OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Pád princeznej - 10. časť

03.07.2014 (20:00) • Trisha • Povídky » Na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 941×

Gillian Doranová sťažka dýchala. Po dlhom čase ho konečne mala v moci. Boli sami a vedela, že dlho aj budú. Spoliehala sa na Jess, že to s Tonym  nejako uhrá.

Tak strieľaj! Zvrieskol hlások a jej vnútro sa pripravovalo na výbuch. Hlavou jej prebehlo koľkokrát si predstavovala túto chvíľu. Po nekonečných prebdených nociach, kedy sa bála jeho návratu, po hodinách vymýšľaním pomsty ho tu mala bezbranného, roztiahnutého na tráve.

Urob to! Zabi ho! Zabi ho! Vystreľ!  

Začal sa preberať. Najprv zbadal zbraň a potom ju.

Mykol sa, zreničky sa mu zúžili, vydýchol. Pochopil. Vedel, že skončil a desil sa toho.

Pozrel na jej ruku, bola pevná. Stála nad ním s blčiacimi očami. Pozrela mu do očí. Videl jasné rozhodnutie a ona jasnú prehru a strach.

„Zbohom, zlatko!“ zašepkala s takou nenávisťou, až sa jej sama zľakla. V duchu uvidela Jess. Gill, ty nie si vrah...

Vtedy sa to stalo. Namiesto pohnutia prstom jej vyletela noha a kopla ho do hlavy.

Ruka so zbraňou sa až teraz zatriasla. Stratila som odvahu...

Klesla na kolená vedľa neho. Nenávidí ho. Bože, ako veľmi! No nemohla. Tak dlho to  plánovala, tak veľmi to chcela a napokon... Potlačila zúrivé vytie, čo sa z nej dralo. Nezvládla to!

 „Tak čo s tebou?“ prihovorila sa bezvedomému po chvíli tupého zízania. Nechať ho tu by bol nezmysel, zabiť ho by bolo najlepšie... Kurva!

 V tom začula pípanie susedovho nákladiaka.

Nákladiak! Prezieravo sa usmiala a cez živý plot pozrela k susedom.

Pán Stephen Krumpel bol zamestnanec dodávacej a prevážajúcej firmy. Tá tieto zásielky prevádzkovala cez celú Ameriku aj Kanadu.  Sused by mal vycestovať  ráno, lenže pán Krumpel bol veľmi schopný vodič, a preto bolo verejným tajomstvom, že prvý deň cesty sa vždy zdržal doma a vyrazil až večer. Niektorí ho za to odsudzovali, no k dobru sa mu píše, že žiadny tovar sa nikdy “nestratil“.

„A kam to ideš dnes, drahý?“ vyzvedala pani Krumpelová a dávala mu  za okrúhle bruško tašku s dokladmi.

„Chille,“ odvetil s plnými ústami.

Gillian viac nepotrebovala. Do domu zašla po lepiacu pásku. Pevne Paula zviazala a zalepila mu ústa. Pre istotu ho ešte raz udrela. Potom ho prehľadala. Našla mobil, peniaze, doklady. Nič nezvyčajné. Mobil si strčila do vrecka spolu s dokladmi. Chcela ich neskôr preskúmať.

Nechala mu iba peniaze. Vedela, že keď sa Paul vráti, rozkope celý dom.  Pri troche šťastia získa maximálne týždeň možno dva. Dovtedy musí vypadnúť.

Zlostne zacmukala. Ten chlap jej zasa zmaril plány!

Čakala, kým pán Krumpel zájde do domu. Vždy niečo zabudol. Schmatla Paula za ruky a ťahala ho k nákladu. Musela si švihnúť, no jeho telo bolo priťažké. Len tak-tak ho vyložila dovnútra. Chrbtica bolestne protestovala. Práve ho dotiahla celkom dozadu za škatule a prilepila tak, aby sa ani nepohol, keď začula hlasy. Bleskove sa stiahla. Manželia sa objímali priamo pred ňou. Zanadávala, opatrne a hlavne rýchlo kľučkovala medzi škatuľami a zoskočila von. Iba o chlp ju nikto nezbadal.

Hneď ako sa kamión konečne pohol, Gill si vydýchla. „A teraz hor sa do jamy levovej!“ zamrmlala si pre seba a dovolila si úsmev.

Gillianino kráľovstvo! Bolo to také jednoduché a ťažké zároveň. Hneď ako to zbadala vyryté na škatuli, sa zasmiala.

Pohladila svoju starú, hrdzavú preliezku. Tu bol jej hrad. Jej útočisko. V jej strede boli totiž kovové, asi meter a pol vysoké steny, tvoriace štvorec s trojmetrovým priestorom. Dalo sa tam dostať iba z hora. Práve preto to bolo jej kráľovstvo. Mohla si tam robiť, čo chcela.

Tajné dvere? Tajná miestnosť v podzemí? rozmýšľala vzrušene. Áno. Určite. Nikde inde by to byť nemohlo.

Poobzerala sa okolo seba. Paulovu zbraň aj nôž mala pod tričkom. Stále sa nemohla zbaviť pocitu, že opäť sa na ňu vyrúti, alebo nedajbože tí prenasledovatelia. Záhrada však bola tichá a pokojná. Jediné, čo sa jej prihováralo, boli spomienky. Rodinné pikniky, naháňačky so Scottom, čajové večierky s Annie, narodeninové oslavy, leňošenie na deke s mamou a otcom... Zavrtela hlavou, aby sa vrátila do reality. 

Dve buky so spoločným kmeňom boli holé, tráva bujná, obrastajúca odpadky a rozbité fľaše, čo sa sem nahádzali, a okolo živého plota rástli zarastené biele a červené ruže plné ohorkov. Nepohlo sa nič. Ani stará zhnitá hojdačka zavesená na konári.

Nadýchla sa a začala liezť. Chvíľu to trvalo, lebo tyče boli šmykľavé a musela vyliezť ponad steny, aby sa mohla dostať dnu a ďalej musela zliezať. Keď tam už bola, upokojila sa. Vnútri ju nikto nemôže vidieť a mala by počuť, keby sem liezol niekto ďalší. Z kľúčov si odopla baterku, kľakla si na zem a hľadala nejakú štrbinu, krúžok železa od padacích dverí, čokoľvek.

Dvakrát prešla každý kúsok zeme, no akurát si zablatila rifle a ruky. Ako-tak si ich očistila o trávu.  Odkedy bola u Turnerovcov rodičia sa jej ozvali dvakrát, avšak nikdy sa nezmienili o nejakom tajnom vstupe. Navyše nepokročila ani s ich oslobodením. Niekoľkokrát sa pokúšala z Josha niečo vytiahnuť, ale bola to márna snaha. Okrem toho musela sa pohnúť a začať si hľadať nové útočisko. Niekto sa jej totiž dostal do izby a hrabal. Amy síce tvrdila, že jej upratovala, ale toto bolo iné. Na pár dní zmizli viaceré veci ako cestopisy, či jej USB kľúč. Vždy sa síce našli, no Gill to znepokojovalo. Mala šťastie, že ani v jednom nemala informácie. Tie nosila vždy pri sebe. Podvedome skontrolovala kľúče. V ručne urobenom náramku priateľstva bol miniatúrny čip. Sám o sebe mal jeden centimeter. Tam mala všetky zhromaždené informácie, ako správy od Paula, či informácie o prípade jej rodičov. Prečo? Nuž, lebo niečo jej smrdelo. Strážnik, ktorého výbuch trezoru údajne zabil, mal aj iné zranenia a tie pitevná správa neuvádzala. Tie spisy mala odfotené. Dostala stala sa k nim, keď sa Jane vyšmykla na súde. Skryla sa v kancelárii u sudkyne a kým šla na záchod, všetko si odfotila. 

Teraz si naštvane sadla na zem. Kým uvažovala, obzerala si jednotlivé steny a tyčky. Po najbližších jemne prechádzala prstami.

Zrazu niečo nahmatala. Musela si ľahnúť, aby sa na to mohla pozrieť. Posvietila si a prižmúrila oči. Vyzeralo to ako... ako gombík. Bola to len malá vyvýšeninka, vyzeral úplne ako súčasť tyče. Prezrela ostatné dolné tyčky. Tie boli v poriadku. Vrátila  sa a opatrne ho stisla.

Niečo prasklo a vzápätí sa ozvalo: „Zadajte kód.“

Gill sa obzrela na miesto, odkiaľ hlas vychádzal.

„A odkiaľ to mám dočerta vedieť?“ rozčúlila sa.

