OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Môj skutočný život 11. kapitolka

09.03.2010 (20:00) • DarkPassion • Povídky » Na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 860×

"Pravda nepůsobí tolik dobrého, kolik zlého natropí její důsledky."

11. kapitolka

hudba

„Milujem ťa Izzy Pain.“ Prekročil tu malú vzdialenosť medzi nami a ja som bola v siedmom nebi. No som ja len zvedavá čo nám dvom ešte príde do cesty...

Po týždni ma pustili z nemocnice. Každí jeden deň tu Dan bol a tak tiež baby s chalanmi. Venovali sa mi ako sa len dalo.

„Nasadaj!“ usmial sa na mňa Dan a ja som ho poslúchla.

„Ideme k tebe?“

„Otec odišiel takže s babami budete u nás. Tvoja mama súhlasila,“ mrkol na mňa a ja som len prikývla. Niečo sa mi nezdalo. Dan sa už od včerajška správa nejako divne... nie, že by bol zlý alebo niečo podobné, ale nie je to on.

Došli sme pred ich veľký palác a ja som sa musela usmiať. Lili a Kika poskakovali na verande a usmievali sa ako slniečka.

„No konečne!“ zavýskla Lili a už som ju mala okolo krku.

„Aj ja ťa rada vidím,“ pobozkala som ju na líce a ona ma chytila za ruku. Pomohla mi hore... všetko ma totižto stále bolelo...

Vošli sme dnu a všade na okolo boli farenné balóniky. Lili sa usmievala a čakala na moju reakciu.

Na stene bolo napísané „Vitaj doma!“ keby to bol môj domov... zasmiala som sa a do očí sa mi nahrnuli slzy.

„Ste skvelí,“ šepla som Lili do ramena, keď som ju stískala. Objala som každého snáď 1000 000x, no Dan si ma pritiahol k boku a už ma nepustil.

„Tak čo ste pre mňa pripravili?“ zasmiala som sa a oni si sadli do kresiel.

„Lili mala šialený nápad s PaintBallom, ale to sme jej zatrhli!“ zasmiala sa Kika... rada by som si ho zahrala, ale určite nie teraz!

„Hm... čo tak twistera?“

„To zvládnem...“ usmiala som sa a Kika spoza kresla vybrala twistera.

Hrali sme to asi 2 hodiny. Tak som sa nenasmiala veľmi dlho. Chalani pustili hudbu a každí z nás sa roztrúsil niekde inde po byte.

„Tak čo budeme robiť?“ Usmievala som sa a zbierala twistera.

„A čo také by si rada robila?“ Chytil ma zozadu okolo pásu a šeptal mi do krku. Mne okamžite naskočili zimomriavky na celom tele.

„Hm...“ zavrela som oči a nechávala sa híčkať jeho dotykmi. Nosom mi prechádzal po krku až ku kútikku úst. Jemne ma pobozkal na dolnú peru a potom sa začal venovať celý mojim perám. Bozkávali sme sa jemne... no začínalo to stupňovať.

Ležali sme na sedačke a bozkávali sme sa.

„Dan...“ zadržala som ho na hrudi a on sa na mňa spýtavo pozrel.

„Aha. Prepáč...“ zakrútil hlavou a sadol si... hlavu si položil do rúk a ja som si vzdychla.

„Už mi konečne povieš čo ti je už od včerajška?“

„Nič prečo?“ Vtiahol si ma do náručia a ja som si o neho oprela hlavu.

„Nevieš klamať tak hovor!“

„Naozaj nič...“ vzdychla som si a vstávala.

„Tak ked sa rozhodneš, že budeš ku mne úprimný... zavolaj mi.“

Vstala som schmatla tašku a vybehla z domu. Debil... bože musí každý muž vždy všetko pokaziť? Ešte aj ked mu povieme čo a ako to má urobiť nespraví tak... povie mi niekto v čom je chyba?

Asi som na to došla... chýba im istý chromozom!

Kráčala som prázdnou cestou... žiadne auto len kľud. Ani by som si netrúfla stopovať...stačia mi horory, ktoré ma baby vždy nútili pozerať!

Zrazu okolo mňa prešlo auto... zastavilo kúsok predo mnou.

„Pod domov Izzy!“ zaskučal Dan a ja som ho obišla. Zrazu bol predo mnou  a ja som nechápala.

„Ako?“

„Prosím!“ ignoroval moju otázku tak som začala s niečím podstatnejším.

„A povieš mi čo sa deje?“

„Je to osobné Izzy...“

„Takže osobné...“ zamrmlala som a obišla ho znovu.

„A kam chceš ísť? Za chvíľu sa zotmie...“ tak to ma nenapadlo. No takže čo? Kam pôjdem?! Celá nadurdená som si sadla k nemu do auta a založila si ruky na prsiach.

„Len nepraskni!“ zasmial sa a ja som ho spražila dosť zlým pohľadom. Hajzlík jeden!

O pár minút sme sa dostali naspäť. V chatke bolo pozažínané a dvere pootvárané...

Dan spozornel a zrazu naštartoval znovu.

„Dan! Čo robíš?!“

„Ostaň v aute... bež musíš ísť!“

„Kde sú baby?!“ on sa začal triasť a ja som započula vlčie vytie... celé mi to pripomínalo horor. Čo sa to tu do pekla deje? Čo je toto za mesto?!

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Môj skutočný život 11. kapitolka: