OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Oheň a popol - 1. kapitola

24.02.2018 (16:00) • ChrisBeth • Povídky » Na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 1053×

Takže, prvý deň v škole. Tony nemohol povedať, že sa tešil. Aj napriek tomu, že už bol zvyknutý na neustále sťahovanie vďaka jeho otcovi, zo spoznávania nových ľudí mu stále naskakovala husia koža. Netušil ako s nimi hovoriť, o čom. Celkovo keď šlo o ľudí, nevedel, čo so sebou robiť. Prvá cesta v škole bola samozrejme do riaditeľne, kde dostal potrebné papiere, rozvrh a učebnice.

Ešte pred začiatkom hodiny sa poriadne pozrel na všetky tie papiere, kde bolo okrem rozvrhu aj číslo triedy. Prvú hodinu mal mať angličtinu, trieda dvadsaťštyri. Poobzeral sa okolo seba a v duchu zajasal. Trieda na jeho pravici bolo označená ako dvadsať. Do triedy sa dostal so zvonením, kde už všetci sedeli na svojich miestach, vrátane profesora za katedrou. Profesor Collins nevyzeral nadšene pri pohľade na Tonyho. Tony sa na seba pozrel a nevedomky povzdychol. Ak sa na seba pozrel očami profesora, videl by tínedžera celého v čiernom a s tetovaním na krku, zrejme nie jednotkára alebo študenta, ktorý má záujem o školu. Nebol to správny úsudok, no keby ho opravil zrejme by to bolo ešte horšie.

„Dobrý deň, moje meno je Tony Serrano," povedal, zatiaľ čo očami prebehol triedu. Na prvý pohľad to bola typická stredná škola. Niekoľko ľudí sa hralo na telefónoch, pár ich spalo, pár ľudí dávalo pozor a zopár ľudí sledovalo Tonyho.

„Do poslednej lavice," povedal Collins s mávnutím ruky.

Po rýchlo ohodnotený situácie sa vydal k určenej lavici, kde sedela blondínka. Tony si k nej potichu sadol a kútikom oka si ju prehliadol. Veľké modré očí mala uprené na text v zošite zatiaľ čo špúlila pery ako sa sústredila.

„Som Ronie," predstavila sa po chvíli s úsmevom.

„Tony." Krátko sa na ňu usmial. Už to začínalo, sotva na niekoho prehovoril, už nevedel čo má ďalej robiť. Nakoniec si radšej vytiahol papiere, ktoré dostal od riaditeľky. Niekoľkokrát si poriadne prešiel rozvrh a ticho si povzdychol. Chémia dvakrát do týždňa?

Zapozeral sa na profesora, ktorý sa pred tabuľou snažil vysvetliť rozdiely medzi rozprávačmi. Pri príklade Holldena Caufielda ako nespoľahlivého rozprávača sa zamračil. „Holden Caufield nie je nespoľahlivý rozprávač," povedal hlasnejšie než mal na pláne.

Profesor Collins sa naňho pozrel a nebezpečne sa mu zaligotali oči. „Prečo si to myslíte?" spýtal sa.

Tony sklonil pohľad na papiere pred ním. Fuck! Prečo nevie ostať ticho? Nadýchol sa a pozrel sa na profesora Collinsa.

„Pretože ako postava nespadá do kritérií nespoľahlivého rozprávača. Musel by byť alkoholik, alebo mentálne chorý človek, aby bol nespoľahlivá. Jediné, čo by ho mohlo vo vašich očiach robiť nespoľahlivým je to, že je tínedžer. Pre vás ako staršiu osobu sa preto môže zdať ako nespoľahlivý, zatiaľ čo mne nepríde nespoľahlivý, lebo sme si vekovo bližšie."

 „Máte tú knihu prečítanú?" Collins ho sledoval s úsmevom na tvári.

„Nie celú."

„Okej," povedal Collins a otočil sa k zvyšku triedy, aby pokračoval s výkladom.

Tony sa znova pozrel na rozvrh a potom na Ronnie,

„Kde je, prosím ťa, učebňa chémie?" spýtal sa.

„Na druhom poschodí vedľa automatu," povedala. Nadychoval sa, aby jej poďakoval, keď znova prehovorila: „Aj ja mám chémiu, tak ak ti nevadí chvíľu na mňa počkať, môžeme tam ísť spolu."

„To by bolo skvelé," povedal. Otočil sa k nej, no Ronnie sa už venovala poznámkam, ktoré písal profesor na tabuľu. Napodobil ju a zvyšok hodiny na ňu neprehovoril.

Po hodine vstal a pozrel sa na Ronnie, ktorá kráčala ku katedre, kde sedel profesor Collins. Ostatní spolužiaci im vôbec nevenovali pozornosť, akoby už boli zvyknutý na konverzácie Ronnie a profesora cez prestávky. Tony sa pomaly priblížil ku katedre.

„... musím uznať, že som to nečakal. Stále robíte gramatické chyby a niektoré slová sa často opakujú, no na váš vek je to vynikajúca práca," povedal profesor a podal jej stoh papierov.

„Ďakujem, že ste sa na to pozreli. Viem, že toho máte veľa, to že ste si na môj manuskript našli čas pre mňa naozaj znamená veľa." Tony sa usmial pri pohľade na Ronnie a profesora. Za posledných pár rokov vystriedal niekoľko škôl, no ešte nestretol profesora, ktorý by spravil niečo takéto pre svojho študenta vo svojom voľnom čase.

„Pán Serrano, môžem vám s niečím pomôcť?" spýtal sa s úsmevom.

„Nie, ja len čakám na Ronie," povedal Tony a pozrel sa na papiere v Roniených rukách.

 „Keby ste čokoľvek potrebovali, viete kde ma nájdete." Collins sa len usmial a prikývol.

Ronie a Tony obaja prikývli a bez ďalších slov sa vybrali na ďalšiu hodinu. Ani jeden z nich neprehovoril, zatiaľ čo Tony si poriadne prezeral chodby ktorými prechádzali. Vyzerala ako akákoľvek iná škola, no niečo upútalo jeho pozornosť. Na mieste kde sa chodba rozdvojovala si všimol skupinu ľudí okolo jednej postavy.

„Za chvíľu bude zvoniť, mali by sme si pohnúť," ozvala sa Ronie, niekoľko metrov od neho. Tony sa znova otočila na skupinu ľudí, no už sa rozchádzali na všetky strany, jediný, kto tam stál bolo, dievča mladšie než ostatní s čiernym hijabom a očami upretými na zem.

Než sa stihol rozhodnúť na ktorú stranu vykročiť, Ronie mu zamávala rukou pred očami. Trhlo ním a chytil jej ruku .

„Prepáč, už idem."

Ronie sa pozrela na to dievča a potom na Tonyho.

 „Volá sa Safiya. Je génius, má trinásť rokov a je inteligentnejšia ako hocikto na tejto škole." Začala kráčať ku schodom a Tony ju nasledoval. „Zatiaľ som s ňou moc nehovorila, no ako na iných školách, je to dosť ľudí, ktorí sú plní predsudkov."

Ticho povzdychol. Šikana je zrejme problém na každej škole, čo nedokázal pochopiť. Väčšina ľudí v jeho veku mala dosť svojich problémov, nech už sa týkali čohokoľvek, či ich vzhľadu, nadaní alebo inteligencie a aj napriek tomu všetkému si našli čas, aby ubližovali iným ľuďom, ktorý vyzerali alebo sa správali inak, ako bolo normálne.

Bez ďalších slov nasledoval Ronie až do učebne a sadol si vedľa nej. Trieda bola zariadená inak ako trieda z predchádzajúcej hodiny. Namiesto lavíc pre dvoch v troch radoch mala len dva radi s lavicami pre troch, v každom stole bolo umývadlo viacerými kohútikmi a po dĺžke miestnosti boli skrine plné kadičiek, misiek, odmerných valcov a nádobami s chemikáliami.

So zvonením vošla do triedy profesorka oblečená v bielom plášti s prísnym pohľadom. Položila si veci na stôl a prezrela si triedu. Jej pohľad sa zastavil na Tonym.

„Vy budete pán Serrano, ten nový žiak, však?" spýtala sa ho. Tony len prikývol.

Po chvíli ticha a prezerania žiakov dačo zapísala do zošita a pomaly začala výklad. Tony sa snažil dávať pozor, no behom pár minút sa stratil v jej poznámkach. Z času na čas sa pozrel na Ronie, ktorá sa plne venovala výkladu.

Uprostred hodiny dakto zaklopal na dvere a dnu vošiel chlapec, tmavé vlnité vlasy mu padali do prenikavých modrých očí, hravý úsmev na tvári a ruky skryté v koženej bunde. „Ospravedlňujem sa za meškanie," povedal a vykročil smerom k Tonyho lavici. Profesorka nad tým len mávla rukou.

„Vymeňme sa," prikázala mu Ronie, posúvajúc svoje zošity na Tonyho miesto. Len sa zamračil. Čo sa deje? Odsunul jej zošity späť k nej a pokrútil hlavou. „Tony, to je Ben, nevieš, aký - "

„Ronie," prerušil ju a než je stihol čokoľvek povedať, Ben si sadol vedľa neho. Tony sa naňho pozrel a usmial sa. Na tejto škole je neskutočné množstvo atraktívnych ľudí. Otočil sa späť k tabuli a pokračoval v odpisovaní poznámok.

„Som Ben. A ty?"

„Tony." S očami upretými na tabuľu sa snažil opisovať poznámky, no Benov pohľad mu robil dieru do chrbta a Tony sa nevedel sústrediť. Po chvíli to Ben vzdal, no aj tak mal Tony pocit, že ho neustále sleduje.

Cez prestávku zistil, že má takmer všetky hodiny spoločné buď s Ronie alebo s Tonym. Jediné hodiny ktoré mal sám bola španielčina pre pokročilých a ruština. Ďalšie dve hodiny mal španielčinu, tak požiadal Ronie o trasu k učebni.

Ako náhle vošiel do triedy sa zastavil. Vpredu sedela za lavicou Safiya, to dievča ktoré šikanovali predchádzajúcu prestávku, rovnako ako ju šikanovali teraz. Chalan, ktorý viedol tú skupinu bol typický tyran. Vysoký športovec s bledou pleťou a s upravenými blond vlasmi, ktorého ľudia nasledovali. Bez prestávky ju urážal a smial sa, zatiaľ čo ostatný za ním, nie len chalani, ale aj dievčatá sa spolu s ním smiali.

Tony sa obzrel, no tých pár ľudí čo nestálo za tým tyranom sa tvárilo, že sa nič nevidia. Vážne? S oddaným krokom sa vydal k Safiyi, prerazil si cestu cez ten dav a sadol si vedľa nej.

Celá trieda stíchla, akoby čakali na rozsudok.

„Ahoj, ja som Tony Serrano," predstavil sa Safiyi s rukou na hrudi a úsmevom na perách.

Neveriacky sa naňho pozrela a slabo sa usmiala. „Safiya Abdallah."

„Ty si ten génius, že? Ronie mi ťa spomínala, vraj máš len trinásť rokov a si takmer vo všetkom ako pokročilá," povedal a ignoroval zamračené pohľady ostatných spolužiakov. Safiya len prikývla. „Wow, tak to mi je česť, že mám tú šancu ťa spoznať predtým, ako pomôžeš zmeniť svet k lepšiemu."

Ona naňho len nemo pozerala. „Robíš si zo mňa srandu?" spýtala sa ho potichu so žiaľom v hlase, no pozerala mu do očí.

„Nie," povedal a zdvihol pohľad k tomu chalanovi, „potrebuješ dačo?" spýtal sa ho s nadvihnutým obočím.

„Som Mason. Myslím, že by si si mal rozmyslieť s kým sa bavíš a s kým nie. Nechcel by si sa priateliť s nesprávnym typom ľudí," povedal s úškrnom a zazrel po Safiyi. Tony sa naňho zamračil a pohľadom prešiel po všetkých ľuďom čo pri ňom stáli. Všetci mlčali, väčšina s pohľadom upretým na ich vodcu, ostatní sa pozerali všade len nie na Tonyho a Safiyu. „Tak čo, ja alebo... ona?"

Nevedel sa rozhodnúť čo ho rozčuľovalo viac. Masonove slová, alebo ten kreténsky úsmev, ktorý mu hral na tvári. „Myslím, že viem rozoznať správny typ ľudí aj sám. A ty a tvoji kumpáni to nie ste," povedal a otočil sa chrbtom, aby si vytiahol učebnice z tašky.

„Ako chceš, ale nezabúdaj, že si za to môžeš sám," povedal Mason, než odišiel a jeho kamaráti ho nasledovali ako kačky.

Vďakabohu zazvonilo a tak sa Tony mohol venovať učivu a nemusel myslieť na Masonovu vyhrážku. Počul už veľa vyhrážok. Či už nasmerovaných naňho, jeho blízkych alebo na úplne cudziu osobu. No niečo v Masonovom pohľade ho zamrazilo. Toľko nenávisti na tvári takého mladého človeka ešte nevidel. Tony sa otočil a krížom cez triedu uvidel Masona, ktorý ho celý ten čas sledoval so znechuteným pohľadom.

Autor: ChrisBeth (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Oheň a popol - 1. kapitola: