OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Pád princeznej - 11. časť

08.07.2014 (16:00) • Trisha • Povídky » Na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 952×

Rozložila si fotky po byte. Brunetka so vzdorovitým výrazom jej pripomínala samú seba. Pozrela na fotografiu Emmily a Ricka Doranovcov. Dcéra sa na nich naozaj podobala. Po otcovi mala oči a črty tváre, postavu po matke.

Nevedela si predstaviť, že by títo dvaja naozaj niekoho zabili. Opäť prešla všetky spisy a hlásenia o krádežiach. ... alarmy boli vypnuté... Vypnuté všetky alarmy... kamery presmerované a všetci zamestnanci prítomní v čase lúpeže boli zviazaní v kancelárii na poschodí... prítomní zamestnanci sa nachádzali mimo nebezpečenstva...

Ako sa tam dostal strážnik? Naozaj urobili takú chybu?

Pozrela na pitevnú správu a potom na fotku. Jedinú, ktorú našla v koši. Takmer ju zobralo smetiarske auto. Stačil jediný pohľad, aby zistila prečo. Mohla s tým ísť za šéfom, lenže nebol to relevantný dôkaz. Musela zistiť viac, inak by to pripísali roztržitosti, či omylu patológa, keď neuviedol ďalšie zranenia obete. Mohla by sa spýtať, ale akurát tak náhrobku.

Prípadom Doranovcov sa zaoberala od začiatku. Povzdychla si. Trinásť rokov posadnutosti... To jej dal anonym typ, aby kontaktovala parížsku políciu. Spočiatku tomu neverila. Takýchto prípadov sú stovky za deň. Lenže tento bol niečím zvláštny. Sama nevedela čím.

Polícia prišla neskoro, no vďaka jedinému odtlačku na čiapke obete, Doranovcov dostala. Všetko sedelo. Konečne všetky informácie vytvorili úplnú skladačku. Na ten deň nikdy nezabudne. Šéf ju osobne pochválil a povýšil ju. Teraz velila celému tímu na oddelení. A keď dostala za úlohu sledovať Gillian, nebola nadšená, aj keď musela si priznať, že ju niečo na tom dievčati zaujalo. 

Zdalo sa, že je to márne. Údajné nebezpečenstvo sa blížilo, no nikdy neohrozilo Gillian. Iba rodičov. A práve keď začala mať prvé stopy, prišiel Josh Turner.

Rozzúrila sa a nechcela mu prípad zveriť. Ibaže príkazy boli jasné. Prešli dva mesiace a Turner zistil viac, ako ona za tri roky.

Zastala s vidličkou na polceste. Možno preto tak zúfalo hľadá niečo... niečo.

Aj teraz si prehrávala rozhovor s Turnerom.

„... nemusím ti to hovoriť, Sharmanová, ale chápem, že je ťažké vzdať sa prípadu po toľkom čase.“

Kývla na poďakovanie.

„Čo si teda zistil? Počula som nejaké fámy, ale...“ Urobila grimasu.

Chápavo sa usmial a odpil si z kávy.

„Bŕ. Odnaučil som sa od tejto žbrndy...“ Striasol sa, no potom prešiel k veci. „Stopy vedú k istému páru. Podľa mojich informácii pán Grant pracoval vo firme priamo pod Rickom a jeho žena sa párkrát starala o Gill. Ju som pár raz videl... Nepríjemná ženská. Ani Gill ju nemala rada.“

„Asi ťa zasiahlo, že si nepostrehol, čo sa z tvojich priateľov vykľulo,“ poznamenala uštipačne.

Pozrel do kávy.

„To áno. Emmily a Rick... sú to krstní rodičia Scotta, mne boli ako súrodenci... No zákon je zákon. A ty si bola vážne dobrá.“

„Ako si prišiel na ten pár?“ spýtala sa a ignorovala poslednú vetu.

„Nuž... zistili sme, že Grant vyštudoval farmáciu a istý čas sa tomu venoval v praxi. Doranovcov chceli zabiť premyslene a jed, čo našli, sa dal vyrobiť z bežne užívaných prostriedkov a prejavil sa až po niekoľkých hodinách. Nebolo to jednoduché. Takisto mal s Rickom problémy. Sťažoval sa, že mu nechce zvýšiť plat.“

„Samozrejme, päťdesiat miliónov vyburcuje každú fantáziu,“ zamrmlala.

„Presne. Navyše mali hypotéku. Majú perfektný motív, ale zatiaľ im toho veľa nemôžeme dokázať. Som si však istý, že sú našimi ľuďmi.“

„Prečo si si vzal to dievča?“ konečne sa dostala k pointe.

Premeral si ju. „Prečo asi? Lebo ju mám rád, celá moja rodina. Okrem nás už nikoho nemá. A keď jej hrozí nebezpečenstvo, kde jej bude lepšie, ako v dome agenta? Vidno, že nemáš deti, Sharmanová,“ dodal na odchode.

Doteraz škrípala zubami nad tou poznámkou. Na dieťa nemala čas. A vlastne ho ani nechcela. Teda... možno aj áno, ale nevedela s kým a pri jej práci... Obdivovala tých, čo si pri tejto práci založili rodinu. Akoby nedbali na to, že pri tom ohrozujú aj tých, čo milujú, keby sa im niekto chcel pomstiť.

Ona to riskovať nechcela. Navyše... je zrelá štyridsiatnička. Biologické hodiny rázne tikajú. Aj tak by to bol skôr risk ako zisk. A chlapi... keby sa to aj podarilo, vyparili by sa okamžite po tej správe. Nie, nie. Jej je lepšie takto. So svojimi dvoma mačkami. Aj teraz sa k nej pritúlil čierny kocúrik.

Paul O'Donell…

V živote nepochopí, prečo to malú Doranovú k nemu ťahalo. Asi má rada zlých chlapcov.

Áno... díler zbraní. Slušný adrenalín. Predstavila si Gill so zbraňou. Nebolo to ťažké. Zistila si, že s rodičmi chodila na strelnicu. Rovnako ako aj na kurz sebaobrany, karate a potápačský kurz.

Priveľa nezrovnalostí, pomyslela si. Rýchly posun vo vyšetrovaní vďaka agentovi, čo bol tri roky odrezaný od sveta a teraz sa tvári, že vie viac ako ostatní. Doranovcov otrávili a skoro dobili na smrť a ich šestnásť ročná dcéra je zrazu adoptovaná a stýka sa s kriminálnikmi...

Niečo tu smrdelo. Keď to odkryje, bude to poriadna nálož. Avšak, ako to už býva, k uzavretým prípadom sa nikto nevracia. Doranovci sedeli a basta. Zabitie bolo náhodne, ale ich vinou. Koniec. Nepomohlo ani to, že prednedávnom zabili jedného z podozrivých. To bolo hodené zas na Turnerovu hlavu. Turner! Nafúkanec! Bol príliš dokonalý. Nikdy žiadna chyba, či zaváhanie. Prípad mu šiel neuveriteľne ľahko.

Žiarlime? podpichol ju tenučký hlások.

Asi áno... Ale dočerta, nikto nemôže byť taký dokonalý!

***

„Povedz mi to ešte raz,“ prosila Jessica. „A pozeraj mi do očí.“

Dievčatá boli v Jessicinej izbe v Smile. Sedeli na posteli a jedli chlebíčky, čo pripravila Susan. Najprv sa zdráhala a tri razy overovala, či Turnerovci vedia, kde Gill je. Gill im predtým zaklamala, že ide k Jessice. Teraz tu bola, takže neklamala.

„Povedala som ti. Paula som nezabila. Nemala som gule. Omráčila som ho a zavliekla do kamiónu.“

„Gule?!“ nadvihla obočie. „Skôr ťa osvietilo!“

Kamarátka sa k nej prisunula. „Dúfala som, že to nespravíš. To... bola by to chyba. Nielen chyba. Zločin!“

„Ale ja som zločinec,“ šepla Gill. „Prechovávam nelegálne zbrane, pokúšam sa vlámať do väzenia a chcem utiecť z krajiny.“

„Nikoho si nezabila!“ povedala rezolútne. „Dovoľujem si povedať, že to je to najhoršie, čo môže byť.“ 

„Hmm...“

„A... našla si to?“ spýtala sa nedočkavo. Tušila, že ďalej sa v tejto téme nedostanú.

Tvár jej preťal úsmev. „Našla a nie len to, ibaže...“ úsmev jej mizol, „mám problém.“

„Už zase?“ pretočila Jess očami.

„Hej!“ ovalila ju Gill vankúšom. „Prestaň!“

„Ale veď...!“ chcela namietať, no zmĺkla. „O čo ide?“

„Peniaze sú rozdelené. A ja nemám poňatia, kde je zvyšok. Pamätám si, že ich nerozdeľovali rodičia, ale dvaja chlapíci. Viem, že ich poznám. Sú mi strašne známi...“ Mená mala na jazyku. Vedela, že ich pozná. Už-už na to prišla a v tom... to zmizlo. „Mali pilotné čiapky,“ dodala zúfalo.

Jess sa zamračila. „Pilot?“ prižmúrila oči a zahľadela sa do blba.

„Počkaj chvíľu!“ Vybehla z izby. O pár minút sa vrátila s novinami. Vzrušene jej ich podala.

„Čítaj!“

Brutálna vražda pred starým domom!

Pred týždňom vo štvrtok sme vás informovali o nájdenej mŕtvole muža, v značnom rozklade. Polícia celú vec prešetruje a dôkazy ukazujú na zatiaľ neznámeho páchateľa, ktorý mal obeť dobiť a následne ho zastreliť. Polícii sa však podarilo muža identifikovať ako pilota Jacksona Seymoura, ktorý bol podozrivý za napomáhanie v známej kauze manželov Doranovcov.

(Viac na strane 10.)

Gill prešla na fotografiu. Keď ju zbadala, zalapala po dychu. Jess ukázala prstom na koniec strany desať. Holohlavec sa veselo ksichtil na fotke s blondiakom.

„Je to ten druhý muž?“ 

„To sú oni!“ zvolala. „S bratom Ronaldom po absolvovaní školy,“ prečítala duto.

Vydesene na seba pozreli. Gill sa zdalo, že prestáva dýchať.

„Musím ho nájsť skôr ako oni a vypadnúť odtiaľto!“ vydýchla a zamrazilo ju. Toto už nie je hra! Ak ho dostanú, som na rade! Až teraz si uvedomila, aké super je byť nažive.

Autor: Trisha (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Pád princeznej - 11. časť: