OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Parasite - 3. kapitola

02.02.2012 (16:00) • SidieOverThreshold • Povídky » Na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 725×

3. kapitola

Stále sa ma zmocňuje čím ďalej tým väčší pocit úzkosti. Nemám s námestím veľmi dobré skúsenosti. Ale chcem vidieť Gabrie, nevidela som ju tri týždne a je to predsa moja najlepšia priateľka.

Aj keď si od smrti otca nechcem priznať, že mám rada ešte aj niekoho iného okrem neho, nie je to pravda. Je tu Gabrie. Už ako niekoľko hodinové sme boli spolu v jednej postieľke, pretože v našej „nemocnici" nemali dostatok postieľok.

Vlastne by sa to ani nemocnicou nedalo nazvať. Teoreticky je to len miesto, kam ľudia chodia, keď sú chorí, aby nenakazili ostatných. Nie preto, aby sa vyliečili.

Teraz si to však smerujem úplne inam a to na námestie.

Keď som pred miestom, kde sú umiestnené sklenené škatule s novo-odchytenými Parazitmi, väčšinou si zakryjem oči, ale teraz to neurobím. Musím čeliť svojmu strachu.

A tak sa pozriem priamo na škatule a nechtiac priamo do očí Parazita. Je to dievča. Ruky tuho pritíska na steny škatule a upiera na mňa jej modré oči.

Parazitka vodnárka.

Neviem, ako dlho tu už je. Možno pár dní, možno dva týždne, čiže možno ju už zajtra utopia. Nemám toľko síl a tak odvrátim pohľad, ale keď sa tam pozriem znovu, Parazitka sa na mňa ešte stále pozerá. Nedá mi to. Poobzerám sa po okolí a keď zistím, že tam nie je nikto, kto by ma ohrozoval, podídem k škatuli.

Parazitka je tam zatvorená sama. Je to divné, väčšinou sú tam dvaja, traja. Ale ona je tam sama.

Pristúpim ešte bližšie a pritlačím si ruky na sklo.

Keďže sklo je zvukotesné, dychom ho zahmlím a napíšem: „Wealote Feya Madelaine." Zdá sa, že pochopila, pretože taktiež zahmlí sklo a napíše: „Kaitlyn." Nechápavo sa na ňu pozriem a mimikou tváre jej naznačím, aby pokračovala.

Opäť zahmlí sklo a napíše: „Kaitlyn Jaela." Opäť sa na ňu pozriem a zamračím sa. Očami jej poviem, nech napíše celé svoje meno, ale ona len pokrúti hlavou.

Takže tretie meno nemá? Ako to? Nemá meno pre Matkinu slávu? To je predsa nemožné! Ale páči sa mi to. Pozriem sa na Kaitlyn.

„Vieš, že to čo robíš, je nezákonné?" opýta sa ma zrazu niekto a ja až poskočím. Rýchlo odstúpim od sklenenej škatule a pozriem sa na toho, kto ma tak vystrašil.

Ale je to len Gabrie.

„Oh, Gabrie! Vystrašila si ma!" pokarhám ju, ale vzápätí sa usmejem. Ona sa tiež usmeje a objíme ma.

„Tak, ako sa máš? Už ti je lepšie? Počula som, že si bola s tej nešťastnej veci úplne zničená. Prečo si za mnou neprišla?" vyčíta mi. Tou „nešťastnou vecou" myslí smrť môjho otca.

Pokrčím plecami, akože neviem a radšej prejdem na inú tému.

„Poďme sa pozrieť ku tebe, chcem vidieť, aké to tam je," navrhnem a Gabrie súhlasí. Začne mi rozprávať o Keatonovi a o tom, ako sa o týždeň vezmú.

„Takže sa zoberiete skôr než my?" opýtam sa. Som rada, že sa vezmú skôr, aby som bola na svadbe ešte slobodná. Až ma strasie, keď si spomeniem, že o dva týždne už budem vydatá.

V tom mi zrak padne na čiernu postavu s kapucňou, ktorá sa len tak opiera o stenu jednej budovy, a upiera na mňa pohľad, a spoznám v nej Andrewa.

„Áno, vyzerá to tak," odpovie mi Gabrie a keď zistí, že sa pozerám inam, aj ona prižmúri oči, aby lepšie videla.

„Ach, Andrew. Čo vy máte spolu?" opýta sa a ja rýchlo odvrátim pohľad od Andrewa.

„Prečo? Čo by sme spolu mali mať?" odpovedám otázkou a Gabrie sa zaškerí.

„Ale Wea, nehovor, že si si nevšimla, ako po tebe pozerá, keď ideš náhodou okolo. Nikomu nevenuje ani len najmenšiu pozornosť, ako keby si v jeho svete existovala len ty." Gabrie sa usmeje. "Ale je pekný. Naozaj pekný. Ja by som ho brala," dodá a ja sa zasmejem.

„Ale prosím ťa, Gab! Ty máš predsa Keatona," pripomeniem jej a ona na mňa vycerí zuby.

„No a? Ešte za neho nie som vydatá."

Smejeme sa celú cestu, ale predsa mi ujde jeden pohľad na Andrewa. Jeho modré oči sa sklopia a odíde preč.

Autor: SidieOverThreshold, v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Parasite - 3. kapitola: