OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Nadprirodzené bytosti?... To je zlý vtip! 10

06.06.2011 (18:00) • ChrisBeth • Povídky » Na pokračování • komentováno 9× • zobrazeno 6236×

„Čo to má byť? Kvet, anarchia, čert, netopier, srdce... Čo to je?!“ Sedela som v Alanovej kancelárii a v zrkadle som si prezerali moje nové tetovanie, ktoré sa skladalo z vymenovaných tvarov. Všade boli knihy o nadprirodzených bytostiach. Upíri, morské panny, vlkodlaci, víli, elfovia.

„No, kvet by mohol byť elf, lebo elfovia milujú prírodu. Anarchia by mohli byť čarodeji, kvôli vzbure a faktu, že nemajú radi pravidlá. Netopier ako upír, iste chápeš prečo. Srdce je pre anjelov, lebo anjeli sú láskavý. A ten čert... tak to netuším,“ informoval ma Alan.

Iba som prikývla a všetko si dávala do kopy. Elf je Grace, čarodej Chris, anjel je Nathalie... počkať. Čert? „Serena!“ zvolala som a prudko som vstala.

„Kto je Serena?“ spýtal sa nechápavo.

„Je to jedna známa z Port Angeles. Je gothička a má... zvláštny pohľad na svet. Je šialená, no zároveň... jednoducho je... To sa nedá vysvetliť. Ale ona je myslená tým čertom. To viem iste.“

„Serena Hartová?“ spýtal sa Chris, ktorý si celý čas prezeral knihy o morských pannách.

„Neviem. Nikdy som nemala dobrú pamäť na priezviská.“ Môj výklad prerušilo zvonenie môjho mobilu. Okamžite som to zdvihla.

„Lizie,“ ozval sa temný, chraplavý hlas známej gothičky.

„Ren – chan!“ zvýskla som.

„Myslela si na mňa, však?“

„Možno,“ pripustila som.

* * *

„To nemyslíš vážne! Nemôžeš použiť len tak dakoho ako návnadu! Hlavne nie človeka! Veď...“

„Zabil twins a Lennyho. Viem o tom. Volala mi Kate,“ prerušila elfku Serena.

„Serena, nedalo by sa ho sem premiestniť? A potom dajako... uväzniť?“ spýtal sa Chris.

„Šlo by to, len potrebujeme krv jeho druhu. A nikto nevie, čo je zač,“ povedala Serena zmorene sa sadla si vedľa mňa.

„Krv jeho druhu? Koľko krvi?“ spýtala som sa, čo najnenápadnejšie.

„Mám to dakde doma napísané.“

„Tak po to skoč. Ja si zatiaľ pospím,“ prikázala som a zaľahla som do postele.

Bola som na útese. Sledovala som  oblohu a krajinu naokolo. No všetko to skazil on. Vedľa mňa sa objavil Luke.

„Mňa nezastavíš,“  varoval ma arogantne.

„To si myslíš ty. No ja nájdem niečo, čím ťa zastavím. Alebo rovno zabijem,“ sľúbila som mu.

„Nikomu sa to ešte nepodarilo.“

Ignorovala som jeho poznámku a zmenila tému :  „Prečo si ma chcel na svoju stranu?“

„Nevieš o sebe skoro nič, však?... Ty dokážeš oživiť mŕtvych, spraviť z mŕtvych nadprirodzení bytosti, až na elfov a čarodejov.“

„Toto je zlý sen... Dá sa toho dajako zbaviť?“ spýtala som sa mrzuto.

„Pomôž mi a zbavím ťa toho,“ sľúbil, no neverila som mu.

„To nie.... Koho chceš oživiť?“

„Môjho biologického otca.“

„Možno sa mýlim, no ako sa volá tvoj biologický otec?“

„Alan Summers.“

„A kto ti povedal, že je mŕtvy?“

„Moja biologická matka.“

„Aha. No, pokiaľ viem, Alan žije. A obnovuje rodinu. Pravdepodobne.“

„To pochybujem... Ale potrebujem oživiť  aj dakoho iného,“ povedal a ruku si položil na môj krk.

„Daj tie ruky preč! S tebou nechcem mať už nič spoločné!“

„Neštvi ma! Lilly aj April zmizli! A Kate je ďalšia na rade!“

„Daj od nich ruky preč! Prečo by mali zomierať nevinný? Len preto, že ty si myslíš?! Tak na to zabudni!“

„Záleží ti na nej?“

„Možno. No skôr na ňom.“

„Kto je on?“

„Nepoviem.“

„Ako myslíš!“

„Liz!“ triasla mnou Grace.

Prudko som sa posadila : „Č-čo sa deje?“

„Serena sa už vrátila. A aj April s Lilly.“

„Ou,“ vyšlo zo mňa. Takže to nebol sen. Naozaj sme spolu hovorili. Do pekla!

„Čo sa deje?“ reagoval na to Chris.

„Ale nič. Koľko krvi treba?“ Rozhliadla som sa po izbe, kde je Serena.

Držala v ruke kalich. Bol starý, určite ťažký s lebkou. „Plný kalich,“ odpovedala mi Serena.

„Daj ho sem. Treba ešte niečo?“

„Do kalicha krv, dať okolo tieto sviečky,“ ukázala na škatuľu pred sebou, „ ja s Chrisom povieme pár veršov po latinsky a a zjaví sa tu,“ vysvetlila.

„A čo bezpečnostné opatrenia?“ spýtala sa Lilly.

„Kryštály,“ podala jej Serena malú truhličku.

„Zaklínadlo?“ spýtala sa zas April.

Serena si poklepala na spánky. „Všetko mám v hlave.“

„Ešte dajaké otázky?“ spýtala som sa mierne nepríjemne.

„Ako ho chceš privolať?“ spýtala sa Grace prekvapene a nechápavo zároveň.

„No... Som jeho sestra, takže sme jeden druh,“ vysvetlila som.

„Čože si jeho?“ spýtala sa ma neveriaco Serena.

„Ehm... A on o tom vie?“ zaujímala sa April.

„Nie. Ešte som mu to nepovedala. A dúfam, že  sa to v blízkej dobe nedozvie,“ poznamenala som a hlasno som vzdychla, „kde je nejaký nožík?“

Nikto nič.

„Pozri, Liz,“ začala Serena, „ som za každú blbosť, no toto ti nedovolím. So smrťou ste dobré kamarátky. A ja nechcem, aby si ťa odviedla. Nechcel by to ani Simon s Kate. Nikto.“

„Nikto,“ pridali sa k nej aj ostatný v miestnosti.

„Ako myslíte.“ Schmatla som ten kalich a rýchlo som vbehla do kúpeľky, kde som sa zamkla. To som nedomyslela. Nie je tu nič ostré. A za dverami je kopa nadprirodzených bytostí. No super!

„Liz, vylez!“ prikázala mi Serena.

„Nie! Pochop to, Ren. Musím ho zničiť. Proste musím!“

„Prečo by si, do prdele, musela?!“

„Nikto iný ho nezabije!“

„Liz, vylez. Prosím,“ počula som Grace. Hovorila potichu a smutne.

„Čo sa deje, Grace?“

„Zabije Kate a Simona. A Patricka.“

Prudko som otvorila dvere. „T-to nemyslíš vážne!“

„Nie,“ priznala, „chcela som ťa dostať von.“ Víťazne sa na mňa usmiala.

„Potvora... Ale on chce Kate naozaj zabiť.“ Nehovorila sa mi to ľahko.  Nechcela som, aby sa jej niečo stalo.

„Č-čože?“ Všetci upriamili pozornosť na mňa.

„No Lilly a April tiež. Najprv sa ju pokúsi znásilniť. A keď sa bude brániť, čo bude, zabije ju.“ Ja viem, je to zlý spôsob vydierania, ale jedine takto sa mi to podarí.

„Iba nás vydiera!“ nabonzoval ma okamžite Chris.

Nenápadne som sa rozhliadla po izbe. Na stolíku bola malá a poriadne ostrá dýka. Ešte nenápadnejšie som si ju skovala za chrbát .

„Prečo tú dýku schovávaš?“ spýtal sa ma Chris.

„Dobrá otázka.“ Vytiahla som ju spoza chrbta a krátkym pohybom si prešla po zápestí.

„Liz! Do riti!“ zanadávala Ren a začala si dačo šomrať popod nos.

„Serena, podaj mi ten pohár!“

Ignorovala ma. Tak som zobrala zo stola kalich a zápästie položila nad neho. Kalich nebol naplnený ani do štvrtiny, keď krv prestala tiecť úplne. „Serena!“ skríkla som po nej a znova si do ruky zobrala dýku.  Priložila som si ju k zápästiu, no skôr, ako som sa stihla znova porezať na zastavila Grace.

„Prečo sa vystatuješ takému nebezpečenstvu?“ ozvala sa zrazu April.

„Serena, mohla by si, prosím zariadiť, aby mi zase začala tiecť krv?... A nebezpečenstvu sa vystavujem, lebo mi ten parchant zabil priateľov!“

* * *

„Určite to bude fungovať?“ Stále sme boli v hotelovej izbe. Ja s Alanom na posteli, Grace s Chrisom a Nath na sedačke pri okne, April s Lilly za nimi a Ren rozmiestňovala kryštáli do kruhu.

„Bude. Moje kúzla nikdy nesklamali,“ povedala Ren nezúčastnene.

„Nejaká sebaistá,“ poznamenal Chris.

„Nejaká ufrflaný,“ oplatila mu Ren.

Chris len urazene založil ruky na hruď a oprel sa.

„Fajn. Už len zapáliť sviečky a povedať zaklínadlo,“ poinformovala nás  Ren. „Liz, zostaň pri Alanovi. Jedine ten ťa môže ochrániť,“ varovala ma.

„Viem, už si mi to hovorila.“

„Fajn,“ šepla. Chris k nej podišiel a spolu začali hovoriť dačo po latinsky. Moja krv v tom pohári začala bublať.

„Čo je s tou krvou?“ šepla som k Alanovi.

„Neviem. Serena je čarodejnica. Nie ja,“ šepol mi späť.

Začala som sa sústrediť na kruh z kryštálov, v ktorom sa začala rysovať silueta mužského tela.

Autor: ChrisBeth (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nadprirodzené bytosti?... To je zlý vtip! 10: