OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Nadprirodzené bytosti?... To je zlý vtip! 11

26.07.2011 (20:00) • ChrisBeth • Povídky » Na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 934×

Stál uprostred kruhu z kryštálov a neveriaco pozeral na Lilly a April. „Serena? Ako sa mohla? Veď..." začal, pričom sa tváril ako neviniatko. „Liz, povedz im, kto som," požiadal ma.

„Nehraj to tu. Nikto ti neuverí, že si Gordon," vyštekla som naštvane.

„Ale to som ja!"

„Nie, nie si," prudko som vstala z postele a prešla k nemu, „Gordon je iný. Na krku má veľkú jazvu, ktorú si mu spravil ty... Luke, viem rozoznať kto je dobrý a kto je zlý a kto je dobrý. Nato si zrejme zabudol. Vedia to rozoznať všetci v tejto miestnosti."

„Poď bližšie, prosím," požiadala ma.

Pozrela som sa na zem. Stála som dva metre od kryštálov. Mám...?

„Nechoď, Lizie. Chce ťa dostať do kruhu, a z neho sa nedostaneš ani ty," prerušil moje úvahy Alan a došiel ku mne.

„Neboj sa," šepla som a za chrbtom som mu ukázala striebornú dýku, ktorú mi dala pred Lukeovím privolaním Serena. „Nič sa mi nestane. A ak hej, si tu ty, Chris aj Serena. Dačo vymyslíte." Skovala som si dýku pod košeľu, ktorú mi doniesla Serena, rukoväť som upevnila opaskom na krátkej čiernej sukni, tiež od Sereny, a vykročila som k Lukeovi.

Ako povedal Alan, Luke sa ma snažil dostať do kruhu. Naťahoval sa, no hneď sa dostal rukou za hranicu z kryštálov, rýchlo ustúpil. Z jeho ruky sa dvíhal dym, sprevádzaný pachom spálenej kože.

„Tak takto to funguje," šepla som a obzrela som sa na Serenu.

„Je to ako striebro, ktoré upírov páli. Ako nás čarodejov elfie slzy," vysvetlila Serena so zákerným úsmevom.

„Netušila som, že to je pravda. No nič... Čo si to odo mňa chcel? Pretože Alan žije. Tu sa rozvaľuje na posteli. A to si určite vedel."

Vzdychol a sadol si do stredu kruhu. „Ten hadí chlapík, Adam. Chce zabiť jedno dievča, ktoré mu kedysi kazilo kšefty. A to odtiaľ, kde je, nejde," povedal a stále si šúchal ruku.

„Ty si..." radšej som nedopovedala, lebo som nechcela nadávať. On je taký debil! „A ešte?" spýtala som sa.

„Pár jeho kamarátov."

„Vrahovia, správne?"

„Áno. A? vadí to?“ spýtal sa nevinne.

„Áno, vadí!“ povedala som mierne naštvane, „Nie som sprostá, aby som oživila partičku masových vrahov na čele s dajakým hadí  chlapíkom! Či už je to Adam, Eva, alebo sám Boh!“

Zrazu sa vedľa mňa objavila Serena. Pomaly sa ku mne sklonila : „Dávaj si pozor. Cez tie mreže sa vieš dostať dnu, ale von nie.“

Len som prikývla a pozrela sa na Grace. Zdalo sa, že je mimo. Pozorovala som ju a nedávala pozor na Lukea, čo sa mi vyplatila. Natiahol sa po mne a vtiahol ma do kruhu.

„Liz!“ skríkla Grace.

„Neboj sa, Grace. Budem v poriadku.“ Oprela som sa o mreže a spod blúzky si vytiahla dýku. Grace sa na mňa nedôverčivo pozrela. Aj ju chápem. Ja a dýka, to je nebezpečná kombinácia. Ublížim hockomu, len nie tomu, komu...

„Si neopatrná,“ prerušil moje myšlienky, „ to nie je dobré. Aspoň nie pre teba.“

„Vlastne ani pre teba,“ povedala som potichu.

„A to už prečo?“ spýtal sa výsmešne.

Dotkla som sa jeho tváre a skoro okamžite som zacítila pach spálenej kože. Tušila som, odkiaľ to ide, lebo z Luke prudko odskočil a z jeho tváre sa dvíhal obláčik dymu.

„Ty mrcha!“ zanadával a chytil sa za líce.

Pozrela som sa na svoju ruku. Mala som len strieborný prsteň... Striebro.

„Ups,“ ušlo mi. Luke si stále držal tváre a nadával, v čom som videla príležitosť. Chcela som do neho zapichnúť dýku. No na poslednú chvíľu sa uhol a dýka sa namiesto do srdca, zapichla do pľúc.

Luke začal neskutočne zjapať. Jeho nadávanie prekričal všetko. Až na Grace : „Čoskoro sem vtrhnú susedia!“

Zúfalo som sa pozrela na Chrisa : „Umlč ho, prosím.“

„Fajn,“ vzdychol rezignovane a začal si dačo mrmlať popod nos. Lukeovo nadávanie sa pomaly menilo na šepot. „Liz, krvácaš,“ upozornil ma Chris.

Dotkla som sa krku. Fialová krv. Už zase. Luke sa na moje prsty hypnotizujúco pozeral. Oh, nie! Vrhol sa na mňa a predtým, ako sa mi zakusol do krku, povedal : „Pekný netopier.“

krku... Netopier? Len?... Patrick. „Chris!“ zvolala som polohlasom. „Priveď... Patricka!“ požiadala som ho a snažila som sa Lukea odtľačiť. Nič nepomáhalo „Ah, vyšlo zo mňa, keď som ucítila jeho zuby na mojom.

„Liz!“ vykríkla Grace a pribehla ku kryštálom..

„Nie, Grace!“ zvolala som, aby som ju zastavila. Našťastie sa zastavila dosť ďaleko od kryštálov. „Budem v poriadku. Možno.“

Luke sa zakusol ešte viac a ja ssom už mala problém sa udržať na nohách. „Skvele chutíš,“ povedal chrapľavo, keď sa odtiahol. Následne ustúpil o pár krokov.

Nemala som dosť síl mu na to niečo povedač, tak som sa len zviezla na kolená a držala som sa za krk, ktorý ma neskutočne pálil.

„Liz!“ počula som povedomý hlas. Akoby Patrickov.

„Drž sa ďalej kruhu,“ šepla som vyčerpane.

Luke sa oproti mne usadil a so zavretými očami odpočíval. A užíval si eufóriu, ktorú mu prinášala krv. Serena pomaly došla ku kryštálom, kde som sedela ja a jeden kryštál posunula o pár centimetrov. Dakto ma schmatol, podľa vône to bol Alan, alebo Patrick, mali veľmi podobné voňavky.

„Liz, preber sa,“ šepol mi dakto do ucha.

„Som... hore,“ šepla som a pootvorila oči. Nadomnou sa skláňal Patrick a Grace.

„Rick, daj jej napiť! Inak ju ten jed zabije!“ prikázala mi Grace. V jej hlase bolo počuť strach a zúfalstvo.

„Liz,“ oslovil ma, „ prepáč,“ dodal so smútkom v hlase. Znelo to ako Patrick a cítila som niekoho pery na mojom čele. Potom mi, pravdepodobne Patrick, dačo strčil pred ústa so slovami : „Pi.“ Snažila som sa to odtlačiť, no nešlo to.

Ospravedlňujem sa, že to trvalo tak dlho. Nemala som moc času. A po pravde sa mi ani moc nechcelo.

Komenty potešia a nakopnú ma čo najskôr pridať ďalšiu kapitolu. :D

Autor: ChrisBeth (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nadprirodzené bytosti?... To je zlý vtip! 11: