Pád princeznej - 8. časť • OurStories.cz ~ naše povídky

Krásne časy? Prečo nie? Aj zlo musí mať predsa pekné chvíľky.

10.04.2014 (16:00) • Trisha • Povídky » Na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 970×

náznaky

„Ako je to dlho?“ spýtal sa a fúkal si kávu.

„Dlho,“ povzdychla unavene. „No nechápem, prečo ťa to zaujíma. Ani to, prečo si ma sem pozval.“

Uprel na ňu dlhý jasný pohľad, no Jess tam skoro nič nevidela. Potom mu oči zmäkli.

„Je mi s tebou fajn.“

Usmiala sa keď pocítila teplo tých slov, ale predsa ju striaslo. Už to raz počula a dotyčný skončil dva metre pod zemou. A navyše... on nič nevie.

Tony sa však tváril nezúčastnene. Ticho pil kávu a tváril sa príjemne, no Jess vedela, že o chvíľu to príde. Takmer videla ako sa mu vnútro chveje nervozitou.

„Pred pár týždňami,“ začal po chvíli napäto a skúmal dno svojej šálky, „som počul niečo, čo ma prinútilo dať si isté veci do hromady.“

Pomrvila sa. Nepáčil sa jej tón akým to hovoril.

„Veľa som nad tým premýšľal.“ Hlas mu prešiel do šepotu. „A už mi je všetko jasné.“

Vystrela sa a znepokojene po ňom šibla očami Čo mu tá bláznivá Dora povedala? Hádam nie pravdu! Nenápadne sa okolo nich poobzerala. V kaviarničke si na mäkkých pohovkách hoveli ďalší ôsmi ľudia plus čašníčka.

Naklonil sa k nej pozorne jej hľadiac do očí, akoby sa z nich snažil vyčítať pravdu. Lenže to sa nikdy nesmie dozvedieť. Začínalo jej byť horúco, ta blízkosť jej rozbúchala srdce a ježili sa jej vlasy.

A čo sa nemá dozvedieť? Nepríjemne zatiahol hlások v hlave. To, že ho ľúbiš alebo že si dokaličila Lucasa?

Ticho! zahriakla ho a opäť cítila ako jej svedomie ohlodáva dušu žeravými zubami. To nikto nevie. Ani Gill.

Gill... jej nádej pohasla. Samozrejme. Tony ju predsa vždy chcel. Odkedy ho pred dvoma mesiacmi odmietla choval sa inak. Nepredvádzal sa. Bol viac sám sebou, čo väčšinu ľudí miatlo. Ju nie. Oni nespoznávali chalana, čo sa nerád mlátil a vystúpil z bratovho družstva. Ona ho však vždy videla takého aký bol. Už odkedy ho prvý raz videla.

Teraz jeho čokoládové oči veselo iskrili. Páčilo sa mu, ako ju zneistil, ako sa celá chvela očakávaním a akýmsi neznámym strachom.

Pýtal sa sám seba, kde podel rozum, keď predtým nezbadal tie bojovné nezábudkové oči a plamenné vlasy. Konečne otváral ústa, že sa spýta, inak hrozilo, že mu skolabuje pred očami.

„Naozaj som sa ti páčil od osmičky?“

***

„Nie! Prosím!“ zreval a hneď na to sa ozvalo nechutné buchnutie, keď sa jeho oválna holá hlava pričapila na stenu domu.

„Mal by si spolupracovať,“ dychčal čiernovlasý muž za ním.

„Prevážal si Doranovým peniaze.“ Holohlavec vyvalil oči a snažil sa ho striasť. No chlap ho držal ako vo zveráku. „Tak. Kde. Dočerta. Si. Ich. Zložil?!“ zrúkol a s každým slovom mu hlavou trepol o múr. Oči mu nemilosrdne blýskali, keď holohlavca ako handru hodil na zem a zúrivo ho kopal. Dochádzala mu trpezlivosť. Premárnil už dosť rokov biednou a poctivou prácou. Stačilo!

„Ja neviem! Vždy to bolo inde!“ vrieskal a ochranne sa chúlil do klbka. Muž zavrčal, schmatol ho ako bábiku a vrazil mu hlavu do okna. Následne ho otočil k sebe a vrazil mu do nosa až sa ozvalo tupé puknutie. „Kingstonská 67!“ vykríkol zakrývajúc si rozbitú hlavu a nos dorezanými rukami. „Tam to bolo naposledy!“ Muž zastal s päsťou milimeter od holohlavcovho oka.

„Len ma už nechajte... prosím,“ nariekal a vypľul zopár sklíčok. „Chcel som... moje deti...“ bľabotal a po tvári mu stekali slzy. Keď ho muž pustil ihneď sa zložil na zem. Bol to hrozný pohľad. Vráskavá tvár sa mu skrivila, slzy sa miešali s krvou a vytvárali kaliku.

Čiernovlasí muž nenávidel chlapov, čo revali. Boli to obyčajní slabosi. Poloviční muži. Sponad obdĺžnikových okuliarov si ho znechutene premeral. Vytiahol revolver a namieril mu medzi oči, rozšírenými od hrôzy. „Prosím...! Nie! Moje deti...!“ nariekal a zúfalo sa snažil odplaziť.

Vystrelil bez mihnutia oka. Zamyslene si poškriabal strnisko. Vytiahol mobil a vytočil predvoľbu jeden.

„Zistil si to?“ vyhŕkla okamžite.

„Kingstonská 67,“ oznámil pobavene. „Nemali sme tam náhodou prvé rande?“

Zasmiala sa a v šmátrala v priehradke auta. „Môžeme si to zopakovať.“

„Tak o hodinu?“

„Fajn. Zabil si ho?“ spýtala sa mimochodom.

„Sentimentálnych bláznov vždy.“

„Tak sa nezabudni zbaviť tela.“

„Ale no tak, zlato!“ zvolal naoko rozhorčene. „Viem, čo mám robiť. Ty ma tam len počkaj. Doranovci tam určite nastražili pasce.“

„Neboj sa o mňa. Dostanem sa dnu a skúsim to pohľadať.“

„Buď opatrná.“

Piskľavo sa zasmiala. „To by si mal byť ty.“

Zložila mu a konečne našla, čo hľadala. Zastrčila si odznak za pás a naštartovala. V oceľových očiach sa prvý raz v živote zjavil úsmev. Vitajte peniažky, zbohom Doranovci!

Tak som sa konečne nakopla a niečo napísala aj keď je toho iba málo. Dúfam však, že sa bude páčiť a teším sa na pozítivne aj kritické hodnotenia. :-)

P.S.: Ďakujem predovšetkým tebe, LiliDarknihgt za to, že si mi pomáhala nakopnúť tú moju hlavu zadebnenú :-D, takže táto časť je venovaná hlavne tebe, ale chcela by som sa poďakovať aj tebe, Perla za tvoje super komenty, postrehy a rady :-*.

« Předchozí díl Následující díl »

Autor: Trisha (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Pád princeznej - 8. časť:

2. Trisha přispěvatel

11.04.2014 [21:27]

Lili, chcela som ti napísať, ale ako naschvál sa aj môj internet rozhodol štrajkovať, takže som od radosti hopsala po izbe len z toho, že som sa dostala na môj profil a mohla túto časť pridať Emoticon .
Ja viem, že je to strašne málo. Aj mňa to mrzí. Ale nechcela som to predlžovať, lebo vo väčšine to nedopadne dobre a potom sú to iba zbytočné omáčky, ktoré sa nikomu nechce čítať. Takže toľko na vysvetlenie.
Inak som rada, že sa tešíš vedľajším postavám. Ja som si to užívala. Asi takto: Emoticon
A neboj, zažila som veľa otravných ľudí, takže jedného naviac prežijem
A nemáš začo. Veď si sa o to, že vôbec táto časť vznikla zaslúžila. To ja by som mala ďakovať

1. LiliDarknight

10.04.2014 [23:44]

Takže, takže... Za prvé, som veľmi, ale veľmi urazená tým, že si mi nenapísala o novej kapitole. To je neodpustiteľné! Tak dlho som sa na ňu tešila, takže som si trhala vlasy od zúfalstva, a ty prost enepovažuje za dôležité oznámiť mi to? Nie, nie, nie. Toto sa nebude opakovať. Emoticon
K samotnej kapitole. Bola skvelá, ako všetky ostatné. Som rada za vedľajšie postavy a k tomu ešte také zaujímavé. Aspoň to okorení príbeh a človek bude mať ešte ďalších dvadsať vecí, o ktorých môže premýšľať. Ale prečo taká krátka kapitola? Ja viem, že tvoja múza vyhlásila štrajk a každé slovo som z teba musela ťahať silou vôle, ale to tam viac písmenok nebolo? (A museli ostať u teba, lebo ja som ich hľadala u seba, dokonca som v túto nekresťanskú hodinu vstala z mojej úžasne vyhriatej postieľky, aby som sa pozrela pod koberec, tam žiadne neboli. Emoticon ) Takže šup, šup do pokračovania! Už sa nemôžem dočkať. A mala by som ťa upozorniť, že viem byť fakt otravná.
Vďaka za venovanie.