„Zadajte kód.“

Zahryzla si do pery. Preliezku staval jej otec. Takže aj toto tu musel nainštalovať on. To ju nepotešilo. Nikoho by nenechal iba tak odísť, ak došiel až sem.

Keď bola malá dával jej hádanky na tri pokusy. Môže očakávať, že po treťom: Zadajte kód sa jej niečo stane? To bolo dosť pravdepodobné. Vstala a pripravila sa na všetko.

„Zadajte kód,“ ozvalo sa do tretice. Rozhodla sa riskovať.

„Gillianino kráľovstvo,“ vyhŕkla roztrasene.

Nič sa nedialo.

Odrazu pod nohami necítila zem. O sekundu na to dopadla. Zapotácala sa a narazila do steny. Musela trafiť vypínač, pretože sa náhle rozsvietilo.

To, čo uvidela, ju ohromilo.

Všade boli nahrubo pozvárané regály plné bankoviek, niektorých vybalených, iných v cestovných taškách. Jeden a pol regála zapĺňali výbušniny, plány, nákresy a sama nevedela čo, lebo všetko bolo pokryté množstvom prachu. Nikdy však toľko peňazí pokope nevidela.

Na ľavo, v strede steny, bol malý stôl a dvoma stoličkami  s ledabolo pohodenými odevmi.

„A mne to vyčítali,“ zahundrala si popod nos. Začula jemné šúchanie. Otvor sa zatváral.

Pustila sa prehľadávať zásuvky. Vo väčšine tam bolo náradie a súčiastky. Usúdila, že väčšina z nich bola na bomby.

Našla však aj pár rodných listov, občianskych preukazov, pasov a vodičákov. Dokonca vyhrabala aj pas a rodný list pre ňu.

Záložný plán, pomyslela si a do očí sa jej tisli slzy. Ak by sme mali čas utiecť.

Utrela si ruky do nohavíc a vložila si svoj pas a rodný list do vrecka. Nikdy nevie, kedy sa jej zíde. Tí, čo ju sledujú, sa musia niekedy objaviť.

Podišla k regálom. Obzerala ich z každej strany, či nenájde niečo, čo by sa jej mohlo zísť. Všetko bolo vyložené, nazrela teda do tašiek. V každej bolo približne rovnaké množstvo peňazí. Zobrala si jednu a začala rátať. Narátala tristo tisíc, keď ju to prestalo baviť a približne polka tašky ostala. Tipovala, že je to tak dvesto tisíc.

Takže päťsto tisíc v každej z desiatich tašiek. To je päť miliónov!

Užasnuto sa poobzerala okolo seba. Päť miliónov! Tu! Pod jej preliezačkou!

Polícia prehľadala celý dom a  nič nenašli. Veď koho by napadlo niečo také? Strčiť káble do preliezačky a vybudovať pod ňou skrýšu?

„Ach, oci, oci...“ zasmiala sa Gill. Vrátila tašku na regál a rozvalila sa na stoličke. Vzápätí vstala, akoby ju kopla elektrina a  prehľadávala steny s podlahou.

„Kde je zvyšok?“ mrmlala si. Myslela, že všetko bude na jednom mieste. Vraveli predsa, že  v čase vyšetrovania sa nesmeli ani pohnúť... Pamätala si na to veľmi dobre. Bolo to na pár dní. Vtedy otca pustili domov, pretože pre nejaké problémy sa o Gill nemal kto starať a mamu vypočúvali. Vtedy mala v dome piatich policajtov.

Lenže práve vtedy sa peniaze oddelili! Nešlo jej do hlavy.

Otec nemohol...

Prudko zastala až sa okolo nej zavíril prach. Niekto prišiel... chlapi... holohlavý a blondiak... Otec im niečo narýchlo šepkal,  potom im niečo dal. Celé to netrvalo ani päť minút.

„Gillian!“ ozvalo sa z rohu. Brunetka od ľaku nadskočila a okamžite siahla po zbrani. Hlas vychádzal z malého reproduktora na stene. 

„Gill!“

„Hovoril som ti, Jess, že sme mali zavolať políciu,“ začula Tonyho.

„Prestaň!“ skríkla Jessica a niečo slabučko kleplo. Asi  mobil.

Gillian stlačila gombík na otvorenie, schmatla stoličku, vyskočila na ňu a vyšla von. Opatrne vykukla.

„Neviete, čo je nočný kľud?“ spýtala sa nahlas.

Obaja poskočili.

„Nemrač sa, Tony, budeš mať vrásky,“ napomenula ho veselo, hoci od toho mala ďaleko.

„Čo je s tým chalanom?“ spýtal sa.

„Paul šiel na výlet do Chille.“

„Tak vidíš. Hovorila som ti, že... čo?“ Jessica si ju pozorne premerala s prepadnutou tvárou.

„Počula si. Veď vieš, ten sused.“ Ukázala vedľa. „Ten s nákladiakom. Sľúbil to Paulovi.“

„Aha... takže sa s tebou prišiel rozlúčiť, však?“ zasmiala sa Jess akože a žmurkla na ňu.

„Hej,“ prisvedčila a usmiala sa, hoci nechápala o čo ide.

„Vidíš, vravela som ti, že si to chceli naposledy užiť. To, že sa Paul choval ako šialenec, bola súčasť predohry.“ Jessica na Gill prosebne zamrkala. Gill horlivo prikyvovala, no pri tej predstave ju napínalo. 

Tony sa zatváril o niečo prístupnejšie. Gill sa na kamošku zadívala a rozmýšľala, ako ju mohla napadnúť taká blbosť. Bolo však neskoro, aby zmenila príbeh, ak by aj, už by sa z toho nevymotali.

„Ale uvedomuješ si, ako debilne to znie,“ povedal napokon a potom sa na Gill uškrnul. „Nevedel som, že máš také... sklony.“

Očervenela ako paprika. „Nechválim sa tým.“

***

„Zatni zuby!“ prikázala mu žena tvrdo, on cítil v jej hlase ľútosť. Na jeho ramene sa skvela popálenina. Bola už síce odborne vyšetrená, ale stále mu to hnisalo.

„Skurvené nástrahy!“ vykríkol od bolesti asi po tisíci raz. „No aspoň ty si v poriadku,“ dodal a pozrel jej do očí, ktoré skúmavo vytierali ranu dezinfekciou.

Zdvihla oči. „Mala som ťa počkať,“ odvetila trasľavo a stisla pery. Toto bolo jej štýl ospravedlnenia, ak ju už naozaj niečo mrzelo. Naposledy povedala: Prepáč ako šesťročná aj to len svojmu otcovi, pred ktorým mala rešpekt a nemyslela to naozaj.

Pobozkal ju. Cítil ako sa uvoľnila.  Boli spolu dvadsať rokov a lepšie si ani vybrať nemohol. Boli perfektný tím. On so svojou rozvahou a ona s divokosťou.

Len čo počul ako sa z budovy 67 na Kingstonskej ulici ozýva krik, neváhal ani minútu. Dostal sa cez odchýlené tajné dvere do dlhej úzkej izby bez nábytku. Tam svoju ženu našiel pritisnutú v na zemi.  Plazila sa cez kamennú dlažbu, z ktorej šľahali plamene, rovnako ako aj zo stien. Snažil sa určiť rytmus   mechanizmu, no podarilo sa mu to iba pri podlahe.

Zbadala ho.

„V ľavo!“ skríkla a on bez váhania poslúchol. Cítil ako okolo presvišťala oceľ.

„V pravo!“ Navigovala ho ešte párkrát až k nej priskočil a schytil ju do náruče.

Pozreli na seba a krátko prikývli. Spoločne preskákali na koniec, stlačili kľučku a... intenzívny prúd ohňa  ženu oškvŕkol na tvári a jej muž zavyl. Spadli na zem a ona sa k nemu ihneď vrhla.  Na tričku mal rozžeravené železo. Muselo vyletieť zároveň s ohňom. Prepálilo mu tričko a spod neho sa valila krv.

Kým sa muž pozbieral a ona zastavila krvácanie, prešla hodina. Potom sa poobzerali. Ocitli sa v komôrke s niečím, čo vyzeralo ako malá chladnička.

Opatrne ju otvorila a obaja sa rýchlo uhli. Nič sa  nestalo. S pocitom konečného triumfu i obavy nakukli dnu. Ležalo tam päť dolárov s odkazom: Hlupáci sa nikdy nepoučia.  S pozdravom, D.  :-) 

Žena zaryčala od jedu a zatrepla dvere chladničky.

Autor: Trisha (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Pád princeznej - 10. časť: