OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Nemôžeš mi zakázať milovať - 1. kapitola

30.12.2011 (19:00) • Wicky • Povídky » Na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 476×

„Laurela, zobuď sa, už je veľa hodín,″ kričal na mňa môj brat Elliot.

Unavene som zodvihla hlavu a pozrela sa na nočný stolík. Hodiny ukazovali pol ôsmej. S námahou som sa zodvihla a vyšuchtala z postele do kúpeľne. Vykonala som rannú hygienu, obliekla sa a zišla po schodoch do kuchyne. Elliot sedel za stolom, čítal noviny a raňajkoval.

„Dobré ráno,″ povedala som a prisadla si k nemu. Zahryzla som sa do toastu a čakala na bratovu odpoveď. Keď sa žiadna nedostavila, len som pokrčila plecami a ďalej raňajkovala. Elliot sa po chvíli postavil, tanier odložil a bez slova odišiel. Na tieto jeho ranné nálady som bola zvyknutá, takže dnešné ráno ma vôbec neprekvapilo. Po jedle som umyla riad, obliekla si budnu, obula sa a s taškou na pleci vyšla z domu. Ráno bolo prekvapivo chladné. Pritiahla som si golier bundy viac ku krku a vyšla do zimy.

Cesta z domu do práce mi trvala asi dvadsať minút pešo. Auto, ktoré som mala v garáži, som často nepoužívala, poprípade len na nákupy alebo ďaleké cesty. Všade som radšej chodila pešo, mala som rada prechádzky. Prešla som cez námestie a cestou sa snažila nájsť kľúče od obchodu.

Odomkla som dvere a vyzliekla si bundu, ktorú som zavesila na vešiak v miestnosti pre zamestnancov. Čakal ma ďalší pokojní deň v práci, samozrejme, ako vždy. S hrnčekom zázvorového čaju som sa posadila za stôl a otvorila si rozčítanú knihu. Do tohto kníhkupectva nechodilo veľa ľudí. Z času na čas sem zavítalo pár jedincov obľubujúcich starú klasiku. Mne vlastne tento minimálny záujem neprekážal. Toto miesto bolo jediné, kde som si mohla oddýchnuť od všetkých starostí, kde som sa premiestnila do iného sveta, vžila sa do príbehov hlavných postáv. Milujem to. Zbožňujem knihy každého žánru.

Z myšlienok ma vytrhol zvonček oznamujúci príchod nového zákazníka. Zodvihla som hlavu a pozrela som k dverám. V tom momente mi zamrzol úsmev na tvári. Pozerala som sa na toho najkrajšieho muža, akého som kedy videla. Mal strapaté čierne vlasy, bol bledý ako stena a na sebe mal otrhané džínsy a koženú budnu. Pozeral sa na mňa a jeho tvár nevykazovala žiadnu emóciu. Pristúpil bližšie k pultu a usmial sa.

„Dobrý deň,″ pozdravil a jeho hlas znel ako tá najkrajšia a najjemnejšia hudba. „Vy ste majiteľka tohto kníhkupectva?″ opýtal sa.

„Nie,″ bola moja strohá odpoveď. Skúmavo sa na mňa zahľadel. Zrazu zalovil vo vrecku svojich nohavíc a vytiahol z neho papierik, ktorý mi podal.

„Bol by som vám veľmi vďačný, ak by ste mi pomohli. Túto knihu som hľadal už v niekoľkých obchodoch, no nikde ju nemali.″ Pozrela som sa na papierik a prečítala si názov knihy. Bolo to staré vydanie od Julesa Verna - Dvadsaťtisíc míľ pod morom. Vedela som, že túto knihu máme, preto som sa pozrela na muža stojaceho predomnou a kývla mu na súhlas.

„Zájdem vám po ňu,″ povedala som a rozišla sa k poličkám, kde sa nachádzalo niekoľko výtlačkov od Julesa Verna. Vytiahla som tú správnu a vrátila sa k pultu s pokladňou, aby som ju mohla nablokovať. Celý čas som sa pozerala inde, len aby som sa nemusela pozrieť na boha stojaceho predomnou, avšak on robil presný opak. Neustále som cítila jeho pohľad na sebe. Knihu som zabalila do tašky s logom obchodu a zobrala si peniaze, ktoré práve vyložil na pult.

„Ďakujem,″ poďakoval a otočil sa na odchod, no vtom zastal a obzrel sa naspäť, „smiem vedieť vaše ctené meno, madam?″ pozrela som naňho vyvedená z mieri a z ťažkosťou zo seba vykoktala: „Laurela.″

„Krásne meno,″ sklonil mi poklonu. „Ja som Adrien.″ Pokryvene sa usmial a odišiel preč. 

Autor: Wicky, v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nemôžeš mi zakázať milovať - 1. kapitola: