OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Pakt s ňou - 17. kapitola 2/2



Pakt s ňou - 17. kapitola 2/2Druha polovica.

Jedli sme v tichosti. Jedno som za ten krátky čas zistil a to, že keď jej jedlo chutilo nebola zhovorčivá. A ten burger jej musel naozaj chutiť. Natlačila ho do úst takmer v polovičnom čase ako ja.

Všimla si môj úškrn a znova sa zapýrila, hrajúc to do pohody. „Čo čumíš, pán Nezvládnem napísať slohovku. Si šokovaný z pohľadu na ženu, čo sa nebojí jesť? Stavím sa, že tie paródie na ženy jedli výlučne šaláty a pili preháňadlo namiesto džúsu...”

„Mám chuť ti z tváre zlízať omáčku,” odpovedal som, ignorujúc jej hrubosť voči mojim jednorázovkám. Nie všetky boli vypatlané a bulmičky.

„Mám niekde na tvári omáčku?”

Položil som svoju colu a za jej nežný krk ju stiahol na svoje ústa.

„Máme tu urgentnú žiadosť o Hologram!“ počul som Zola a stuhol na pól ceste k Jeliným perám.

„Sráč,“ šepol som takmer do sladkých úst a znova na ňu zatlačil , aby som ju dostal bližšie.

„Vravel som, že dnes nie!“ zhúkol som, keď sa pár hlasov pridalo k skandovaniu.

„O čo ide? Prečo na teba všetci hľadia?“

Vzdychol som si, oprel čelo o jej a v malom eskymáckom bozku som sa snažil tváriť že ich nepočujem.

„No tak! Nebuď chuj, Anton!“ pokračoval Zolo, cez mnohohlasé pokriky názvu tej hlúpej pesničky.

„Čo je Hologram? Je to dáka hudba, čo si zložil?“ Vzrušenie v jej hlase ma prinútilo zdvihnúť hlavu a otvoriť oči.

Nemýlil som sa. Jej celá tvár žiarila očakávaním.

Nepáčila sa mi predstava, že prvá vec, ktorú odo mňa bude počuť, bude tá debilná skladba, ktorá bola úplnou blbosťou. Nerozumel som, ako sa mohla celé tie roky udržať ako jedna z najobľúbenejších a najhranejších pesničiek v tomto bare.

„Hm. Je to taká hlúposť, čo som napísal, keď sa so mnou moja frajerka rozišla. Je to nezmysel, ale ľudia čo sem chodia to stále milujú a vždy sa nájde niekto, kto to chce zahrať.“

„Ty si s niekým chodil? To ona je dôvod, prečo si vravel, že nikdy nebudeš mať vážny vzťah?“

Nepáčilo sa mi, kam to smerovalo.

„Tak to pŕŕŕ. Nikdy som nepovedal, že nechcem vzťah... Raz v budúcne som mal plán nájsť dievča, s ktorým by som chodil. Mal som v úmysle sa usadiť a byť monogamný. Ale pred tým som sa chcel riadne vyjašiť.“

„Takže, kam do tohto zapadám ja? Som stále to jašenie, či prvý pokus o monogamiu?“

Nevyzerala urazená, možno skôr pobavená a zvedavá.

„Rozhodne si dôvod prečo som sa rozhodol pre dočastný celibát. Ale prvým pokusom by som ťa nenazval. Dúfam, že budeš tak zaslepená mojím šarmom, že mi podľahneš a už nikdy nebudeš schopná vidieť žiadneho iného čuráka, aj keď asi bude každý druhý lepší než ja. Ale ty si pre mňa jediná dokonalá, takže mi je u prdele, koľko iných zmrdov by bolo lepších pre teba.“

„V poriadku. Bolo to trochu divné, ale stále dosť sladké na to, aby som ti dnes večer dovolila prejsť na ďalší level. Teraz choď a ohúr ma. Chcem počuť niečo z tvojej tvorby. Túžim po tom od kedy som prvýkrát vošla do tvojej izby.“

„Okej. Ale musíš vedieť, že je to staré skoro päť rokov. Mal som šestnásť a mal som naozaj zlomené srdce, ale už to pre mňa nie je viac ako len hlúpa blabotačka, ktorá sa u stálych zákazníkov uchytila, a tak ju musím stále odohrať.“

Zasmiala sa, vtisla mi pusu na pery a potom vstala z môjho lona. „Nebuď hlupáčik, nebudem žiarliť na niekoho z tvojej minulosti, keď viem, že mi tá stroskotaná chudera nesiaha ani po päty. Bola dosť hlúpa, ak podviedla tak úžasného chlapca ako si ty.“

Vstal som, dal jej jemný bozk a kričiac vulgarizmy na môjho kamoša som vyskočil na stage.

„Za toto ťa zabijem, ty skurvenec!“ šepkal som, zatiaľ čo som si nechal prehodiť popruh od jeho gitari cez rameno.

„Za toto mi na konci večera poďakuješ. Skončíš vďaka mne až po gule v tej sladkej, malej líštičke.“

„Ešte raz povedz niečo takéto na jej adresu a ja ťa vážne zabijem.“

Pretočil oči a postrčil ma k mikrofónu, kde už pred pódiom stepovalo pár známych tvárí z baru.

„Tak fajn,“ vzdychol som si, „kto je tu ten oklamaný?“

Začal som klasicky ako vždy malým divadielkom. Ľudia to milovali.

Chalanisko iba o málo straší odo mňa zdvihol ruku a prešil dopredu za bujarého smiechu jeho kamaráta, ktorý mu do rúk tlačil poloprázdnu fľašku goldenky.

„Ako sa voláš, bro?“

„Dano,“ odpovedal hryzúc si peru.

„Marti, tu chalanovi jeden na môj účet!“ Skôr než som sa otočil späť k nemu už bola na pól ceste aj s jedným póldecákom a žmurknutím na toho so zlomeným srdcom.

„Ako sa volá tá vymrdaná suka?“ Nemal som ani odvahu pozrieť na moju Príšerku. Len Boh vie, čo by som v jej pohľade vyčítal.

„Broňa!“ zvolal, prikladajúc si k perám fľašku.

„Broňa, zasraná chroňa!“ skrýkol som a ľudia poslušne zopakovali.

„Dnes venujem túto hymnu všetkých skurvených manipulatívnych mŕch, zlatokopiek a kurvičiek, ktorým nestačí jedna klobása, Brone. Smaž sa v pekle, čúza!“

Chalan do seba kopol frťana a vrátil ho poslušne na tácku.

Začal som pomaly, pripomínajúc skôr serenádu.

No nie dlhšie ako pol minúty. Tá pieseň nebola pokojná a sladká. Bol to výkrik zúfalého malého chlapca, ktorý si myslel, že je zaľúbený a dievča ktoré miloval, mu zahýbalo celý čas so svojím bývalým.

A tak som sa nadýchol a začal kričať, aj keď v skutočnosti som to už tak necítil. Už strašne dlho nie. Bol to herecký výkon so všetkým čo k dobrému výkonu patrí.

 

Klamstvo tvojho úsmevu,

delekcia tvojich sľubov a slov.

Nerozhodnosť tvojho bytia sa stali suspenziou tvojich činov.

 

Elektródy tvojho klamstva vo mne

a moje vybite doty z nás.

Pixel našich prianí a ochota tvojich aux prijať každého jedného čo má ho akurát.

 

[:Bol som len hologram tvojich prianí, len zhluk pixelov poloprávd. Bol som len hologram tvojich túžob a nikdy nie viac.

Bol som len hologram tvojich prianí, len zhluk pixelov poloprávd. Bol som len hologram tvojich túžob a nikdy nie viac. :]

 

Ale skončil som s tvorením obrazu pre tvoju dokonalosť dňa. Ale skončil som s lámaním svetla pre tvoj vytúžený očný klam.

Už viac nie som Pinocchio a ty nie si môj principál.

Už viac nie som bezmenný a ty nie si môj pán.

 

Nájdem Modrú vílu čo premení ma v chlapca,

ktorý viac nebude len odrazom tvojho zradca.

Tak buď si s ním ty prázdna diera, však jeho koncovka nájde iný vstup nie za veľa.

 

Nie si jedinečná, len hlúpy univerzal.

Už neriešim kto si a kde som sa tu vzal.

Už ma netrápi kto v tebe signál tvorí, už viac ma nezmeníš na hologram tvojich vysnených mužských duší.

 

Klamstvo tvojho úsmevu,

delekcia tvojich sľubov a slov.

Nerozhodnosť tvojho bytia sa stali suspenziou tvojich činov.

 

Elektródy tvojho klamstva vo mne

a moje vybite doty z nás.

Pixel našich prianí a ochota tvojich aux prijať každého jedného čo má ho akurát.

 

[:Bol som len hologram tvojich prianí, len zhluk pixelov poloprávd. Bol som len hologram tvojich túžob a nikdy nie viac.

Bol som len hologram tvojich prianí, len zhluk pixelov poloprávd. Bol som len hologram tvojich túžob a nikdy nie viac. :]

 

Elektródy tvojho klamstva vo mne

a moje vybite doty z nás.

Pixel našich prianí a ochota tvojich aux prijať každého jedného čo má ho akurát.

 

Nie si jedinečná, len hlúpy univerzal.

Už neriešim kto si a kde som sa tu vzal.

Už ma netrápi kto v tebe signál tvorí, už viac ma nezmeníš na hologram tvojich vysnených mužských duší.

 

Miloval som tú atmosféru. Keď som zahral posledné vrčívé tóny a ľudia kričali posledné slová textu.

To boli chvíle, keď som bol sám sebou. Nabitý zdrvujúcou energiou davu, ktorý som dostal do eufórie iba svojou hudbou. Chcel som žiť pre tento pocit navždy. A zároveň to bol okamih keď som naozaj nenávidel snobstvo a zbohatlíctvo svojho otca. 

Ešte som nestihol zložiť gitaru a už do mňa v tlakovej vlne narazila vôňa vanilky a mandarínok. Poslepiačky som natiahol ruku s gitarou niekam za seba, zatiaľ čo druhú som omotal okolo úzkeho pása.

Neviem, kto mi ju vzal z rúk, ale ako náhle som mal voľné obe ruky, zdvihol som moju novú fanúšičku a ona mi so zavzdychaním omotala nohy okolo bokov a jej malé prsty ma silno zaťahali za vlasy, nútiac ma zakloniť hlavu.

Hladne narazila na moje ústa a požierala ma so sexy vrčaním, ktoré som si nikdy ani vo snoch nespájal s jej nežnou náturou.

Stále ju bozkávajúc som zliezol z pódia a ignoroval pokriky o modrej víle.

„Asi sa ti to páčilo, čo?“ Zazubil som sa do jej opitých očí a odhrnul jej jednu uvoľnenú kučeru.

„Bol si dych berúci, krásny, tak živelný,“ zavzdychala, ťažko prehĺtajúc. „Som z toho celá rozklepaná. Nikdy som nevidela nič tak pohlcujúce.“

No, trošku preháňala. Ale ak to tak cítila, kto som bol ja aby som sa hádal?

„Stačí povedať slovo a budem ti hrať každý deň - celý deň. Iba pre teba,“ šepkal som, rozhupujúc nás na mieste v rytme novej piesne.

Uvoľnila stisk okolo mojich bedier a pomaly sa spustila dole, stále s rukami v mojich vlasoch sa ku mne natisla, udržujúc rytmus.

„Slovo,“ zamrnčala, znova ma ťahajúc na svoje opuchnuté ústa.

„... si ty ale chytráčka,“ smial som sa potichu cez malátny opar úžasnosti chvíle.

„A ty si...“

Nepočul som ju. K baru sa práve dostal pár a moja krv zamrzla, mozog zamrzol.

„Čo to kurva?!“ neuvedomil som si že bliakam, kým sa pár ľudí okolo nás nezameralo znova na mňa.

Pustil som jej malé telo a pohol sa dopredu s päsťami bolestivo zaťatými do mäkkej kože mojich daní.

„Tony!“ Skočila predo mňa s vyplašenými očami.

Viem ako som musel vyzerať - ako psychotik s bipolárnou poruchou.

„Čo sa deje?“

Ukázal som k baru, kde stál ten poondenec a držal za pás dievča, čo by mohlo byť úplne s prehľadom jeho dieťa. Bola iba o posraných päť rokov staršia odo mňa, do piče!

„To je tvoj...“

„Hej, posraný otec. On sa prechádza za ručičky so svojou kurvou, zatiaľ čo mama...“

Nie, na toto som nemal žalúdok.

Schmatol som Jelu za ruku a potiahol ju k čašníčke, čo práve obsluhovala stôl pri vchodových dverách. Vytiahol z vrecka dáke prachy, strčil jej ich do dlane.

„Daj prachy Mati. Vie, čo má zaúčtovať.“

„Jasné, Anton.“ Kývla na nás a pohla sa preč v tej istej chvíli ako som potiahol Jelu k východu.

„Skurvený, posraný hajzel!“ Kopol som do pneumatiky môjho auta a potom znova a znova než som v odraze skla uvidel vyplašený výraz na tvári mojej malej príšerky.

Stála dva metre odo mňa, objímala sa, tíško ma sledovala a pri každom mojom pohybe sebou trhla.

Zničil som naše rande. Des v jej tvári mi napovedal, že práve teraz nie je mojou fanúšíčkou.

„Tony, je mi to ľúto.“ Pristúpila na koniec, keď som sa upokojil, ku mne a jemne ma pohladila po paži.

Pokýval som hlavou. Vedel som, že je s ňou. Len som nikdy...

„Nikdy som ich nevidel v meste. Ešte ani nepodpísali papiere a on už sa s ňou ukazuje.“

Objala ma okolo pásu a pritlačila tvár do mojej hrude. „Bude to v poriadku.“

Vzdychol som si, lebo som vedel, že ten výbuch bol úplne hlúpy. Rozvádzali sa, neklapalo to omnoho skôr než sa objavila tá skurvená zlatkopka.

„Viem, že máš pravdu. Len... vidieť ho s inou keď vieš, že je doma mama, ktorá ho má stále rada je tak... Celé to je proste domrdané. Nikdy nebola najlepšou matkou na svete. Ale vždy bola dobrou manželkou. Podporovala otca, bola mu verná. Stále je. Aj keď on má už rok aférku s touto šlapkou.“

Potriasol som hlavou a smutne sa usmial na moje dievča.

„Prepáč, slniečko. Úplne som nám dodrbal naše rande.“

„Nič si nepokazil. Poď. Noc je mladá. Môžeme si nájsť iný bar.“

Poslúchol som. 

V tú noc nezostal v našom meste jediný bar v ktorom by sme neboli.

Nepamätám si ako som sa dostal do postele, ale viem, že Jela nie je taká nevinná ako sa zdá.

Zo spôsobu ako sa o mňa trela pri tanci v jednom z discobarov som bol tvrdý ešte na druhý deň a výberu jej obľúbených destilátov som sa takmer urobil do boxeriek.

Neviem kto to dievča je, prečo sa stala tým kým je dnes, ale ja na to prídem. Lebo to dievča, s ktorým som prepil, pretancoval a prerehotal celú noc nemalo s mojou príšerkou spoločné okrem tváre vôbec nič.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Pakt s ňou - 17. kapitola 2/2:

4. Blacky přispěvatel
20.04.2018 [13:14]

BlackyAngela, Prečo sa takto Jela "zmenila" vysvetlí ona vo svojom pohľade aj keď nejasne naznačila už v 15. kapče jeden z dôvodov prečo.
A som rada, že sa ti reálnosť jeho chorej hlavy pozdava. :D ďakujem ti.

3. Angela přispěvatel
20.04.2018 [11:50]

AngelaČetla jsem obě části naráz a fakt jsem si to užila! Tahle Jela, no, to je něco! Vůbec ji nepoznávám a vůbec se Tonymu nedivím, že tak šílí! Fakt parádně popisuješ klučičí myšlení, protože, kdo ví, co se v těch jejich kebulích odehrává, ale takhle nějak si to představuju. :D :D
A ten závěr. Chudák Tony... Dítě v žádném věku nenese dobře rozvod svých rodičů, to si jen rodiče namlouvají...
Každopádně super část, vlastně části!

2. Blacky přispěvatel
17.04.2018 [21:02]

BlackyDakujem Mimi. Tony sa pravdu dozvie uz cochvila len neviem ktorá kapitola to bude. Dakujem

1. mima33 admin
16.04.2018 [21:11]

mima33 Emoticon Emoticon Emoticon Úžasná pesnička! Emoticon
Trochu mi chýbal Jelin pohľad. Som zvedavá, kedy a ako plánuje povedať Tonymu pravdu.
Su spolu tak sladkí Emoticon Emoticon Milujem ich!
Úžasné! Teším sa na pokračovanie, tak šup,šup písať Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]


Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!