Nereálna Realita - 3. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Tretia kapitola je kratšia, ale sľubujem, že štvrtú spravím už dlhšiu. Ďakujem za všetky komentáre a že to vôbec niektorí čítate. :)

25.04.2011 (18:00) • allinthewaiting • Povídky » Na pokračování • komentováno 13× • zobrazeno 1192×

August

Sedela som za stolom a čumela do blba. Nádherné prázdniny. Celé dva mesiace som buď spala alebo čítala, snívala a potom do toho prišiel Lukáš, ktorý mi zničil celé prázdniny vetou: „Budem s tebou chodiť do triedy“. Akože díky, fakt.

„Annáá!“ Vrazila do dverí Maťa, moja najlepšia kamarátka, s uštvaným výrazom v tvári, a vrhla sa na mňa, že som až spadla zo stoličky.

„Už som sa vrátila!“ kričala. No, ako keby som si nevšimla.

„Ehm, Maťa ja počujem. Nemusíš kričať,“ upozornila som ju a vstala zo zeme. Super, na zadku budem mať určite modrinu, ktorá bude každý deň meniť farby.

Objali sme sa a sadla som si na posteľ. Ona poskakovala po izbe a vzrušene na mňa pozerala.

„No tak už rozprávaj,“ povedala som jej, aby mi tu neexplodovala. Júj, ako ja ju mám rada!

„Vieš čo, vieš čo, vieš čo?“ Neviem? „On je taký úžasný!“ A je to tu. Chalan.

„Dali ste sa dokopy?“ priamo som sa spýtala. Očervenela a pozrela do zeme. Takže áno. Fíha, ona má teda šťastie.

„Tak mi všetko povedz. Ako ste sa dali dokopy, ako vyzerá, aký je a tak,“ nedočkavo som vyhŕkla a čakala.

„Tákže. Volá sa Miňo, je o hlavu vyšší, má hnedé oči, hnedé vlasy s dvomi červenými pramienkami, také trocha dlhšie, má kapelu, kde hrá na gitare a spieva. Hrajú taký punk, punk rock a volajú sa Negramotná Spoločnosť. No a spoznali sme sa vlastne tak, že nám prišiel dať vajíčka.“ Vyprskla som do smiechu. „Nesmej sa, vážne. Lebo jeho starký, je babkin sused a Miňo tam bol na prázdninách. No a babka, dala jeho dedovi zemiaky, tak o nejaký týždeň neskôr, ho poslal starký, aby nám dal na oplátku vajíčka. Lebo chová sliepky.“ Zistila som, že sa na mňa pozerá nejako urazene, tak som sa snažila tváriť normálne a hlavne sa nesmiať. „No a ja som bola práve na záhrade, tak som išla teda po ne, lebo sa rozkrikoval na celú dedinu, že má pre nás vajíčka. Keď som došla k nemu, tak som uvidela tie najkrajšie hnedé oči, aké som kedy videla.“ Zasnívane pozerala niekde mimo a líce naberali červenú farbu. „On sa chudák zakoktal, zrejme z môjho intenzívneho pohľadu, ale potom mi ich dal. Keď som sa poďakovala a odchádzala, tak na mňa ešte zakričal, že ako sa volám. Tak som sa mu predstavila, aj on mne, a išla som tie vajíčka dať babke. Na druhý deň okolo obeda znova stál pri našej bráne. Keď ma zbadal, ako k nemu idem, zaiskrili mu oči a usmial sa na mňa. A tak sme sa zarozprávali, on ma pozval vonku a tak to šlo,“ skončila svoj monológ a čakala ako zareagujem.

„Počkať... Kedy ste sa dali presne dokopy?“ spýtala som sa.

„19.7. okolo 15:00.“ Fíha, tá si pamätá aj hodinu.

„A to sa dozvedám len teraz? Však ste už vyše mesiaca spolu!“ No vážne, takúto informáciu sa dozviem až o mesiac. Pche!

„Ale prestaň Ani. Veď vieš, že tam nie je žiaden signál, a na wc musím chodiť do kadibúdky, kde nie je ani súkromie, lebo tie muchy po mne furt počumujú. Navyše tam je taká veľká diera, že som tam skoro aj spadla a...“

„Dobre, dobre, nechcem počúvať detailný opis kadibúdky!“ rýchlo som vyhŕkla, lebo to začínalo byť už nebezpečné. Nechcem si ovracať posteľ.

„Takže u babky bolo fajn, hej?“ utvrdila som sa a pre istotu držala ruky pri ušiach, v prípade, že znova začne opisovať búdku, kde zrejme nabrala počas prázdnin veľa zážitkov.

Prikývla a spýtala sa: „A ty ako prázdninuješ?“

„No určite nie tak zaujímavo, ako ty,“ povedala som a potom jej porozprávala všetko ohľadom veštkyne, zošita a Lukášovi.

„Ehm, ale prečo si sa vlastne trepala k nejakej pochybnej čarodejníckej babke?“ spýtala sa a krútila hlavou.

„Mala päťdesiat percentnú zľavu.“ Maťa len zdvihla obočie, či to myslím vážne alebo mi vážne preskočilo.

„Ale nie... Len som to chcela vyskúšať,“ zahovorila som a pozrela von oknom. Nejdem jej vravieť, že aj tú zľavu vážne mala.

„A veríš tomu?“ Skepticky sa na mňa pozrela a čakala na odpoveď.

„Ale tak zatiaľ jej všetko nejako vyšlo, až na toho Lukáša... Pochybujem, že on je tu pre mňa.“

Prikývla a chystala sa mi dať ďalšiu otázku, keď som ju prerušila.

„Maťa nechaj to tak. Ja som sa to rozhodla neriešiť. Nebudem sa Lukášovi pchať do zadku. Ten zošit som zahrabala hlboko do skrine a už nad tým nerozmýšľam. Proste žijem ako doteraz.“

„Ale to nemôžeš len tak ignorovať. Však tá pomätená ženská ťa prekliala!“

„No a? Tá kliatba sa prejavila len tým zošitom a retardovaným Lukášom. To nie je zlé.“ Pokrčila som plecami. „Vážne, už to nechaj tak.“

„No dobre. Idem ja domov, lebo sa ešte musím vybaliť,“ povedala a zdvihla sa na odchod.

„Maťa? A kde vlastne ten Miňo býva?“ Dúfam, že nie ďaleko, lebo vzťahy na diaľku skoro nikdy nevyjdú.

„Tu v meste,“ usmiala sa, objala ma a odišla.

No paráda. Takže ona má chalana, zatiaľ čo ja som rozoberala teórie o zrážke so stromom. Ale tak aspoň, že je šťastná.

Spokojná, že sa už do konca prázdnin nebudem nudiť, som zobrala knihu a ponorila sa do deja.

Autor: allinthewaiting (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování