Parasite - Prológ • OurStories.cz ~ naše povídky

Tak a máme tu prológ mojej novej poviedky Parasite. Je to skôr také uvedenie do deja. :)

18.11.2011 (17:00) • SidieOverThreshold • Povídky » Na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 614×

Prológ

Všetko sa to začalo v ten deň, keď umrel môj otec, Joseph Jacob Viet, zvaný len Joseph. Môjho otca som ľúbila, a keď náhle umrel na obyčajnú chrípku, nezostal mi nikto. Moja mama zomrela ešte pred šestnástimi rokmi. Otec mi o nej často rozprával. Stále dookola opakoval jej meno. Elizabeth Jane Lilien. To meno mi stále znie v ušiach. Rozprával o jej kráse a inteligencií. Ľúbili sa, a keď mama zomrela, zostal nešťastný. Ja som si na to nikdy nespomínala. Keď moja matka zomrela, mala som len jeden rok.

Doteraz netuším, či som bola sirota, ktorú im pridelila Matka a Tety, alebo som bola ich biologická dcéra. Nikdy som sa o to nezaujímala. Rozdávanie sirôt je normálny jav a skoro každé tretie dieťa je sirota. Matka a Tety vám sirotu, prípadne siroty, pridelia, a vy ich musíte vychovať či chcete, či nie. Je to normálny kolobeh života a sirôt je čím ďalej tým viac. Ich počet vzrastá kvôli chrípke, ktorá je v Osídlení veľmi rozšírená. Každý týždeň umrú niekedy aj traja ľudia a zanechajú po sebe siroty, ktoré Matka odovzdá inej rodine. Mohli by ich pustiť za brány Osídlenstva, ale ani Matka nie je taká zlá, že by to urobila. Nikto totiž nevie, čo je za tými bránami. Nikto, kto vyšiel, sa už nevrátil. My môžeme len rozmýšľať prečo. Buď preto, lebo tam našiel lepšie podmienky pre život, alebo preto, pretože ho tam čakala smrť. Môžeme si len vybrať. Matka nám to nepovie a Tety tiež nie.

Odvtedy, ako zomrel môj otec, Matka ma považuje za dospelú, hoci mám len sedemnásť. Automaticky mi pridelila prvého muža, ktorý o mňa požiadal. Prvý bol Paresh Joe Marshall. Na pohľad pekný, osemnásťročný chlapec. Mnoho dievčat nesníva o ničom inom, len aby o ne Paresh požiadal. On však požiadal o mňa, aj keď netuším, prečo. Ja s mojím vlnkavými vlasmi farby špinavý blond a hnedými očami nie som ničím výnimočná. Ale požiadal o mňa, hoci ja som o jeho priazeň nikdy nestála.

Takže sa musím stať jeho ženou. Matka nám už pridelila aj chalupu, do ktorej sa máme, hneď ako sa zotavím, nasťahovať.
Po otcovej smrti som totiž šesť dní nejedla a len som sa pozerala na prázdnu stoličku, v ktorej sedával.

Po šiestich dňoch som pochopila, že je hlúposť, čo robím a aj tak to nepomáha.

Teraz viem, že hneď ako to bude možné, Matka ma strčí do môjho nového domova a oficiálne ma zosobáši s Pareshom. Potom sa opäť bude sústreďovať na Parazity a ich vyhubovanie. Nikdy som to nechápala. Parazity nás predsa nezabíjajú, ani nerobia nič zlé! Podľa mňa Matka jednoducho nevie zniesť pohľad na tvory, ktoré by mohli zničiť jej vládu.

To ona prikázala zahubovať Parazity, to ona prikázala dávať každému dieťaťu tri mená: prvé pre život, druhé pre smrť a tretie pre jej slávu.

Matku som nikdy nepodporovala, ale na verejnosti to povedať nemôžem. Keby sa to dozvedela Matka, poslala by ma rovno na šibenicu.

Chce, aby som začala žiť životom dospelých. Už žiadne spievanie na poli s Gabrie, už žiadne detské hry. Len povinnosti, povinnosti a povinnosti.

Práve sa mi začína nový život.

Autor: SidieOverThreshold, v rubrice: Povídky » Na pokračování