Pohýname sa, vážení. A bacha na omrvinky!
10.08.2014 (17:00) • Trisha • Povídky » Na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 987×
Stáli pred preliezačkou. Amy jej k chrbtu pritláčala zbraň.
„Kde to je?“
„Vo vnútri.“ Bezducho ukázala na oceľový štvorec. Vymenili si nedôverčivé pohľady. Jediný Scott ani nevzhliadol.
„To ti máme veriť? Ak nás vedieš do pasce...“ Josh znova vytiahol zbraň, ale tentoraz ju priložil na jej čelo.
Roztriasla sa, ale rýchlo to potlačila. Opätovala mu jeho pohľad, aj keď by najradšej ušla a skrútila sa do klbka.
„Vo vnútri štvorca je gombík.“ Hlas sa jej triasol. „Po vyslovení hesla sa prepadneme do skrýše.“
„A ďalej?“ naliehal.
„Čo ďalej?“ nechápala. „Nič ďalšie nie je. V tej miestnosti je všetko.“ Nie tak celkom.
Bojovala sama so sebou, či má vyzradiť, že tam nie sú všetky peniaze. No ak ich vláka dnu, možno sa odtiaľ nejako dostane aj so Scottom. Mrkla naňho. Odkedy vyšli z domu bol ako mŕtvola. Pohľad sklopený, výraz nepreniknuteľný. Jediný prejav života boli šuchtavé kroky a skákajúci sval na čeľusti. Nemala možnosť upozorniť ho na prípadný útek.
„Lez!“ prikázala jej Amy a spolu s ňou vystúpila na hrdzavú tyč. Pomaly liezli a keď dopadli na zem, Amy na ňu mierila.
„Ak je to trik, zabijem ťa bez mihnutia oka!“
Stisla pery a po krátkom hľadaní stlačila gombík. Ozvalo sa známe: „Zadajte kód.“
Čo sa stane ak odpovie zle? Zo záhrady sa ozval úder a odistenie zbrane. S hrôzou sa otočila za zvukom.
„Josh?!“ Nevlastná mama sa ani nepohla.
„Kód nesprávny!“
„Scott trocha vyvádza, ale už sa spamätal, všakže?“
Ticho.
„Jeden pokus. Zadajte kód.“
„Gillianino kráľovstvo,“ odvetila meravo. Nemohla riskovať. Josh by Scotta zabil hneď, akoby vystrčila nos.
Spolu s Amy sa prepadli dolu. Gill ju síce varovala, no aj tak sprudka vydýchla. Nedovolila si však rozptýlenie a pohotovo ju zasa dostala na mušku.
„V poriadku!“ zvolala na nich a pokynula jej, aby zliezla zo stoličky, ktorú tam nechala minule a teraz na ňu dopadla.
Gill pomaly prešla k stene a vopred upozornila: „Zasvietim.“
Po chvíli sa k nim pripojili aj muži. Josh na všetko fascinovane hľadel, až Amy to došlo prvej, keď pozrela na tašky.
„Ty klamárka! Vravela si, že sú tu všetky prachy!“
„Vravela som, že tu je všetko, nie všetky prachy!“ odsekla, za čo si vyslúžila facku.
„Tak kde je zvyšok?!“
„Netuším.“
Pohŕdavo sa zasmiali. „Ale vieš!“
„Nie! Neviem! Ak by som to vedela, vypadla by som včera!“
„Vravela si, že ostaneš!“ po prvý raz prehovoril Scott. Myklo ju pri tom prenikavom hlase.
„Zvrtlo sa to.“ Nemalo zmysel začínať s Paulom. Paul... sledoval ju na vlastnú päsť, alebo bol s nimi v kontakte? Doteraz mala jeho mobil a mala neblahé tušenie, že by našla číslo na jedného z Turnerovcov. Teraz si to však určite nechcela overovať.
V tom zazvonil mobil.
„Haló?“ ozval sa Josh pokojne, akoby ho niekto preladil na inú stanicu.
„Čože?... Ako... Došľaka!“ zanadával a jeho výraz sa menil na maniacky. „Fajn. Priebežne ma informuj.“
„Musíme vypadnúť,“ skonštatoval zúrivo a skoro rozdrvil mobil.
„Čo sa stalo?“
„Videli ťa na kamere Grantových. Mňa nie, ale domyslia si, že sme v tom spolu.“
„To nemyslíš vážne!“ vyvalila oči.
„Smrteľne. Sú na ceste do nemocnice.“
Nemocnica? Čo? Nechápala Gill a snažila sa nebadane cúvať a upriamiť na seba Scottov pohľad. Okamžite pochopil.
„Koľko máme času?“ netrpezlivo si prehodila vlasy.
„Kým dôjdu k nám domov tak pol hodina. Tu by sa nemali ukázať. Nemajú dôvod.“
Spoločne sa pomaly, opatrne posúvali k otvoru a stoličke. Už bola pri stoličke...
„Stoj ty suka!“ Guľka jej rozčesla vlasy.
Josh ju schmatol ako vo zveráku a hodil na zem. „Kde je ďalšia stopa?!“
„O čom točíš?“ snažila si nevšímať narazený chrbát. „Nič mi nepovedali! Tiež som si myslela, že všetko je tu!“
„Gillian, neser ma!“
„Prečo by som klamala? Ha? Načo, dočerta?“ vybuchla. „Mne sú prachy ukradnuté!“
V podstate. Zdalo sa, že jej verí. Zatiaľ.
„Tak fajn. Ale jedno, čo sme sa naučili,“ stíšil hlas a ukázal na seba s manželkou, „je, že tvoji rodičia vždy nechajú nápovedu.“
„Hovorila som s nimi. Nič iné mi nepovedali ani neposlali,“ cedila pomedzi zuby. Vážne je taký debil, že nerozumie?
„Na tvojom mieste, by som začal hľadať. Hneď!“ zrúkol. Postavil ju a Amy začala prehľadávať police. Scott sa po chvíli váhania pridal.
Vzala si stôl. Možno to má zmysel, pomyslela si. Ak by si neboli úplne istí, ak by nezanechali niečo tu, tak...
Alebo im na tebe nezáleží, zapriadol hlások tichučko a slastne.
Čuš! zahriakla ho.
Spoločne prevrátili všetko hore nohami. Obaja boli čoraz viac namosúrenejší. Amy s rachotom a vrčaním vyvrátila celú policu.
Sadla si na stoličku a hrýzla si peru.
„Ak chceš niečo skryť, daj to na viditeľné miesto...“ vravela mama so žmurknutím a dala otcovu peňaženku k miske s čokoládou, kde chodil každý deň aspoň stokrát. Bral si čokoládu, hulákal na celý dom a až po piatich minútach si ju všimol...
To už predsa spravila. Prehľadala celý povrch stola, zásuvky stoličku...
„Tu, princezná, si to mama určite nevšimne,“ sprisahanecky mrkol a ukázal na vnútornú, bočnú stenu skrine, kde skúšal farbu.
„Lenže tam to mama zakaždým zbadá! Robíš to predsa stále,“ dodala na svoj vek dosť povýšene.
„Skriňa!“ vykríkla a obzerala sa. „Tu žiadna nie je!“ zakončila s grimasou, kým ostatní na ňu civeli ako na blázna.
Len čo to dopovedala prihnala sa k stolu. Tam to bola jej skrýš. Nalepené všetky plagáty, ktoré jej nedovolili.
Nakukla pod neho. Jemnučko napísané tam bolo: „Plazza,“ zašepkala. Amy ju nedočkavo odstrčila.
„Ako ten hotel v New Yorku?“ zamračene pozrela na muža. „Ako sa tam, preboha, dostaneme s FBI v pätách?“
Tváril sa nečitateľne, potom sa odrazu šelmovsky usmial. Na okamih vyzeral presne ako Scott, čo ju zabolelo. Nemala najlepších rodičov, ale jeho boli vážne trieda.
„Ale no tak, drahá, nezabudla si, že sme vynechali jednu návštevu?“
„A ty si chcel vybaľovať,“ podryla s úškrnom pri aute.
« Předchozí díl Následující díl »
Autor: Trisha (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování
Diskuse pro článek Pád princeznej - 14. časť:
Ach... kiežby bol koniec tak blízko. Teraz sme len v polovici základneho deja. A tom som ešte ani nezačala hovoriť o niektorých vedľajších postavách. Neboj, dostať sa na koniec ešte potrvá, nehovoriac o tom, že sa blíži škola a neviem koľko času budem mať na písanie...
Ale trz odbočujem pre zmenu ja
, viem, že dej je jednoduchý o to viac ho chcem okoreniť rezonérmy, ale neboj, nakonie to všetko do seba zapadne, aspoň dfm .
Nuž... premyslený, čo iné mi zostáva? Vydávame sa na cestu kde musím využívať geografiu (brrŕ ako ja ju neznášam!) takže mozog musím zapojiť, ale nevylučujem, že ma niečo nenapadne a nakoniec to možno bude všelikde.
P.S. Nožnice mám pripravené, daj signál a začnem strihať.
Je v tom krásny guláš a som zvedavá, kto z toho vyjde najlepšie. Dúfam, že to nebudú tí hrozní krkavčí rodičia, ktorých by mali zavesiť dole hlavou zo stromu, aby do nich všetci mohli pichať tupými vidličkami.
V podstate to bola veľmi krátka kapitola (čo sa mi veľmi nepáči), ale veľa dôležitého sa tam odohralo (čo sa mi zase páči, ale tiež to znamená, že príbeh sa o chvíľu začne približovať ku koncu). No, ale to zase odbočujem.
Vieš, ja vlastne ani neviem, čo ti tu mám písať. Vyzerá to, že príbeh máš premyslený a všetko ide tak, ako chceš. Má to jednoduchú dejovú líniu s mnohými zákrutami a ja dúfam, že sa v nich nezamotáme (inak budeme potrebovať tie nožnice obe ).
Teším sa na ďalšiu.
Přidat komentář:
- English Gentleman - 1. kapitola
- Smrťák 3 (1. část)
- Setkání v lese
- The Killing Past (Prolog)
- Smrťák 2 - Kylův život za tajnými dveřmi 1/2
- Zdrávas Maria
- Smrťák 2 (1. část)
- Smrťák 1/2
- Who He Really Is
- Priznanie
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře
Kdo je tu z členů? Klikni!