Nečakaný osud: Prológ + 1. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Sú tak rozdielne a zároveň tak rovnaké. Nečakaný osud sa s nimi zahráva a obráti im životy hore nohami. Alex a Kristen sú najlepšie kamarátky a všetci im hovoria nerozlučná dvojka. Čo im prichystá osud? A kam ich zavedie? Pokúsia sa vzopieť osudu? Všetko sa dočítate v poviedke. Poviedka je spoluautorská so Sada010.

06.09.2011 (15:00) • • Povídky » Na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 455×

Prológ:

Všetko sa to začalo, keď Alex zavolala Kristen. Sú najlepšie kamarátky od škôlky. Spolu zažili veľa zábavy, trapasov, ale aj veľa problémov, s ktorými si vždy dokázali poradiť. Lenže tento rozhovor im zmenil celé prázdniny a ich životy obrátil o stoosemdesiat stupňov.

„Ahoj, Kristen.“

„Ahoj, Alex. No čo ako? Už je lepšie?“

„Je mi úžasne a stavím sa, že nevieš prečo?“

„Máš pravdu. Neviem.“

„Otec mi kúpil dve letenky do Ríma. A ty pôjdeš so mnou.“

„Čo? To fakt? Dúfam, že to nie je tvoj hlúpy vtip ako minulý rok na prvého apríla, keď si ma volala do Francúzska.“

„Nie, nie je ale musíš uznať, že to bola zábava. Ale teraz to myslím vážne, odchádzame zajtra.“

„Zábava to bola jedine pre teba. A myslíš si, že ma naši pustia?“

„Jasné, Erika ťa už balí.“

„Čo? Odkedy to vie? A odkedy si tykáš s mojou mamou?“

„Neviem mne to otec povedal iba dnes, ale asi to plánovali už dlhšie. A s tvojou mamou si tykám už od Vianoc.“

„Dobre. Tak sa teším. A ozaj nepôjdeme večer von?“

„Jasné, že pôjdeme. Musím ešte pred tým skontrolovať otcov podnik .“

„Okej. Tak sa stretneme na našom mieste v obvyklom čase. A čakám, že mi odtiaľ niečo donesieš!“ Kristen sa pri tom zasmiala.

„Ako vždy? Jasné, že ako vždy a inak bol tu Richard.“

„Preboha, čo chcel?“

„Nezdvíhala si mu, tak som ti mala zavolať, ale ja som mu povedala, že mám vybitý mobil, ale on, že viem tvoje číslo naspamäť, ale Jonh ho vyviedol von.“

„Vieš, ako ťa mám rada, sestrička?“

„Áno viem, a inak vieš o tom, že si ako sestra ktorú som nemala? Ak nerátame tie nevlastné mrchy.“

„Už viem. Sorry už musím končiť, volá ma mama a myslím, že voláme viac ako inokedy.“

„Tak pa,“ rozlúčila sa Alex.

„Pa.“

1.kapitola : (pohľad Kristen)

Hovor s Alex som musela ukončiť, pretože ma zavolala mama. Prišla som dole s úsmevom na tvári a bolo jej hneď jasné prečo.

„Už ti to Alex povedala?“

„No áno. A kedy ste chceli povedať mi to?“

„Teraz.“ Ešte sme prehodili pár slov o tom, čo mi zbalila a čo si mám dobaliť. Vraj, aby mi nič nechýbalo.

Po tomto som sa pozrela na hodinky a zistila som, že by som sa mala ísť obliecť. V izbe som si na seba natiahla tričko s nápisom I love NY. Milujem toto mesto. Zobrala som si mikinu a vyšla von z dverí. Mame som ešte stihla zakričať, že idem von.

Do uší som si dala slúchadlá a počúvala pesničky od Elliot Minor. Práve som počúvala pesničku Time After Time, keď som pred sebou zbadala Richarda. Chvíľu som na neho vyvaľovala oči. Čo tu ten robí? Skôr než si ma všimol, stihla som sa schovať za najbližší strom. Nemám na neho náladu. Len som sa modlila, aby ma nezbadal.

Keď prechádzal okolo stromu, kýchla som si. A sakra! Malý detail. Stála som pod smrekom a ja som na ne alergická! Zadržiavala som dych. Bol len pár krokov odo mňa, keď ma zachránilo jeho zvonenie mobilu. Niečo hovoril a potom odišiel. Dlhú chvíľu som sa neodvážila vyjsť. Keď som sa nakoniec odhodlala, práve som zbadala Alex. Zakývala som jej.

Alex:

Keď sme skončili rozhovor s Kristen, už som bola v aute, ktoré ma odviezlo až do otcovho podniku. Patril už môjmu pradedkovi. Pradedko nemal veľmi bujnú fantáziu ,keď ho nazval podľa nášho priezviska. Celým menom sa volám: Alex Samanta Mc´Donald.

Nesiem Kristen tej jej hamburger. Má ich veľmi rada. A aj mne veľmi chutia, ale mám ich každý deň. Je to otravné jesť stále dokola to isté. A už som ju zbadala. Bola schovaná za stromom ako malá. Pripomenulo mi to, že keď sme boli malé každý deň, sme sa hrali na schovávačku.

A tak som na ňu zakričala: „Čo tam preboha živého robíš?“

Autor: (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování