Môj skutočný život 8. kapitolka • OurStories.cz ~ naše povídky

Takže tu je ďalšia kapitola. V nej sa stane veľký obrat ale to uvidíte samy. Lili dúfam, že aspoň ty budeš spokojná so svojim údelom. Prajem príjemné čítanie. Vaša DarkPassion.

11.02.2010 (17:00) • DarkPassion • Povídky » Na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 625×

"Nie každí pozná... šťastie! Lebo ono si nás vyberá samo."

8. kapitolka

„Tak to som zvedavá na toho tretieho. Myslíte že by som mala šancu? Viete čo nemala ... hej hej nemala.“

Obe sme ju zhodili naspäť do vankúšov a mračili sa.

„Jasné, že máš si krásna, milá, atraktívna a šialená!“ Rozhodila Kika ruky.

„Ja a šialená neviem kto je tu večný vtipálek.“ Zložila si ruky na prsiach.

„Ak neprestanete zavolám Marka a ...“

„Nie Marka nie!“ Pišťali obe. Mark bol strašne prasa, bol schopný uvaliť si v miestnosti , že sme sa museli skladať na čističku vzduchu!

Všetky sme sa poobliekali a čakali až odbije sedem.

„Nevyzerám ako snehuliak?“ žundrala Kika pred veľkým zrkadlom čo mali v predsieni. Už asi 8x sa prezliekla.

„Nie!“ Zvrieskli sme obe s Lili na našu šialenú priateľku. Ja keby som sa mala toľko prezliekať dostala by som zápal nejakého kĺbu.

„Môžeme ísť? Inak to tam nestihneme.“

„Izzy ty tam naozaj chceš ísť peši?“

„Prečo nie? Je krásne... sneží a...“

„Ved práve! Sneží! Vieš aké budem mať vlasy? Ako pudlík.“ Obe s Lili sme sa začali rehotať.

Na koniec ma prehovorili na taxík a my sme sa pobrali pred klzisko. Klzisko bolo vonku a dnes to naozaj vyzeralo čarovne. Sranda je, že pred včerom som sa kúpala pri jazere a dnes sneží. Je to začarované mesto. Vyzeralo to tu naozaj rozprávkovo. Na stĺpoch viseli malé svetielka... deti sa učili korčuľovať... všade sa ozýval detský smiech.

„Je to tu krásne...“Vydýchla Lili.

„... ale neviem korčuľovať. Až teraz mi to došlo! Čo mám robiť?!“ Hystericky poskakovala a držala Kiku za zápästia. Ja som vypukla vo veľký rehot. Myslím, že ten môj smiech narušil nie len jedno prijemné a romantické sedenie na lavičke.

„Povieš mi čo je na tom také smiešne?“

„TY Lili! TY!“ Chechtala som sa a ona ma hodila do snehu.

„Hej!“ Kryla som si tvár proti jej snehovým guliam. Naštvala som sa chytila sneh a hodila jej ho presne do čela. Ona sa pozerala najprv na mňa potom si hmatkala čelo a začala sa strašne smiať. Ach, ako mi chýbala.

„Ahojte!“ Počula som za nami. Kika sa už objímala s Tommom a ja som sa zbierala z tej kopy snehu.

Pozrela som sa najprv na Lili, ktorá si zo záujmom prezerala všetkých troch. Ja som sa pozrela najprv na ich nového člena bandy a potom na neho. Na Dana.

„Vieš ako si ma vyľakala?!“ Mračil sa Dan a objímal ma. Ja som vyvalila oči ale objatie som mu opätovala.

„Toto je náš brat Sam. Sam to sú naše a teraz už aj tvoje spolužiačky. Kika, Izzy a...“

„A Lili.“ Usmiala sa Lili a podala Danovi ruku.

Ked sme mali zoznamovanie za sebou išli sme si požičať korčule.

„No Lili, pod na ten ľad!“

„Nie!“ Veľmi tichučko šepla.

Dokorčuľovala som k nej a pozrela sa jej do očí.

„Vôbec sa nemusíš báť.“ Mrkla som na ňu.

„Nemusím ale môžem.“ Načiahla som k nej ruky a povzbudivo sa usmiala. Nadýchla sa a vykročila ku mne.

„Vidíš? Ide ti to.“ Usmiala som sa a nepúšťala jej ruky.

„Ide mi to!“ Smiala sa. Bola šťastná a ja s ňou. Kika sa držala za ruku s Tommom a Dan sa o niečom rozprával so Samom. Vyzeralo to, že o nás dvoch. Potom sa na mňa lišiacky usmial, že sa mi až zatočila hlava.

„Môžem?“ Usmial sa na mňa Sam. Lili medzi nami tikala očami a usmievala sa ako slniečko.

„Jasné.“

„Ja by som to na tvojom mieste nerobila Sam... ak sa ti niečo stane je to na tebe! Ber na vedomie, že ja som ťa varovala. Som naozaj na zabitie.“ Usmiala sa na neho Lili.

„Myslím, že to zvládnem.“ Chytil ju za ruky a videla som ako Lili prebehla telom elektrina. A je to tu ďalšia láska. Takže Kika a Tomm a Lili a Sam? Fíha, som šťastná ak budú ony.

„Tak som ti asi ostala na krku.“ Dokorčuľovala som k Danovi. On sa na mňa vystrašene pozrel.

„Pane bože nie! Mal by som ísť radšej domov.“ Ja som sa začala smiať a on ma schmatol za ruku a korčuľoval so mnou.

Korčuľovali sme v tichosti ale úsmev na tváry som mala stále.

„Dan spomaľ!“ Kričala som a zároveň sa smiala. Išli sme tak rýchlo... vyšmykla sa mi ruka a ja som spadla na ľad. Rovno na zadok. Šúchala som sa až do stredu ľadu kde som ostala nehybne sedieť. Najprv som mala oči otvorené dokorán, no začala som sa dusiť vlastným smiechom.

„To som nechcel.“ Podal mi ruku... ja som ho stiahla k sebe a smiala sa znovu a znovu. Inak to nešlo.

„Ja áno!“ Vyplazila som mu jazyk a odkorčuľovala preč.

Bola som prezutá a stála pri stánku s občerstvením. Objedala som si horúcu čokoládu a pozerala sa ako sa moje najlepšie kamarátky jašia na ľade.

Usmievala som sa a vychutnávala si to teplo, ktoré sa mi každým dúškom horúcej čokolády, rozlievalo celým telom.

„Kam si mi to utiekla?“

„Dať si čokoládku.“ Mlsne som sa oblízla a on sa usmial.

„Môžem ochutnať?“

„Nie!“ Vyplazila som mu jazyk. Dan nahodil psie oči a mňa to úplne dostalo.

„Prosím!“

„Glg, Dan!“ Ukazováčik som mala pri jeho nose. Zasalutoval a ja som sa začala smiať.

„Ako poviete, pane!“

Strčila som mu do rúk pohárik a on mi ho celý vypil.

„Dan!“ Vyštekla som.

„Prepáč.“ Oblizoval sa snáď aj za ušami. Mykla som plecami zohla sa po sneh a hodila mu ho rovno do zadku. Viete bol otočený pretože vyhadzoval umelohmotný pohárik.

„Hej!“ Otočil sa a trel si zadok.

„To máš za tú čokoládu!“ Usmiala som sa.

„Sme tu.“ Stála pri nás Kika a všetci ostatný.

„Tak kam teraz?“ Počkať? Drží Lili Sama za ruku alebo sa mi sníva. Tento svet je ozaj hore nohami!

„Nebudete dnes u nás. Boli sme dohodnutý na celý víkend a k tomu chýba už iba jedna noc.“ Mrkol na nás Tomm. Kika besno prikyvovala, Lili zaváhala a pozerala sa na mňa.

„No ták Izzy.“ Štuchol mi do ramena Dan.

„Dobre.“ Mykla som plecami

Víkend u Dana prebehol naozaj krásne. Bolo to úžastné. Teraz sedím v autobuse a spomínam na tie krásne dni. Až na ten... ten jeden.

Vošla som do školy a nikoho nikde. Pozrela som sa na hodinky... do riti. Meškám!

Bežala som po chodbe a rýchlosťou blesku som sa dostala do triedy.

„Ja sa naozaj ospravedlňujem... prepáčte.“ Dychčala som a celá trieda sa na mňa pozerala. Lili sedela so Samom. Kika s Tommom. A jedno dievča s Danom. Pozrela som sa na neho, no on mi nevenovala ani jeden pohľad.

„To je v poriadku. Sadni si.“ Usmiala sa na mňa neznáma učiteľka. Poďakovala som jej a šla si sadnúť k nejakému chalanovi. Vyzeral milo, no či aj taký je.

Hodina prebehla rýchlo a ja som aj tak nevnímala. Čo sa stalo? Prečo s ním sedí ONA?! Myslím, že tu mám niekoho koho nenávidím a to som si myslela, že na tejto škole bude kľud.

„Kde si trčala?“ Mračila sa na mňa Lili.

„V autobuse.“ Usmiala som sa.

„Neviete čo je s Danom?“

„Nie.“ Odpovedali mi zborovo. Vstala som, že sa s ním porozprávam, no to čo som uvidela ma zastavilo. Nemalo by ma to trápiť nie? Sam a Tomm na neho tiež pozerali s otvorenou pusou. On sa muckal s tou kreatúrou. V tele som pocítila hnev, zlosť, nevraživosť, bolesť?

Nič s ním nemám tak... tak prečo mi to ubližuje? Cítila som ako sa mi do očí tlačia slzy. Lili a Kika to hneď uvideli. Vybehla som z triedy rovno na Wcka.

Stála som pred zrkadlom a ruky mala v pästiach.

„Len neplač.“ Šepla som si a do zrkadla sa na seba usmiala. No aj ten úsmev ma hlboko bolel.

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování