Nečakaný osud: 2. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Čo k tomu dodať. Posledný deň pred odletom. Dúfam, že sa vám kapitola bude páčiť. Chceli by sme vás poprosiť o komentáre, pretože chceme vedieť váš názor. Sada010 a Kikush

19.09.2011 (12:00) • sada010 • Povídky » Na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 422×

2. kapitola

Alex:

„Čo tam preboha živého robíš?“

„Ja? Skrývala som sa pred Richardom.“

„Už odišiel. Už môžeš vyjsť.“

„Ty si ho videla?“

„Nie. Radšej zmeňme tému. Už si zbalená?“

„Aj hej. Mama mi väčšinu vecí už pobalila.“

„Ja som už zbalená. Všetky veci som si zbalila do jedného kufra, ale beriem si ešte dva prázdne.“

„A načo ti tie dva budú?“

„Predsa tamm pôjdeme na nákupy a nevyhodím hneď nové veci.“

„Aha. To by sa asi hodilo aj mne.“

„Však jeden kufor je pre mňa a druhý pre teba.“

„To fakt?“

„Áno.“

„Ty si fakt kamoška na nezaplatenie.“

„Ja viem.“

„Počuj a doniesla si mi ten hamburger?“

„Mám ho vo svojej kabelke,“ povedala som a vybrala ich.

„Ďakujem.“

„Nevieš, kedy prídu ostatné baby?“

„Nevien... Aha, tam sú.“ Obidve sme sa pozreli tým istým smerom. Ale v okamihu nám zamrzol úsmev na peráh.Stál tam totižto Richard. Pozrela som sa na Kristen.

Kristen:

Stála som úplne nehybne, keď som medzi nimi uvidela Richarda. Ten debil! Veď mi hovoril, že s nimi nemá nič spoločné! Ďakujem Bohu, že som dostala rozum a rozišla som sa s ním.

Alex pozrela na mňa.

„Podrazák,“ pošepla som Alex.

„Prečo?“

Kým stihli k nám prísť vysvetlila som Alex, čo mi povedal. Keby som nebola pri Alex, neudržala by sa a jednu mu vrazila.

Všetci nás pozdravili a Richard sa na mňa usmieval ako slniečko na hnoji. Bola som trocha znepokojená, keď som bola v jeho prítomnosti..

Celý večer prebiehal v pohode až nato, že tam bol on. Úspešne sa mi darila ignoráia.. Za celý večer asi dvakrát so mnou zafriltoval, ale ja som ho hneď odbila. Načo mu to je dobré? Veď sme sa rozišli! Nechápala som to.

„No čo? Tešíte sa do Talianska?“ spýtala sa Maddie.

„Čo vy idete do Talianska?“ opýtal sa ma prekvapene. Ignorovala som to.

„Jasné. A odkiaľ to vieš?“ spýtala som sa jej.

„Od Alex. Od koho iného,“ zazubila sa. Otočila som sa na Alex s pohľadom : Fakt? Ona sa len ospravedňujúco usmiala.

„Mám chuť na Coca-colu,“ ozvala sa Sam a pokračovala: „Ide niekto so mnou?“

Všetci súhlasili až na mňa.

„Počkám vás tu.“ Odišli a ja som zostala sama. Zavrela som oči a snažila som si dať v hlave všetko dokopy.

Po chvíli som si uvedomila, že nie som sama. Niekto stál za mojim chrbtom. A ten niekto bol Richard.

„Čo tu chceš?“

„Nič.“

„Poznám ťa dosť na to, aby som vedela, že niečo chceš. A len tak by si tu nestál.“

„To som až tak priehľadný?“

„Áno, až priveľmi.“

„No dobre, tak prejdem k veci.“

„Čakám,“ povedala som, keď tam niekoľko minút prešľapoval.

„Veľmi ma to mrzí. Nechcel som.“

„Čo si nechcel?“

„Podviesť ťa.“

„Jáj! Aha. Vidíš? Bolo to tak úbohé, že som na to zabudla!“

„Ja viem a veľmi som ti ublížil a to som nechcel. Je mi to ľúto a dúfam, že keby si mi odpustila, mohli by sme sa k sebe vrátiť.“

Nie, nemohli ti debil! Podviedol si ma a po čase by sa to určite zopakovalo!

„Nie . Nemohli.“

„Prečo?“ počula som jeho smútok v hlase.

„Nechápeš to? Podviedol si ma! Čo si si myslel? Že keď sa mi ospravedlníš skočím ti do náruče? A aj tak by bolo otázkou času, kedy by sa to zopakovalo!“

„Ale...“

„Žiadne ale! Nadobro som s tebou skončila!“

Na to som sa postavila z lavičky a išla za ostatnými babami. Povedala som im, že už pôjdem. To isté povedala Alex. Obidve sme sa s nimi rozlúčili. Veď predsa odchádzame . A to mi pripomenulo, že by som sa mala spýtať Alex, koľko tam budeme.

Po ceste naspäť som porozprávala Alex,čo sa stalo.

„Ten idiot!“ vybuchla Alex.

„Alex, kľud.“ Upokojovala som ju.

„Podviedol sa a teraz ťa prosil, aby sa mohol k tebe vrátiť? Čo si myslel?“

„Alex, nechce sa mi o tom hovoriť.“

„Dobre. Chápem ťa.“

Každá sme potom išli domov. Potrebovali sme sa poriadne vyspať, keď zajtra odlietame.

Autor: sada010, v rubrice: Povídky » Na pokračování