OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Nadprirodzené bytosti?... To je zlý vtip!

27.05.2011 (10:00) • ChrisBeth • Povídky » Na pokračování • komentováno 11× • zobrazeno 1532×

„Slečna Masenová, odpoviete mi na otázku?" Pozrel sa na mňa dejepisár, dvadsaťosemročný chlap s tmavými vlasmi a zelenými očami. Keď prišiel pred mesiacom na školu, všetky dievčatá na škole hovorili len o ňom. A jeho tele. A to je vec, ktorú som nepochopila: Ako môže sexy dvadsiatnik ísť učiť na štátnu školu dejepis a telocvik do mesta, ktoré pomaly ani nie je na mape?

,,Rok 1528,“ odpovedala som.

,,1527,“ opravil ma.

Chvíľu som mlčala. „Prepáčte,“ začala som a počkala som, kým sa na mňa pozrel, „ale mier uzavreli dvadsiateho piateho augusta 1528.“

„Pozrite sa niekto do učebnice!“ prikázal.

„Dvadsiateho piateho augusta... 1528,“odpovedal Erik.

* * *

„Dnes do vašej triedy prídu dvaja nový žiaci,“ oznámila nám na biológii učiteľka. „Volajú sa Patrick a Christian Masenový a pridajú sa k vám na telesnej.“

Chris a Patrick Masenový? ...Tie mená sú mi povedomé. A nie je to tým, že sa volám rovnako.

„Jeden si sadne k Daniel a druhý k Elizabeth.“ Pozrela sa na mňa a Daniell.

Daniell, blondínka s modrými očami. Ako ju ja nenávidím. Je na škole veľmi populárna a je roztlieskavačka. Jej otec vlastní siete obchodov, ako v USA, tak v Európe. A jej mama je úspešná právnička.... Úplný opak mňa.

Po konci hodiny som sa zbalila a šla som na hudobnú, ktorú učila päťdesiatročná profesorka Brightová, brunetka s tmavými, hnedo-zelenými očami. Bola veľmi milá... Aspoň na mňa.

„Slečna Masenová, mohli by ste nám, prosím, niečo zaspievať?“ spýtala sa ma, hneď po začiatku hodiny prof. Brightová.

Váhavo som prikývla a pomaly prešla ku klavíru, za ktorým profesorka sedela.

„Pani profesorka, nemohla by niečo zaspievať Daniell?“ spýtal sa Josh, chalan s hnedými vlasmi a čokoládovými očami, ktorý chodí s Daniell.

„Možno ste si to nevšimli, pán Riley, ale ja som požiadala slečnu Masenovú, tak by ste mohli byť ticho,“ povedala profesorka a usmiala sa na mňa. „Čo budeš spievať?“

„What Hurts The Most od Rascala Flattsa?“

„Môžem ťa sprevádzať na klavíri?“

S úsmevom som prikývla a oprela som sa o stoličku, na ktorej profesorka sedela.

Profesorka začala hrať a ja som sa k nej po chvíli pridala so spevom. Spievanie ma bavilo od detstva. S poslednými tónmi klavíra som dospievala.

„Nechceš to skúsiť ako duet?“ spýtala sa profesorka.

„Podľa toho s kým,“ povedala som potichu.

„Pán Stevens, mohli by ste sem, prosím, prísť?“

Erik? Tak to si veľmi nezaspievam.

„Pani profesorka, nemohol by prísť niekto iný? Erik je skôr sólový spevák.“

„Skúste to. Ak to nebude ono, skúsite to s niekým iným. Súhlasíte?“

Vzdychla som, a nakoniec som prikývla.

„Netušil som, že máš taký hlas.“ Postavil sa vedľa mňa Erik.

„Fajn,“ zamrmlala som a trochu som od neho ustúpila.

„Začne slečna Masenová a potom....“ profesorka nedohovorila, lebo niekto vtrhol do triedy.

„Dobrý deň... Ja som Chris Masen a toto môj brat Patrick,“ povedal jeden z bratov.

Patrick bol svalnatejší, mal tmavohnedé vlasy so zelenými očami. Na krku mal tetovanie havrana a mal oblečené hoperské jeany a zelené tielko.

Chris bol útlejší, no aj tak svalnatý. Mal svetlejšie hnedé vlasy a tiež zelené oči. Na zápästí mal nejaký neidentifikovateľný ornament a oblečené mal skate jeany a modro-červenú károvanú košeľu.

„Nemali ste prísť neskôr?“ spýtala sa profesorka.

„Mali, no došli sme skôr... Kam si máme sadnúť?“ spýtal sa Patrick.

„Chris, vy si sadnete do druhej lavice a Patrick si sadne do poslednej,“  prikázala, potom sa pozrela na nás. „Začneme,“ povedala a začala hrať.

Začala som spievať, ale Erik sa ku mne stále pridával a snažil sa byť lepší.

„Pani profesorka, takto to nejde,“ povedala som v polke pesničky.

„Vedela som, že to povieš. Obaja si choďte sadnúť,“ povedala a ja aj Erik sme si sadli na svoje miesta.

* * *

"Môžem si prisadnúť?" objavila sa pri stole, kde som sedela, gothička. Mala polodlhé čierne vlasy, krásne modré oči, na krku tetovanie v tvare srdca a drobnú postavu. Mala oblečené krátke čierne čipkované šaty a baleríny.

„Samozrejme,“ prikývla som.

Sadla so oproti mne začala študovať plán školy.

„Môžem ti pomôcť?“ spýtala som sa jej.

„Neviem nájsť učebňu biológie,“ priznala.

Ukázala som na kraj papiera. „Najstaršia budova v meste.“

„Som Grace,“ predstavila sa.

„Elizabeth.“

„Masenová?“ spýtala sa s jedným prižmúreným okom.

„Áno.“

„Zdá sa, že ťa Daniell, či ako sa tá baba volá, nemá rada.“

„Nie, nemá ma rada.“

„Si v druhom?“

„Áno. Typujem, že ty si v treťom.“

Prikývla.

„Poznáš Chrisa a Patricka Masenových?“

„Samozrejme, sú to moji dobrý kamaráti... Rick je iný, ako ostatní.“

„Čím? Okrem tetovania na krku?“

„Videla si to tetovanie?“

„Áno. A aj Chrisove. Prečo?“

„Len tak. Zvyčajne si tie tetovania kryjú.“

„Hmm,“ vyšlo zo mňa.

„Máš súrodencov?“

„Brata Edwarda,“ zaklamala som.

„Fajn, a teraz vážne.“ Uškrnula sa.

„Sestru Amandu.... Je na umeleckej škole v NY. Zbožňuje tanec.“

„Amanda... Ja mám brata Thomasa.“

„Grace a Thomas... Ako princezná Grace a jej mladší brat,“ zamyslela som sa nahlas.

„Č-čože?“ spýtala sa so smiechom.

„Nevšímaj si to. Teraz sme o nich hovorili na dejepise a mne z toho hrabe."

„Mno, mohli by ma menej..."

„Ahojky, Gracie!" Sadol si k stolu Chris. Po chvíli sa k nemu pridal aj Patrick.

„Čaute chalani. Toto je Elizabeth," predstavila ma.

„Máme spolu hudobnú, však?" spýtal sa Chris.

„Áno." A kopu ďalších hodín.

„Nesedíme spolu?" spýtal sa, pre zmenu, Patrick.

„Sedíme." Pán Ignorant.

Chris sa začal smiať. „Prepáč, ale... Ja nemôžem." Smial sa ďalej.

„Ospravedlňujem sa za nich. Rick dal zjavne ráno Chrisovi do čaju trávu a nie mätu, ako zvyčajne," ospravedlnila ich Grace.

„Nebude prekážať, ak si k tebe sadnem ja?" upokojil sa zrazu Chris.

„Nie. Len nechápem dôvod."

„Rick je... až veľmi rád ignoruje."

Uhádla som. Pán Ignorant.

„Neignorujem každého. A možno som veľmi rýchlo usúdil, aká si, lebo Daniell natárala Chrisovi samé hovadiny,“ Cclý čas sa na mňa Patrick pozeral, „ale Chris sa nepresadí. Ja si vedľa Daniell nesadnem."

„Ty ma chceš zabiť!" obvinil ho Chris.

„Nie, ale ty ju dokážeš odbiť. Ja nie."

„Máš pravdu. Ty ju unudíš k smrti."

„Christian, prestaň! A aj ty, Rick! ... Liz, naozaj ma to mrzí. Oni sú proste dementi. Nič iné."

„Zažila som horšie. Mama aj otec žijú v jednom dome, ale mama tam má milenca a otec zas milenku. A mama a milenka sa veľmi nemusia a otec a milenec sa nemusia.... A v podstate sa nemusí ani mama a otec."

„Prečo sa nerozvedú?" nechápal Chris.

„Mama by nemala peniaze na stravu a otec by nemal strechu nad hlavou."

„Prečo neodídeš ty?" spýtala sa Grace.

„Peniaze, strava, dom. Kde to naberiem? Zavolám strýkovi Cullenovi?"

„Často ťa spájajú s Edwardom Cullenom, však?" ozval sa Patrick.

„Až veľmi, ale skôr v mojej minulosti," priznala som.

„A čo starí rodičia, tety a strýkovia, okrem Cullenových a priatelia."

„Starý rodičia sú mŕtvi, mám jednu tetu a priatelia bývajú vo Washingtone, v dome, ktorý im ani nepatrí. Nechcem im pridávať starosti."

„A tá teta?“

„Nenávidí ma. Vraj som mame zničila život."

„Mali by sme ísť na telocvik," zachránil ma Patrick.

„Hej, máš pravdu," zamrmlala som a postavila som sa.

„Liz, ak budú chalani robiť blbosti, povedz mi o tom... A ďakujem za radu s biológiou." Usmiala sa na mňa.

„Dobre.. Už musím."

* * *

„Prečo si sedela s tými novými?!" vyštekla na mňa Daniell v šatni.

„Daj mi pokoj," zamrmlala som si potichu a vyzliekla som si tričko.“

„Na niečo som sa pýtala!"

„Sadla si ku mne Grace a potom chalani. Nikoho som o nič neprosila.“

„Kto je Grace?!"

„Ich kamarátka," odpovedala som, pričom som sa do zeme.

„Keď s tebou hovorím, pozeraj sa na mňa!" zvreskla a sotila ma do steny, pričom som si narazila hlavu a následne sa zviezla na zem.

„Daniell, nepreháňaš to?" spýtala sa jej Denis.

„Sklapni!" zahriakla ju Daniell.

Snažila som sa postaviť, no hneď ako si to Daniell všimla, ku mne prišla, schmatla ma za vlasy a dala mi facku. Buď som vážne za ten rok a pol zoslabla, alebo má Daniell silu ako chlap.

„Nebudeš sa s nimi stýkať!" rozkázala..

„Pusti ma!" snažila som sa dostať z jej zovretia.

„Mala by som?" ozvala sa posmešne.

„Daniell, nepreháňaš to?" ozvala sa Melanie, dievča s krátkymi ryšavými vlasmi a modrými očami. „Nikdy ju nebude vnímať inak ako len dievča, ktoré je chudobné a nemá žiadne vzdelanie."

Daniell ma pustila a ja som sa hneď, len v jeanoch a podprsenke, rozbehla k záchodom. V zrkadle som sa pozrela na svoj odraz. Z pier mi tiekla krv, ktorú som mala rozmazanú po celej brade a trochu na krku a z temena hlavy mi tiekla krv tečúca po krku, ktorá sa vsiakla do mojej čierne podprsenky. Neviem, či to bolo z toho nárazu o stenu, alebo preto, že sa Daniell podarilo vytrhnúť mi odtiaľ prameň vlasou.

Na záchody niekto vošiel...Josh.

„Elizabeth... Čo sa ti stalo?" Prikráčal ku mne snažil sa mi zotrieť krv z brady.

„Menšie nezhody s tvojím dievčaťom," povedala som polohlasom.

„To ti spravila Daniell?"

Prikývla som.

„Mrcha," zamrmlal, vyzliekol si tričko a potom, čo ho namočil mi začal zotierať krv z krku.

„Elizabeth!" prebehla okolo záchodov Grace.

„Grace!" Prosím, nech ma počuje.

O chvíľu sa jej hlava objavila vo dverách.“Preboha." Pribehla ku mne a odsotila Josha.

„Nič to nie je," zamrmlala som.

„Nič? Tomuto hovoríš nič?!" šalela Grace.

„Josh, podáš mi to tričko, keď už je od krvi?" Natiahla som k nemu ruku.

Jemne do Grace strčil, znova namočil tričko a začal mi zotierať krv.

„Masenová! Kde sa schovávaš?!" počula som Daniell. Chytila som Josha za ruku a beznádejne naňho kukla.

„Skovaj sa," šepol ku mne a ja som sa rýchlo skovala do kabínky.

„Daniell," počula som Patricka... Alebo Chrisa? „Volá ťa tréner Owens."

„Poď von," zaklopala na dvere kabínky Grace.

„Toto sú moje najhoršie narodeniny, aké som kedy mala," zamrmlala som, keď som sa oprela o umývadlo.

„Dnes máš šestnásť?" Josh mi priložil mokré tričko k čelu.

„Sedemnásť," opravila som ho.

„To by sme mali osláviť, nie?" ozvala sa Grace s úsmevom.

„V jeanoch a podprsenke od krvi?" spýtala som sa.

„Ja ti môžem požičať jeany.... V kufri mám ďalšie od posledných nákupov. Môžem ti požičať aj tričko, alebo mikinu, ale s podprsenkou ti nepomôžem," povedal Josh a snažil sa mi zotrieť krv z krku.

„Prečo si taký milý?" reagovala som, keď som si uvedomila, že mi chce pomôcť.

„No...Ja sa tak, ako sa správam, nechcem správať, ale rodičia a aj Daniell ma nútili, aby som sa tak správal," vysvetlil.

„Takže si v skutočnosti v pohode chalan, ktorý miluje futbal a nenávidí týranie zvierat?“ tipovala Grace.

„A ty si nováčik, ktorý mešká na biológiu so Snowom," oznámila som im pri pohľade na Joshove hodinky.

„Do pekla! Máš pravdu... Vidíme sa neskôr." Zobrala so svoju tašku, zakývala nám a bežala do učebne biológie.

„Uff... Skočíš po tie jeany a tričko? Som celá od krvi." Pozrela som sa naňho.

„Ostaň tu. Hneď som späť." Strčil mi do rúk svoje tričko a dakam sa rozbehol.

Nie je taký zlý, ako som si myslela.

Autor: ChrisBeth (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nadprirodzené bytosti?... To je zlý vtip!: