OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Môj brat je diabol Prológ + 1. kapitola

12.12.2010 (20:00) • BloodMaryVampire • Povídky » Na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 747×

 Prológ:

Lesom prebehol tieň. Ľudským okom nebadateľný, priam neviditeľný. Zastavoval len kvôli tomu, aby sa ujistil, že vie, kde je. Mieril do parku, kde mal dôležité stretnutie. Tieň nie je ľudská bytosť, no nie je ani elf, škriatok či víla. Nežije, ale ani nie je mŕtvy. Je to druh nadprirodzených bytostí s akými sa nestretávame často. Volá sa mortuus immortuos, čo je preložené z latinčiny neživý, nemŕtvy. Je niečo medzi duchom a človekom ale myseľ má temnú, alebo bielu. Nemožno si vyberať, každému je po premene súdená iná strana.

Angelus má biele myslenie. Jeho úlohou je chrániť ľudí pred jeho bratom, Spiritom. Angelus a Spirit boli premenený vtedy, keď sa takmer pozabíjali pri krvavej ruvačke. Zobudili sa v spoločnom hrobe. Mortuus immortuos sa nestane len ten človek, ktorý mal ako príbuzných starých Keltov, čo je väčšina ľudstva.

Angelus konečne dorazil na miesto. Sadol si na lavičku a čakal. Na dvanáste odbitie polnoci sa zjavila striebro vlasá dáma, matka, Regina, ktorá žije večne. Angelus sa jej úctivo uklonil a Regina mu položila ruku na plece. Keď prehovorila, znelo to ako tisíce drobných zvončekov.

„Musíš zastaviť svojho brata. Jeho existencia sa vymyká prírodným pravidlám, myseľ mu zatemňuje ešte jedna sila, proti ktorej nevie bojovať, ale nevie ho poraziť. Spolieham sa na teba, lebo ty jediný to dokážeš.“ S tými slovami opäť zmizla a Angelus osamel. Zamyslel sa. Keď má zničiť svojho brata, musí ho vyhľadať... v podsvetí. Nikdy v živote tam nebol a musel si priznať že z toto miesta má trochu strach.

„Musím sa na to vyspať,“ zamrmlal si nakoniec.

1. Kapitola:

Angelus:

Keď som vstal, dotrepal som sa do kúpeľne a splnil som si rannú hygienu. Zišiel som dolu do obývačky a zavolal som Demonovi, môjmu skvelému bratrancovi. Tiež sa z naho stal mortuus immortuos vtedy, keď ho rok po mojej smrti zrazilo auto. Náhodou sme sa potom stretli v parku a ako za ľudstva, aj teraz sme najlepší kamaráti.

„Angelus?“ ozval sa do telefónu.

„Ahoj, Demon, áno, to som ja. Včera sa so mnou rozprávala Regina. Povedala mi, že Spirita čosi posadlo, akási iná sila, no zatiaľ ho neovládla. Povedala tiež, že ho treba zastaviť... zničiť. Kedy tu asi budeš?“

„Za hodinku som u teba, skočím nám len do obchodu pre raňajky. Čau!“ Po tomto rozhovore som zrušil. Sadol som si na gauč a zapol som televízor. Do kelu! Kde je zas ten ovládač?! Postavil som sa, že sa pozriem pod gauč a zistil som, že na ňom sedím.

Konečne som si mohol pozrieť môj obľúbený seriál Bláznivý Jimov život. Do náručia mi skočil Flop, môj oranžový kocúr. Hladne zamraučal. Otvoril som mu konzervu s rybami a nechal som ho, aby ju celú vylízal. Spokojne sa potom vedľa mňa usalašil. Uff, on je ale tučný, musím ho menej kŕmiť.

Zrazu zazvonil zvonček. Vyskočil som. Demon tu už určite je. Rýchlo som mu išiel otvoriť dvere. V náručí niesol plné tašky jedla a usmieval sa.

„Ahoj!“

„Ahoj! Poď ďaľej!“

Tašky odniesol do kuchyne a za pol minúty položil raňajky na stôl. Vždy túžil stať sa šéf kuchárom. Určite sa mu to raz splní.

„Čo sa týka Spirita, budeme ho musieť hľadať v podsvetí,“ načal som tému.

„Uhm,“ prikývol. „Tiež som nad tým premýšľal. Neviem, či na neho budeme stačiť sami, Angelus.“

„Ja viem, ale povedz mi, kde chceš zohnať pomoc.“ Demon sa tajomne usmial. Ten jeho úsmev mohol znamenať dve veci: prefíkaný plán alebo šialený nápad, ktorého následky budú... no, povedzme, poriadne uletené. Dúfal som v to prvé.

Zrazu niekto opäť zazvonil. Vyskočil som ako strunka. A je to tu. Prišla pošta. Čakám veľmi dôležitý balík v ktorom mi zaslali nový počítač. Išiel som otvoriť dvere ale nestál v nich poštár. Bol to nejaký… nemôžem povedať človek. Mal zvláštnu vôňu, bledú, takmer bielu pokožku, blond vlasy a pevnú postavu.

„Kto ste?“ opýtal som sa obranným tónom. Muž sa len usmial.

„Volám sa Garold, a som... upír, prišiel som vám pomôcť so Spiritom,“ povedal potichu, no predsa počuteľne. Hm, upír, to som si mohol myslieť. Pár som ich už stretol.

„Máte šťastie, že prší a je šero,“ prehodil som letmo. „Nejdete ďalej?“

„Môžeme si tykať,“ vyhŕkol a rýchlo dodal: „Idem najprv... ešte niečo vybaviť, asi o hodinku som tu.“ Vybaviť? Určite si nejde zariadiť bankový účet. Nechcel som si ani predstaviť čo ide robiť ale keď som mu pozrel do očí, boli prirodzene tmavé. Vegetarián. Uznanlivo som kývol hlavou a Garold sa rozpačito usmial.

„Ja radšej už idem...“ a odišiel.

Vošiel som späť do domu. Demona som našiel vysedávať na gauči. Keď zbadal môj neurčitý výraz, uškrnul sa.

„To bol Garold, však?“

„Áno, a vôbec by si sa nemal diviť, že som trochu zmätený.“

„Gerold bol kamarát môjho otca, obchodné záležitosti. Veľa krát som mu už pomohol, tak teraz je rad na ňom. A, áno, išiel na lov.“ Jaj, tá telepatia ma už štve. „Tej sa nezbavíš,“ usmial sa Demon žiarivo. Ach, áno, bratrantská telepatia. Tá s bratom, tá už dávno nie je.

Pri spomienke na brata ma zamrazilo. Upratal som a rozložil papiere. Mapu podsvetia som položil na stôl a začali sme pripravovať plány.

„Ty, počuj, mohli by sme tam ísť vo zvieracej podobe, teda v našom prípade vtáčej, v normálnej by nás prechod vysilil oveľa viac. Teda ja sa premením na pustovku a ty na orla.“ Musel som s ním súhlasiť.

Autor: BloodMaryVampire, v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Môj brat je diabol Prológ + 1. kapitola: