Môj skutočný život 6. kapitolka • OurStories.cz ~ naše povídky

Takže čuduj sa svetu je tu nová kapča.=))

06.02.2010 (16:00) • DarkPassion • Povídky » Na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 589×

6. kapitolka

Držal ma v náručí a ja som sa mu pozerala do očí. Ani na minútku som neuhla očami. Cítila som tú elektrickú energiu čo sa vlnila okolo môjho tela.

Vstúpili sme do vody a on sa žiarivo usmial.

„Bolo to až také strašné?“

„Nie ale keď sa ma pustíš umrznem.“ Zadrkotala som hrane zubami.

„A kto povedal, že sa ťa pustím?“

„Ja!“ Zakričal zozadu Tomm a stiahol Dana pod vodu a tým aj mňa. Otvorila som pod vodou oči a plávala ďalej z ich dosahu. Keď som bola dosť ďaleko vynorila som sa a pozerala sa ako sa chlapci bijú. Za mojím chrbtom sa rozprestieral les. Zrazu pukla vetvička a ja som sa vyľakane otočila. Prisahám, že som na sekundu videla oči. Desivo červené oči. Počula som, že stíchli aj chlapci. Dan bol v mžiku pri mne a ťahal ma preč.

„Deje sa niečo?“ špitla som a skúmala jeho tvár.

„Nie... len máš už modré pery. Musí ti byť zima.“ No pohľad nespúšťal od lesa. Klamal a ja som to cítila z každej časti jeho tela.

„Nie je mi zima.“ Nechcela som odísť. Chcela som byť vo vode, keď vídem z vody bude mi ešte väčšia zima ako teraz. No dobre nebol to jediný dôvod, ale bol to jeden z nich.

„Izzy, prosím neklam ma.“

„Ja klamem?!“ Skoro som skríkla. Ztažka som dýchala. Pochytil ma zvláštny pocit a ja neviem... čo to znamená. Keď ma Dan vytiahol von otočila som sa k lesu. Srdce mi splašene tĺklo a stále sa mi zle dýchalo. Niečo tam je. Niečo čo ma desí!

„Tom neštekli ma!“ Smiala sa Kika. Po líci mi stiekla slza. Prečo? Sama neviem. Mám pocit úzkosti, ako keby ste ma zavreli do malej bedničky, kde sa nemôžem hýbať, nemôžem v nej dýchať.

„Izzy! Pod chlapci doniesli niečo na zub.“ Otočila som sa a silene sa usmiala.

„Som hladná ako vlk.“ Skackala som k nim na deku. Kika sedela Tommovi v náručí.

„Tom sa ma pýtal či tu neostanem ešte do konca víkendu... povedala som áno. Zostaneš aj ty? Prosím!“ Kika nahodila psie oči a mne vyrazila dych jej otázkou. Do konca víkendu sú ešte dva dni ak nepočítam dnešok. Neviem... nechcem tu však Kiku nechať samú. Neviem čoho sa bojím alebo lepšie povedané z čoho mám strach ale nezdá sa mi múdre nechať ju tu s chalanmi, ktorých poznám jeden deň?!

„Dobre. Ostanem, ale musím zavolať domov.“

„Ja už to mám za sebou.“

„Ty si počítala s tým, že ostanem však?“

„Samozrejme.“ Zasmiala sa a Tom ju pobozkal na krk. Zakrútila som hlavou a vyplazila jej jazyk. Dan práve prichádzal s ovocím a keksíkmi proste so všetkým možným. Vyskočila som na nohy a šla mu pomôcť.

„Niečo ti zoberiem.“ Usmiala som sa a schmatla mu pár vecí.

„Ďakujem.“

„No konečne Dan!“ Zvýskla Kika.

Zrazu sem priskackali dvojčatá. Kika na ne pozerala ako na dva čokoládové zákusky, ktoré ona naozaj miluje.

Decká skočili do vody a mňa zas oblapil ten pocit úzkosti.

„Dan nemal by si ich nechávať vo vode samých.“

„Izzy to je v pohode.“

Zrazu sa vynoril len Jese. Do riti. Chalani sa bavili a Kika jedla. Steve sa otáčal a hľadal brata. Vstala som a utekala do jazera.

„Pane bože Izzy!“ Kričala Kika. Skočila som do jazera a šla do najväčšej hĺbky. Áno uvidela som jeho bezvládne telíčko. Prosím nech nie je neskoro. Prosím!

Vynorila som sa s ním a ťahala ho na breh. To už však bol vo vode Dan a pomáhal mi. Jese bol stále v strede a plakal. Prišla som ešte po neho a chytila ho do náručia. Plávalo sa mi síce ťažko ale nenechala by som ho tam. Vyšla som na breh a Jese sa ma držal ako kliešť. Pozerala som sa na bezvládne telíčko malého chlapca. Kika mu dávala dýchanie z úst do úst. Podarilo sa. Steave začal vykašliavať vodu.

„To bude v poriadku Jese. Braček je v poriadku.“ Hladila som ho po malom chrbátiku. Dan sa na mňa ospravedlňujúco pozeral.

Do riti! Ako keby som mu to nehovorila! Veď sú to len malé deti do pi..!

Steave tikal očami a začal plakať. Jesa som položila na zem a on sa rozutekal za bračekom. Steave sa však pozeral na mňa.

„Teta Izzy!“ Hodil sa mi okolo krku. Teta?! Musela som sa nahlas zasmiať.

„Ešte raz vás chlapci uvidím bez dozoru vo vode dostanete na holú odo mňa a nie od ocka!“

Kývli a Kika s Tomom ich viedli do “palácu“.

„Prosím prepáč. Mal som... mal som na nich dávať pozor.“ Sedel Dan v tráve a rukami si zakrýval tvár.

„To mal.“ Kľakla som si k nemu a odokryla mu tvár. Po lícach mu stekali slzy. Utrela som ich a objala ho. Nechcela som aby sa trápil.

Mal sa chovať rozumne ale nebola to jeho vina.

„Poď ideme dnu.“ Usmiala som sa. Kývol a chytil ma za ruku. Už sa zotmelo a tým pádom aj ochladilo. Celá som sa klepala. Dan ma zobral do rúk ako malé dieťa.

„Bude ti teplejšie.“ Zašušlal mi do holého ramena a mne naskočili zimomriavky. Odniesol ma až do jeho izby.

„Už sa ma môžeš pustiť.“

„A kto povedal, že chcem?“ Zasmiala som sa.

„Ale čo.“ Hodil nás na posteľ. Ležal na do mnou a pozeral sa mi do očí. Jednou rukou mi odhrnul vlasy z čela. Usmiala a snažila sa spod neho vyliezť. On ma ochotne pustil.

„Tu ti kúpila Kika nejaké oblečenie.“ Strčil mi do rúk kôpku oblečenia a ja som si až teraz uvedomila, že celú dobu som v plavkách. Musela som sa začať poriadne červenať. Schovala som sa v kúpeľni a predychávala moje zážitky. Vošla som so sprchy a nechala zo seba zmyť všetky starosti. Aspoň na tú chvíľu.

Obliekla som si šedé tepláky a čisto čierne tričko. Vlasy som si zviazala do copu a vyšla z kúpeľne. Dan tu nebol a riskovať ďalšiu stretávku s pánom dokonalým nepotrebujem. Otvorila som balkón a pozerala sa na tú krásu. Práve zapadalo slnko... jeho posledné lúče dopadali na les. Bolo to krásne a rozprávkové. Sadla som si na stoličku čo tu mal a všimla som si... popolník?!

„Ahoj.“ Ozvalo sa mi za chrbtom. Bol to Dan... kto iný však.

„Ty fajčíš?“

„Ehm... občas.“

„Mal by si s tým prestať je to hnus.“ Zašklebila som sa. Sadol si na stoličku oproti mne. Zrazu sme počuli krik.

„Ja som ti to už raz hovoril Tomm!“ Kričal na neho otec. Hádali sa na záhrade. Kika stála obďaleč a plakala. Stála som na nohách a pozerala sa na tú scénku.

„Nemáš právo sa do toho starať!“ Vrešťal Tomm. Jeho otec sa napriahol a strelil mu facku. Tomm sa začal triasť.

„Tomm bež!“ Zakričal Dan. Pozrel sa na mňa a zoskočil z balkónu a utekal za svojim bratom do lesa. Balkón nebol nejako vysoko tak som sa nebála ale bála som sa toho, že išli do lesa. Predsa tam bolo niečo... niečo tam proste bolo!

Zliezla som dolu a pozerala sa na Kiku.

Objala som ju a trela jej plecia.

„Bude v poriadku.“

„Pohádal sa s ním len kvôli mne Izzy. Môžem za to ja!“

„Ale hlúposť. Je to snob.“

„Mali by sme ísť domov.“ Šepla.

„Prosím?! Veď je neskoro a...“

„Prosím.“ Zavzlykala a ja som kývla. Zavolala som nám taxík a chlapcom nechala papierik. Budeme spať u Kiki nemá totižto doma rodičov.

„Sme tu.“ Zažla som a otvorila Kike dvere.

„Moc ti ďakujem.“

„Nehovorila si, že tu nikto nie je?“

„Mark?!“ Zakričala Kika do izieb. Mark bol jej mladší brat mal 15 ale už žúroval a tak. Bol vysoký a pekný to vám poviem.

„Uch... nemali ste byť u Izzy?“

„Sme tu!“ Sykla Kika.

„Ahoj Mark.“ Usmiala som sa na neho.

„Nechcete sa k nám pripojiť?“

„Zavri sa v izbe!“ Zasyčala znovu Kika. Radi sa hádali. Cítila som zvláštnu vôňu. Trpkú a točila sa mi z nej hlava. Marihuana?

Otvorila som dvere do ich izby a uvidela tu spúšť. Všade boli fľaše a špačky. Ale hlavné je koho som tu stretla. Bolo to celkom prijemné prekvapenie až na to že bola zhúlená ako prasa!

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování