“

Len okrajovo vnímal, že hlas, ktorý sa ho to spýtal, bol úplne iný ako ten Alexov. Bol ženský, ale bol primálo zaujatý tou skutočnou na to, aby ho skúmal, hoci mu prišiel pomerne známy.

Potriasol hlavou. „Radšej by som sa odsúdil na večnú samotu, než by som mal brata pripraviť o ženu, ktorú miluje.“

S tými slovami sa prudko otočil, aby tých dvoch votrelcov vyhnal, no zarazil sa uprostred nádychu. To, čo sa naskytlo jeho pohľadu, vyzeralo byť až príliš nereálne. Veď ako inak by bolo možné, že pred ním v celej svojej kráse stála jeho milovaná oblečená v krátkych šatách, ktoré zvýrazňovali jej dokonalú po stavu a za ňou postávali všetci chlapi, ktorí ho v tomto prekliatom dome strážili. A všetci sa usmievali.

„Ja som vedela, že by si nikdy nezradil svojho brata,“ zapriadla Assi a na jeho prekvapenie sa mu hodila okolo krku. Ničomu nerozumel. Len tam tak nečinne stál a ruky, voľne spustené popri tele, sa mu triasli.

„Ja... nerozumiem...“

Assi sa mu zasmiala do ucha. Ten radostný zvuk, o ktorom už ani nedúfal, že ho niekedy bude počuť, ho zahrial pri srdci. „Tuto chlapci si mysleli, že ťa tu Raphael drží, aby som ťa ja nemohla presvedčiť, aby si Lilly nezabíjal. Musela som im dokázať, že to tak nie je a drží ťa pod zámkom pre to, aby si mu neprekazil... akciu.“

„A-ako?“ zakoktal znovu. Nebol schopný urovnať si vlastné myšlienky, nie to ešte vedome ovládať schopnosť rozprávať.

„Rozhodla som sa, že už nedovolím svojmu otcovi, aby ovládal môj život. A hlavne, aby ovládal teba.“

Lucian pokrútil hlavou. „To nie je dobrý nápad.“

Assi sa k nemu pritisla ešte viac a pobozkala ho na krk. „Ale je. Príliš dlho som ho nechala vraždiť a konať všetky tie jeho ohavnosti. Je čas skončiť to. Ešte skôr, ako zabije Lilly a s ňou pravdepodobne aj tvojho brata. Podľa toho, čo som počula, ju bude chrániť aj vlastným životom.“

„Samozrejme, že ju bude chrániť svojim život! Je to jej ochranca!“

„Nie len to, Lucian. Je to jej snúbenec. A čoskoro by ju mal zasvätiť do nášho sveta, inak si nebude môcť poradiť, ak na ňu niekto zaútočí.“

Pokrútil hlavou. Ostatní netrpezlivo očakávali jeho odpoveď. „Nemôže jej len tak povedať, čo sa stalo s jej rodinou a hlavne prečo. A ani to, kým je ona. Je zničená, Assi. Videla smrť všetkých, ktorých miluje. Sestra jej zomrela v náručí a to ju zničilo. Zmenila si kvôli tomu dokonca aj meno. Ako myslíš, že bude reagovať, keď sa dozvie, že existovali ľudia, ktorí tomu všetkému mohli zabrániť, ale neurobili to? Chceme ju chrániť, nie odohnať a nechať zabiť.“

„Takže čo? Budeme len tak prihliadať a neurobíme nič?“

Lucian sa na chvíľu pozastavil na tým, čo sa dialo okolo. Vážne teraz všetci čakajú na to, ako sa on rozhodne? Veď nie je žiadny ich vodca! „Ani to som nepovedal. Ale Assi, tvoj otec je šialený túžbou vidieť Lilly trpieť ešte viac ako doteraz. Bude mať dokonalý plán. Nemôžem ho len tak zabiť a nevedieť, čo chystá.“

„A ani nevieme, kto je na jeho strane.“

Prikývol. „Presne tak.“

„Ale kde začať? Vieš, koľko spojencov má môj otec? A do ktorých organizácií sa zapojil? Ja nemám tušenia, kde vôbec začať.“

„Ja by som možno vedel,“ ozval sa Lucian neisto. Nepáčilo sa mu, kam to všetko mohlo smerovať.

„Tak hovor!“ skríkol jeden z chlapov. Nazdával sa, že to bol Alexei, ale nebol si istý.

Kto by si pomyslel, že čo i len jeden z nich je ešte stále oddaný svojmu niekdajšiemu šéfovi. Ani v tej najbláznivejšej predstave by mu však nenapadlo, že sú mu verní všetci. A bol si istý, že keby mali možnosť, už dávno by sa starali o jeho dcéru Lilly. Ale nemohli. Pretože dlhé roky nikto netušil, že vôbec prežila. Tomu veril asi len Sarren, pretože to cítil.

„Kým odišiel, povedal mi, že som ostreľovač a vždy ním budem. Odmietol som s ním spolupracovať a je jasné, že ma plánuje za to zabiť. Ale to je vedľajšie,“ zašomral, keď Assi nápadne zbledla. „Podstatné je, že vieme, kde začať. Ak chce Lilly držať pod dohľadom, bude potrebovať náhradného ostreľovača. Lenže nie tak obyčajného, niekoho z nás. A pokiaľ viem, okrem mňa sú len traja dostatočne bláznivý chlapíci, ktorí by sa verejne priznávali k tomu, čím sa živia.“

„Prečo do toho nezarátaš aj ženy?“

Zamračil sa pri Asasiinej otázke. Na chvíľu dokonca premýšľal, či to myslí vážne. Ale očividne nežartovala. „Pretože okrem Lilly, ktorá si vlastne ani nie vedomá toho, kým je, boli len dve ženy, ktoré by to zvládli. Jedna z nich je mŕtva a tá druhá tvojho otca už niekoľkokrát poslala do pekla.“

„O kom hovoríš?“ spýtala sa neisto Asasia.

Lucianovi napadlo, či si nemyslí, že hovoril práve o nej. Keby mala svoje schopnosti a stále by vedela, ako splynúť so svetlom, započítal by ju. Ale dobre vedel, že odkedy porodila ich dcéru, nemohla svojimi nadaniami disponovať. Bolo to nefér, ale skostnatené zákony z minulosti stále platili. Boli zakódované v ich DNA – doslovne.

„Hovorím o Barbare. Pracuje teraz pre môjho brata.“

Niekto z davu zalapal po dychu. „Myslel som si, že je mŕtva.“

Lucian sa zasmiala. „A nemyslia si to o väčšine z nás?“

„Kde teda začneme? Musím konať rýchlo, kým niekto nezistí, že som odišla za tebou a tvoji strážcovia so mnou chcú spolupracovať,“ naliehala Assi.

„Musím ísť za svojím bratom. Ako jeden z ostreľovačov ma bude vedieť nasmerovať k tým zvyšným dvom.“

Asasia sa zarazila. „Netušila som, že Sarren robí to, čo ty.“

„Nehovoril som o Sarrenovi.“

„A o kom teda?“

Lucian sa zasmial. „Prečo všetci tak radi zabúdajú, že aj Nick je môj brat?“

***

„Sarren ťa už opäť dal zavolať k sebe do kancelárie. Aj tentoraz ho budeš ignorovať a hrať as na malé, urazené decko?“

Kaya pozrela smerom, odkiaľ na ňu pozerala Barb a v duchu sa samej seba pýtala, prečo sa vlastne takto správala. Po tom fiasku, keď sa mu vyhrážala smrťou, ak Natalie ublíži, spolu v podstate nehovorili. Len po sebe kričali. Nie, že by ju to prekvapovalo, aj predtým sa ich rozhovory podobali skôr hádke než civilizovanej výmene zdvorilostí, na akú bolo zvyknutých väčšina ľudí.

Lenže pre nich dvoch to očividne neplatilo. Osobne jej ten chlap neznesiteľne liezol na nervy. Akoby jej snáď videl až na dno duše a vedel presne pomenovať to, čo sa v nej odohrávalo. K jej smole to nebolo príjemné. Keby mohla, zabila by ho za to, čo v nej prebudil. To monštrum, čo sa v nej teraz skrútilo a nenávistne na všetkých zazeralo, bolo jeho dielom.

Odfrkla si. „Správam sa tak, ako si zaslúži. A okrem toho, som v práci a nie na dovolenke,“ odvrkla nakoniec, významne si naprávajúc svoju čierno-čiernu uniformu s nepriestrelnou vestou, ktorá bola tenká takmer ako druhá koža. Neskutočne sa v tom potila, ale čo mohla urobiť – patrilo to k jej úlohe. Priala si, aby už bol koniec.

„Nechaj ma hádať. Vyspali ste sa spolu a ty si si to neužila.“

Kaya sa zasmiala. „Keby to bolo také jednoduché, jeho prípadnú impotenciu by som brala ako výhodu.“

„Ahá, takže on ťa do postele dostať nechce a ty sa cítiš dotknutá.“

„Kedy sa z teba stala dohadzovačka?“

Barb pokrčila plecami. „Nikdy, ale každý vidí, že to medzi vami iskrí ako šialené. Bola by som rada, keby ste si to uvedomili ešte predtým, než niečo zapálite.“

Pokrútila hlavou. Barb bola jedna z mála ľudí, ktorí ju dokázali prekvapiť. Naučila sa odhadovať charaktery na prvý pohľad, bolo to bezpečnejšie než sa potom spáliť. Lenže barmanka, ktorá sa teraz na ňu vyškierala akoby si na obed dala trošku viac amfetamínu, než by mala, nevyzerala ako človek, ktorý sa teší len tak pre nič za nič. Alebo Kaya možno odhadla celú jej osobnosť zle a práve sa rozprávala s vyšinutým bláznom. Pri jej terajšom živote by to bolo viac ako pravdepodobné. Už ani nevedela, kde je vpravo a kde vľavo. Ale odmietala to nikomu vešať na nos.

„Pozri, Barb, nerada ti kazím ilúzie, ale Sarren je len môj šéf. A nikdy nebude nič iné. Ja už milenca mám a o ďalšieho nestojím.“

„Ale milenec ti nenahradí partnera.“

Kaya sa zamračila. „Odmietam sa s tebou baviť na túto tému. Nie som v poondiatej manželskej poradni. Len chcem žiť svoj život podľa seba.“

„Aký už len ty máš život?“ zašomrala si Barb viac pre seba ako pre ňu, no ona ju počula. Bola dobre vytrénovaná, čo bolo jej prekliatím. Ani nevedela, prečo jej v poslednom čase tak prekáža, ako všetci predpokladajú, že má nulový osobný život. Teda, bola to pravda, ale nemali právo sa v tom vŕtať. Preto sa to volalo súkromie.

Založila si ruky na hrudi. Pripadala si ako príliš nahlas tikajúca bomba. V práci to bol samý stres a k tomu mala na krku tie dva prívesky z vedenia, ktorí ani nevedeli, aký je rozdiel medzi tridsať osmičkou a brokovnicou. Ak tí mali za sebou výcvik, musel sa týkať toho, ako liezť niekomu na nervy. Boli to príšerní tupci a k tomu ani neboli príťažliví. To bolo asi tá najhoršia kombinácia. Akoby toho nebolo málo, vírilo v nej niečo, čo ani nevedela pomenovať. Nejaký nepokoj, presnejšie niečo, čo tam nikdy predtým nebolo. Výsledkom toho bola príšerný sexuálna frustrácia, ktorú si vybíjala na Jackovi. Nikdy sa nesťažoval, ale občas vyzeral, akoby najradšej utiekol. Stávala sa z nej snáď nymfomanka len preto, že zúfalo túžila po stratenej kontrole?

„Povedz Sarrenovi, nech si svoje pozvanie niekam strčí. Nemám záujem. Naposledy som mu povedala to, čo som chcela. A kým sa nevrátim späť na pľac ako servírka, nemienim sa k nemu približovať.“

„Vieš, že riskuješ? Môže ťa vyhodiť.“

Kaya sa zaškerila, čím odhalila dva rady dokonale bielych zubov. „Ak ma chce vyhodiť, nech sa páči. Ale nemá na to dôvod. Nemôžem za to, že mi nie je práve najsympatickejší.“

„Klameš samú seba,“ skonštatovala Barb a ani sa ne ňu nepozrela. Ďalej sa venovala miešaniu nejakého farebného zázraku, ktorý mal dobre zamaskovať obsah alkoholu. „Sarren ti chce len pomôcť. Sú veci, ktoré o ňom nevieš a hlavne, ktoré nevieš sama o sebe. Tým, že ho ignoruješ, vystavuješ sa riziku. To si rovno môžeš na čelo zavesiť terč a je to o tom istom.“

„Ja sa o seba viem postarať. Nikdy som pestúnku nepotrebovala a to sa nikdy nezmení.“

„Len si nahováraj, že nikoho nepotrebuješ, ale opak je pravdou. Vieš ty vôbec o tom, že sa ťa niekto pokúša zabiť?“

Znudene prevrátila očami. „Mňa sa stále niekto pokúša zabiť. A pozri – ešte stále žijem.“

„Lenže teraz po tebe ide niekto, o kom nič nevieš. Môžeš tancovať okolo a hrať sa na cynika, alebo môžeš ísť k Sarrenovi a požiadať ho o pomoc. Má odpovede, ktoré potrebuješ k prežitiu.“

„Predsa sa kvôli tomu nezbláznim,“ zašomrala Kaya tak, aby ju Barb nepočula. Navonok sa tvárila, že o jej slovách uvažuje a nakoniec sa pristihla, že to vážne je.

Celý tento bar bol divný a niečo tu smrdelo – a vážne to neboli niečie neumyté nohy. Zdalo sa, akoby tu všetci o nej vedeli niečo, čo si ani sama neuvedomovala a to ju privádzalo do zúrivosti. Kde všetci boli, keď ich pre pätnástimi rokmi potrebovala? Nikde. Všetko musela zvládnuť sama, nikto jej nepomohol. A teraz jej niekto bude vyčítať, čo z nej vyrástlo?

Sarren mal šťastie, že túto prácu potrebovala kvôli svojej úlohe, inak by už dávno odišla. Lenže ak tu zostane dostatočne dlho, zistí niečo zásadné, možno získa prístup k zložkám s menami jej rodiny. Príliš dlho pomstu odkladala a teraz si to vyčítala. Mohlo už by po všetkom. Dnes by mohla byť niekde inde a s niekým iným. Miesto toho bola emočne vyprahnutá a chladnejšia ako najmrazivejšia noc na Sibíri. Niektorá časť nej samotnej touto jej podobou pohŕdala.

Z myšlienok ju vytrhla neznáma tvár, ktorá sa jej zjavila v zornom poli. Trošku zaklonila hlavu a pozorne si prezrela chlapíka, ktorý na ňu žmurkal, akoby mu niečo padlo do oka. Bol vysoký, dobre stavaný, ale inak obyčajný. Takýchto tu stretávala každý deň. Nebol taký dych berúci ako Sarren a určite ani z polovice taký vzrušujúci. Bol proste... obyčajný.

„Môžem vám nejako pomôcť?“ spýtala sa zdvorilo, hoci v duchu si predstavovala, ako ho kope do toho príliš dobre oblečeného zadku.

Cmukol na ňu perami. „Vyzeráš ako moja sestra.“

„No páni, na toto sa ti aj podarilo niekoho zbaliť? Alebo s tebou niekto ide na rande len preto, že si taký zúfalec?“

Zaškeril sa, čím sa jazva na jeho brade napla a vyzerala zlovestnejšie. „Nechcem ťa dostať do postele.“

„Nie? Tak čo potom chceš? Aby som ti pridala nejakú tú jazvu do páru? Alebo aby som ti upravila ten tvoj nedokonalý chrup? Pomôžem ti s tým zadarmo, nerobí mi to ani najmenší problém.“

Premeral si ju pohľadom od hlavy až po päty. Prekvapivo v tom nebolo nič sexuálne, len zvedavosť. Kto, do čerta, bol ten chlapík? Jeho hnedé vlasy a zelené oči jej nepripadli ani trochu povedomé. Polovica ľudí v jej okolí vyzerala takto tuctovo, takže ani keby chcela, nedokázala ho nikde zaradiť. Nevyzeral ani ako jeden zo Sarrenových ľudí. Tí okolo seba šírilo niečo, čo jej svojim spôsobom imponovalo. Ale tento muž... nič. Ani ň. Úplný cudzinec.

„Máš ostrý jazyk, to sa mi páči,“ podotkol a jemne sa usmial. „Ale neprešiel som takú diaľku, aby som ti lichotil. Prišiel som ti porozprávať o svojej sestre - tvojej matke.“

Časť 10. ¦¦ Časť 12.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Pomsta za spravodlivosť - Časť 11.:

6. mima33 admin
27.01.2014 [14:21]

mima33Na začiatok sa ospravedlňujem, že komentujem tak neskoro Emoticon predchádzajúcu kapitolu som prehliadla, keď bola aktuálna a keď som sa na tvoj profil konečne dostala, už tam boli dve Emoticon
A dozvedela som sa toho za tie dve kapitoly riadne veľa a zároveň nič. Máš tendenciu nám odhaliť kúsok pravdy, lenže s tým kúskom mi pribúdajú ďalšie a ďalšie otázky Emoticon
Takže Lucian je Sarrenov brat, to ma ani neprekvapilo. Skôr som nechápala, o čom to sakra hovorili? To sú oni nejakí... geneticky upravení? Aspoň to mi pri čítaní napadlo, ale jasné, že je to blbosť. Ja už pletiem piate cez deviate a úprimne, na jednej strane nechcem, aby to skončilo, lebo Sarren a Kaya mi prirástli k srdcu, ale na strane druhej už chcem všetky odpovede a tie nám zrejme dáš až na konci Emoticon
Ou, a tá Natalie... je naozaj extrémne vnímavá. Až neprirodzene, povedala by som Emoticon
Skvelé, skvelé, skvelé Emoticon Emoticon

5. lu
22.01.2014 [19:57]

Tohle je neskutečně návyková povídka! Začnu to číst a jsem hned na konci, což je zatraceně frustrující! Emoticon Začíná to být fakt strašně zajímavé, hrozně se mi líbí, jak si Kaya dělá pořád to, co chce, dovedu si představit, že to Sarrena dovádí k nepříčetnosti, jaká je to ženská tvrdohlavá Emoticon

4.
Smazat | Upravit | 22.01.2014 [14:10]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

3. Perla přispěvatel
21.01.2014 [22:52]

PerlaTakže... neviem, kde by som mala azčať. Doslova. Emoticon Emoticon
Asi tým, že som z toho úplný debil, pomaly čím ďalej tým viac. A preto len dúfam, že sa z toho na konci vymotám, lebo akosi som poblúdila.
Každopádne ku kapitole. Lucian a Asasia sa mi veeľmi páčia. Emoticon Sú spolu taký cute. Emoticon
No a Kaya... to proste vždy bude Kayaa, ktorá bude zapierať aj keby ju mučili. Tá sa teda len tak ľahko neprizná. Ja preto už len rozmýšľam, aké šialené to bude, keď po sebe so Sarrenom skočia. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon
A hlavne... som zvedavá na ďalšiu časť.
A súhlasím s Trishou. Keby toto bola kniha, okamžite by to bol slovenský bestseller. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. Trisha přispěvatel
21.01.2014 [19:17]

TrishaVždy keď sa niečo začne vysvetľovať, napíšeš niečo, čím ma totálne zmiatneš... Emoticon
Ale to je dobre, aspoň mám stále chuť čítať. Túto poviedku vážne milujem Emoticon Emoticon Ak by raz bola náhodou v knižnej verzii, okamžite si ju kupujem Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1.
Smazat | Upravit | 21.01.2014 [18:04]

Čo...o? Emoticon Každou kapitolu som viac a viac v šoku! Ozaj a to ten týpek nevedel prísť o pár rokov skôr? Emoticon Šupiš kapitola Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!