OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Nadprirodzené bytosti?... To je zlý vtip! 4

31.05.2011 (16:00) • ChrisBeth • Povídky » Na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 1248×

Ráno som sa zobudila skôr, ako zvyčajne.... A hneď som si spomenula na Lennyho, kamaráta z Washingtonu... Dnes má dvadsať! Okamžite som vstala, navliekla som na seba jeany, tielko a sveter šla sa a ešte zaliezla do kúpeľky, kde som sa umyla a jemne nalíčila. Do kuchyne som nabehla ako hurikán a u košíka na stole som si zobrala jablko.

„Kam sa ponáhľaš?" spýtal sa otec.

„Lenny má dnes narodeniny."

„Jasné. Dvadsať, nie?... Vo vlasoch máš zubnú pastu," povedala mama a začala mi ju vyberať.

„Na to nie je čas. Môžem si požičať auto?" Pozrela som sa na otca.

„Veď máš vlastne," povedal Dean.

„Fakt?" Prekvapene som zamrkala.

„Včera som ti zabudla dať kľúče," povedala mama a podala mi ich.

„Čo je to za auto?" zaujímala som sa.

„Staré auto od Jamesa....A Deanov kamarát ho vylepšil."

„Značka?"

„Mitsubishi Eclipse," odpovedal za mamu Dean.

„Čierno - červený tuning?"Pozrela som sa na Deana s jedným prižmúrenými okom.

„Áno," prikývla mama.

„Ďakujem!" Objala som mamu.

„Chceš ísť do Washingtonu?"

„Dobrý nápad. V pôvode som mu chcela poslať darček, ale toto je...."

„Nikam nejdeš!" zvreskla mama.

„OK, tak mu ten darček len pošlem a zavolám mu. Však nemusíš kričať."

„Izzy!" zvolal otec a objal ma.

Moje druhé meno je Isabella a keď sme bývali vo Washingtone, chalani mi dali prezývku Izzy. A tak ma tak volal aj otec. Vo Washingtone som mala... rebelské obdobie. Na polícii som bola častejšie ako doma, pár krát som kradla, boli tam ustúpi na súkromný pozemok, ublíženie na zdravý (tá ženská ma nazvala štetkou, tak som jej vrazila a ona ma dala na súd!) a pár drobných priestupkov ako prekročenie rýchlosti a tak.

„Fajn, oci, ale ja sa ponáhľam."

„Vidíme sa po škole?"

„Nie, idem s babami von, takže sa vidíme až večer."

„OK, tak sa maj," povedali mama a otec naraz.

Zobrala som si tašku, obula som sa a v mojom novom autíčku som šla zháňať darček pre Lennyho. V supermarkete som kúpila nejaké farby na tričká, obyčajné biele tričká veľkosti XXL a nejaké kamienky. Keď som bola pri pokladni, tak predavačka sa so mnou začala rozprávať: „Teba som tu ešte nevidela, si tu nová?"

„Nie, žijem tu už pol roka a práve sa veľmi ponáhľam."

„Prečo?"

„Kamarát má narodeniny." Zaplatila som a veci som si nahádzala do tašky.

„Ako sa vo..."

„Nebýva tu, takže ho nepoznáš. A ja sa ponáhľam." A s taškou v ruke som bežala do auta. Vtedy mi začal zvoniť mobil.

„Áno?" zdvihla som.

„Tu Josh. Kde si?"

„Josh, jasné.... Prepáč, zabudla som, že si mal po mňa prísť... Choď normálne do školy. Ja mám akurát istý problém a musím ho vyriešiť."

„Čo sa stalo?"

„Nerieš. Vidíme sa neskôr v škole."

„Čo sa deje?"

„Nič. Kamarát má narodeniny, tak mu idem vyrobiť darček."

„Koľko má rokov?" zaujímal sa.

„Dvadsať."

„Nie je pre teba trochu starý?"

„Nechodíme spolu.... Musím končiť."

„Fajn, vidíme sa neskôr v škole," povedal a zložil.

Chcela som naštartovať, keď mi niekto buchol do okien z oboch strán. Od laku som nadskočila a prikryla si ústa, aby som nevykríkla. Pri oknách stál Marty a Lex, kamaráti z Washingtonu. Boli dvojičky, mali dlhšie hnedé vlasy a krásne modré oči.

„Do pekla," zamrmlala som.

„Zdar, sestrička," zazubili sa.

„Čo tu robíte?" spýtala som sa potom, čo som vystúpila.

„Kate ťa chcela spoznať a Lenny to už bez teba nedokázal vydržať," vysvetlil Lex.

„Kate? Kto je Kate?" spýtala som sa.

„Ja som Kate. A ty budeš Beth," ozvala sa za mnou blondínka s piercingom v pere.

„Presne." Rozhliadala som sa, či niekde neuvidím nejaké neznáme auto. Bolo tu len jedno. A to Chevrolet Captiva.

____________________________________________________

Aby ste si ich vedeli predstaviť, tak sem dám ich fotky.

Liz

Patrick

Chris

Grace

Autor: ChrisBeth (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nadprirodzené bytosti?... To je zlý vtip! 4: