Liz zaspí na hodine a sníva sa jej zvláštny sen,ktorý má možno niečo spoločné s jej minulosťou. A stretne aj, pre ňu, nové dievča.
02.06.2011 (18:00) • ChrisBeth • Povídky » Na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 992×
Bolo tam malé dievčatko. Malo dlhé hnedé vlasy a orieškovo hnedé oči. Stálo na začiatku prázdnej tmavej chodby, ktorá bola pravdepodobne v nemocnici , a čakalo. Čakalo na ňu, na dievča, ktoré nemalo v živote veľa šťastia.
K dievčatku sa o chvíľku pripojilo dievča, na ktoré dievčatko čakalo.
Mala dlhé čierne vlasy a krásne modré oči. Mala drobnú postavu, na ktorej viselo veľké, čierne pyžamo a z prstou pravej ruky jej kvapkala na zem krv.
„Kde to som?" spýtala sa dievčatka.
„To záleží na tebe," usmialo sa na ňu dievčatko a chytilo ju za pravú ruku.
„Kam ma vedieš?" Pomaly kráčali tmavou chodbou a krv kvapkajúca z dievčininých prstov, mapovala každý ich krok.
„Musíš si vybrať."
„Medzi čím?"
„Medzi dobrom a zlom."
„Čože?" spýtala sa prekvapene.
„Si April, však?"
„Áno."
„April, musíš si vybrať medzi dobrom a zlom, niekto tomu hovorí nebo a peklo."
„Ale... Ako zistím, čo chcem?"
„To je jednoduché. Vyberieš si rodinu, alebo priateľov?"
Chvíľu váhala. „Buď oboje, alebo nič."
Dievčatko sa usmialo. „Správne."
„Č-čože?"
„Bol to chyták."
April sa usmiala a na konci chodby zastala.
„Choď, kam ťa vedie srdce. Ja ďalej ísť nemôžem," povedalo potichu dievčatko
„Ako sa voláš?"
„Elizabeth," odpovedalo dievčatko s úsmevom.
„Krásne meno. Dúfam, že sa ešte uvidíme, Liz," povedala April a pohladila dievčatko po vlasoch.
„Aj ja," usmiala sa Liz a už jej len kývala, keď šla rovno chodbou.
„Ty malá potvora!" zjavil sa pri Liz vysoký chlap s čiernymi vlasmi, modrými očami a cez krk sa mu tiahlo tetovanie s hadom.
Liz sa zľakla a začala cúvať, až narazila na stenu.
____________________________________________________________________________
Prudko som sebou trhla, až som spadla na zem. Celá trieda sa na mňa pozrela a potom sa rozosmiali.
„Chudera," poznamenala Daniell a otočila sa späť k tabuli.
„Si v pohode?" spýtal sa Patrick starostlivo. Len som prikývla a s jeho pomocou som si sadla.
„Čo sa stalo?" Otočil sa ku mne Chris.
„Len som zaspala. Včera som nemohla spať a keď som zaspala, tak ma zobudil budík."
„A snívalo sa ti niečo pekné? Napríklad o mne?" spýtal sa so záujmom Chris.
„Nie. Vlastne neviem, kde je pointa toho sna... Je to blbosť."
„Ako myslíš," povedal a otočil sa.
* * *
Šla som na chémiu, ktorú som mala s Joshom, keď som uvidela ju. April zo sna. Chvíľu som na ňu kukala... Vlastne kým sa ona nepozrela na mňa.
„Liz?" oslovila ma a podišla ku mne.
„Ehm... April?"
„Ešte si ma pamätáš?"
„Ani nie, no na trigonometrii som zaspala a sníval sa mi sen, kde si vystupovala ty," povedala som hneď pravdu.
„Sen? No... Poznáš Luka Summersa?"
„Možno," odpovedala som pochybovačne.
„Lebo on by ťa rád spoznal."
„Včera sme sa stretli v klube."
„Tak to s tebou tancoval."
„Áno," pritakala som.
„A spal s tebou," dodala.
„Do pekla, nie!"
„Tak potom to bol niekto iný."
„To určite."
„A ako si sa tých desať rokov mala?" spýtala sa, pravdepodobne aby zmenila tému.
„Šlo to. Čo ty?"
„Nuda. A... ospravedlňujem sa."
„Za čo?"
„Za Luka." Sklopila pohľad k zemi, akoby sa za to hanbila.
„Vieš čo? Stretneme sa na obede, fajn? Mám hodinu s Bannerovou a nechcem meškať."
„Ok, tak sa vidíme na obede."
Rýchlo som ju obišla a hneď som narazila na Grace. „Grace, čo sa to tu deje? Všetci tu máte nejaké tetovanie, ste proti Lukovi , mám sny, ktoré sú bez pointy a teraz ma oslovila April, dievča, ktoré ma byť najmenej desať rokov mŕtve. A ospravedlnila sa mi, akoby.... ma dačím sklamala... No, to je od veci. Povieš mi, čo sa tu deje?"
„Neviem, o čom hovoríš, Liz. Tetovanie nie je nič zvláštne, Luke je podliak, tvoje sny neovplyvním. Ja April nepoznám, ale určite nemôže byť desať rokov mŕtva , keď je tu. Netuším, čím ťa mohla sklamať, no viem, že Josh je na nervy, tak za ním choď."
„Jasné. Zatiaľ čau." Bežala som do učebne, pred ktorou som sa stihla zraziť s Joshom.
„Josh!" zvolala som.
„Eli!" zvolal aj on a objal ma.
„Josh! Čo to má znamenať?!" Prišla k nám, mierne naštvaná, Daniell.
„Včera sme sa rozišli, takže nevidím dôvod ti to vysvetľovať," povedal Josh a spolu sme vošli do triedy.
„Slečna Masenová, posaďte sa k pánovi Stevensonovi," povedala profesorka Bannerová hneď, ako sme vošli do triedy. Ignorovala som ju a aj s Joshom som si sadla do poslednej lavice pri okne.
„Chceš byť po škole?" šepol mi do ucha.
„Nie, no Bannerová mi znepríjemňuje život, odkedy som sem nastúpila. Už jej to nedovolím."
„Ale z toho môžeš mať problémy."
„Na nato tu je môj otec, ktorý to s radosťou vybaví."
„Prestávam chápať."
„Otec chce, aby som bola drzá a... aby som bola Izzy Owensová, nie Elizabeth Masenová." Ako Izzy Owensová, som sa predstavovala každému, kvôli chalanom, ktorý sa predstavovali ako Owensovci.
„Kto je Izzy Owensová?"
„Ja... To ti vysvetlím neskôr, ale poznáš dievča menom April?"
„April Summersovú?"
„Asi, neviem jej priezvisko."
„Je tu už druhý rok , no s nikým nehovorí. Akoby bola nemá."
„Tak to myslíš asi inú April."
„Na škole je len jedna April."
„Si si na sto percent istý?"
„Áno. Pred týždňom som bol po škole a musel som triediť zložky všetkých deciek zo školy. Zistil som toho dosť aj o tebe."
„Ups."
„Vyhodili ťa z troch škôl."
„Ja za to nemôžem!" bránila som sa.
„Z prvej ťa vyhodili, lebo si zmlátila pár ľudí, hádala si sa s učiteľmi a skoro si vytopila školu. V druhej rovnako, len si školu, pre zmenu, skoro podpálila a z tretej ťa vyhodili kvôli bitkám, hádkam a blicovaniu."
„Fajn, tak za to môžem! Ale už taká nie som. Som šikanovaná tvojou blonďavou a bohatou ex."
„Drž hubu, Masenová!" zakričala zrazu Daniell odo dverí.
„Vieš, čo mi možeš, Stevensová!" odpovedala som jej.
„Hej, Liz," dobehla ku mne April. V očiach som jej videla strach.
„Čo sa deje?" spýtala som sa.
„Za desať minút tu je Luke.
„A?"
„Musíš... zmiznúť."
„Prečo?"
„Lebo. Choď!"
„April," natiahla som.
„Lebo ty si dobro a on je zlo. Zlo ničí dobro."
„E?" naklonila som nechápavo hlavu nabok.
„Pred desiatimi rokmi si bola chápavejšia," šepla.
„Pred desiatimi rokmi si ty zomrela," oplatila som jej.
„Proste musíš odísť."
„Kam?"
„Ďaleko."
„To mi nepomohlo."
„Poznáš Nathalie Greenovú?"
„Včera sme sa spoznali."
„Zavolaj jej. Tu je jej číslo." Podala mi papierik s nejakým číslom. To mi pripomenulo papierik od Patricka.
Cez druhú hodinu pri telocvični.
„Zavolám Nathalie, no teraz musím ísť za Patrickom.“
„Ako myslíš. Tu je moje číslo. Ak by si potrebovala, volaj."
„Ok....Tak zatiaľ." Zobrala som jej z ruky papierik s jej číslom a bežala som k telocvični.
______________________________________________________________
Znova všetkým ďakujem, že vôbec komentujú :)
Pomáha mi to, pri písaní :)
Autor: ChrisBeth (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování
Diskuse pro článek Nadprirodzené bytosti?... To je zlý vtip! 6:
Dokonalé, už se nemohu dočkat až se dozvím víc.
Moc tě prosím o brzké pokráčko.
Super, kdy bude další?
*Ak máš článok dokončený, nezabudni zaškrtnúť "článek je hotov".
Přidat komentář:
- English Gentleman - 1. kapitola
- Smrťák 3 (1. část)
- Setkání v lese
- The Killing Past (Prolog)
- Smrťák 2 - Kylův život za tajnými dveřmi 1/2
- Zdrávas Maria
- Smrťák 2 (1. část)
- Smrťák 1/2
- Who He Really Is
- Priznanie
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře
Kdo je tu z členů? Klikni!