OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Len porozumieť - Časť 8.

29.01.2014 (20:00) • mima33 • Povídky » Na pokračování • komentováno 12× • zobrazeno 1099×

Časť 8.

Jessie sa domov vrátil neskoro a hneď zaliezol do svojej izby. Ledva zabručal smerom k Sam pozdrav. Bol už na prvý pohľad skleslý a tvár sa mu krivila do bolestivej grimasy. Niet divu, celé dni pracoval, doslova drel ako otrok a jediné, čo ho ako odmena čakalo, boli problémy a okrem nich ešte ďalšie. Nemohla mu preto zazlievať, že s ňou netrávil čas a vonkoncom mu nemohla vešať na nos ešte aj svoje ťažkosti.

Celý zvyšok dňa, od Tonyho odchodu, uvažovala, či o Masonovi Jessiemu povie alebo nie, no napokon si to ujasnila až večer, keď ho uvidela. Tmavofialové kruhy pod očami boli jasným dôkazom toho, že jej brat už nevládze a každý ďalší krok ho stojí fúru námahy. A tak si zahryzla do jazyka a ani nemukla.

Steve sa jej vôbec neozval. Začala uvažovať, že zavolá priamo na políciu, lenže voči nim nepociťovala ani štipku dôvery a to bol aj hlavný dôvod, prečo to hneď neurobila. Povedala si, že prečká školu a keď sa jej do konca vyučovania Steve neozve, pôjde za ním. Aj keď z toho nemala dobrý pocit. Nechcela ho rušiť a nechcela ho príliš zaťažovať. Ale vedela, že nechať si pre seba tak dôležitú informáciu, akože sa jej ozval Mason, jednoducho nejde.

Počas prednášok mala hlavu niekde v oblakoch, aj keď na začiatku Cesareovej hodiny sa snažila sústrediť. Mala pocit, že sa jej kvôli tomu urputnému snaženiu sa rozletí hlava, ale keď Cesare skončil svoje pravidelné skúšanie, ponorila sa späť do svojich úvah a vôbec ho nevnímala. Pravdou bolo, že jediný dôvod, prečo si dovolila odignorovať jeho hodinu bol fakt, že má doma poznámky, ktoré im dnes diktoval. Výnimočne si sadla úplne dozadu, aby mu nebola priveľmi na očiach. Ak by videl, že nepracuje, zrejme by našiel spôsob, ako ju potrestať.

Na ďalšej prednáške sa stretla s Dominicou a blondínka ju nezabudla pokarhať za to, že včera sa bez vysvetlenia nedostavila na stretnutie. Sam jej napokon len poslala ospravedlňujúcu správu a zostala doma, zababušená v dekách, s horúcou čokoládou a koláčmi, ktoré našla v komore. Po Tonyho odchode sa zvláštne upokojila a aj keď jej srdce bilo ako bláznivé, našla v sebe dostatok sily, aby sa nezrútila znova.

Ani nevedela, čím to bolo, ale po tom dni sa cítila hlúpo sama pred sebou. Ak ju len telefonát dokázal vyviesť z mieri natoľko, až si takmer neuvedomovala, čo robí, čo by sa s ňou udialo, ak by ho stretla zoči-voči a on by ju, nedajboh, konfrontoval.

Keď vychádzala zo školy, pozrela na hodinky. Ukazovali päť minút po jedenástej a prepadol ju neodbytný pocit, že niekde mala byť. Po tom všetkom aj zabudla na prezentáciu, ktorú mala chystať s Tonym a keď ju konečne osvietilo, rozbehla sa do knižnice, kde ho našla sedieť nad akousi knihou. Bol do nej už na pohľad hlboko ponorený a popri čítaní sa mračil.

„Prepáč, že meškám,“ vydýchla, keď dosadla na stoličku a tašku pustila na zem.

Tony odtrhol oči od stránky a zaujato si ju obzrel. Po chvíli sa mu kútiky úst vytiahli dohora a mykol plecami. „Nevadí. Úprimne, už som sa bál, že si sa na mňa vykašľala,“ poznamenal a predtým, ako zaklapol knihu, si do nej vložil záložku.

Sam sa pokúsila prečítať názov, ale hneď ju strčil do tašky a tak jej to znemožnil. Potom sa uvoľnene oprel do stoličky a ruky si založil na stole, pričom nespustil zrak zo Sam hádam ani na stotinu sekundy. Brunetka cítila, ako sa jej do tváre hrnie krv a samovoľne si zastrčila vlasy za uši.

„Tak, ako sa dnes máš?“ spýtal sa a hlas mal plný starosti. Starosti o ňu.

Pokúsila sa o úsmev, ale bol z toho nakoniec len chabý úškrn, ktorý by za žiadnych okolností nikoho nedokázal presvedčiť o jej psychickej pohode. „Mám sa... dobre,“ prehodila a poobzerala sa dookola.

Bolo to po prvýkrát, čo bola v školskej knižnici. Študentmi sa to tam len tak hemžilo a regále s knihami boli vysoké až po strop. Sam mala rada knihy, aj keď málokedy čítala. Páčilo sa jej, ako prostredníctvom nich môže utiecť z reality, ale na druhej strane sa nikdy nedokázala sústrediť dlhšie, ako pár desiatok minút, čo bolo hrozivo málo. Zato Jessie dokázal nad písmenkami presedieť aj týždeň bez prestania. Za to ho obdivovala – vlastne ho obdivovala za viacero vecí.

„Včera si nevyzerala dobre,“ pokračoval takmer automaticky a prižmúril oči. Pozorne striehol na jej reakcie a Sam sa pred ním cítila ako nahá. Videla mu na očiach, že v nej bez nejakých väčších komplikácií dokáže čítať a striasla sa preto.

Predtým, ako mu odpovedala, si povzdychla a oči sklopila k drevenému stolu. „Nebol to práve môj deň,“ odvetila a keď si všimla, že sa nadychuje, aby jej znova niečo povedal, rýchle ho predbehla. „Tak čo s tou prezentáciou?“ vyzvedala a tvárila sa tak zaujato, ako len dokázala.

Nechcelo sa jej predstierať, že sa len-len drží. Nie pred Tonym. Z akéhosi dôvodu mu stoj čo stoj chcela dokázať, že je silná a sebestačná. Že nie je žiadna padavka, aj keď bol občas opak pravdou.

„Tu sú podklady,“ odvetil a podal jej dosku s erbom školy. Nebol nadšený, že sa musí venovať aj iným veciam, ako rozboru Saminho života, ale rozhodol sa, že na to pôjde postupne. „V podstate ide o to, že škola si potrebuje získať nových sponzorov a preto tie najväčšie spoločnosti pozvala na prezentáciu, ktorú má na starosti katedra Marketingu, teda Cesare, ktorému sa tým chce zaoberať asi tak, ako nám,“ dokončil a zo Saminho hrdla sa vydral smiech.

Vedela si predstaviť jeho nabrúsený výraz, keď sa dozvedel, že tým bude márniť svoj drahocenný čas. A tak to radšej hodil na Tonyho plecia a obetoval nejaké body. Aj keď určite nebol vyrovnaný s tým, že ich mal minúť na nepodarenú Strettonovú.

„A ako si to predstavuje?“ vyzvedala, keď očami prebehla zoznam pozvaných.

Zaškľabila sa, keď si uvedomila, že sú to všetko veľké, možno aj svetové spoločnosti s nepriestrelnou stabilitou.

Tony sa zatváril kyslo a pustil sa do vysvetľovania. Spočiatku pôsobil znudene a jeho hlas neprezrádzal, že by sa na prípravu akosi tešil, ale keď prešiel k časti, v ktorej sa oni dvaja budú môcť angažovať, oči mu iskrili a na Sam chrlil milióny nápadov, až ho ani nestíhala poriadne vnímať.

Napokon musela uznať, že Tony je riadne kreatívny človek a určite by z neho bol dobrý marketingový pracovník. Mal nachystaných niekoľko bodov, ktorých sa budú počas chystania akcie pridržiavať. V podstate Sam ani nepostrehla, čo bude robiť ona, lebo Tony mal vymyslené všetko, do posledného detailu.

Od prehliadky školy, cez prezentáciu, až po darček, alebo prezent – ako to nazval on. Sam ho počúvala a pristihla sa pri myšlienke, že je neskutočne zlatý, keď sa pre niečo rozohní, ako v tej chvíli. Keď pochodovali po telocvični a Tony vysvetľoval, kde sa čo bude nachádzať, všimla si pri vchode Cesarea, ako ich prižmúrenými očami pozoruje.

Mierne sa pod jeho pohľadom zachvela, ale snažila sa sústrediť len na Tonyho. Ani si nevšimla kedy a Cesare zmizol. Značne sa jej uľavilo a tak veľmi sa zamerala na Tonyho, až nadskočila od úľaku, keď sa jej rozozvučal mobil. Ospravedlnila sa a zodvihla to bez zaváhania. Na displeji totiž svietilo Stevovo meno.

„No konečne,“ sykla a pohla sa o kúsok ďalej od Tonyho, aby mala trošku súkromia.

„Prepáč, Sam. Skôr sa nedalo. Deje sa niečo dôležité, keď som mal od teba zhruba tisíc neprijatých hovorov?“ spýtal sa a Sam na jeho hlase cítila, že sa usmieva.

Keď sa dozvie o čo ide, úsmev mu určite rýchlo zamrzne. „Volal mi Mason,“ oznámila bez nejakých zbytočných rečí a čakala na reakciu, ktorá prišla až po niekoľkých dlhých sekundách, ktoré jej pripadali ako mesiace. Podupkávala si nohou a zazerala na tribúnu, ako keby tá za všetko mohla.

„Čo ti povedal?“ vyzvedal, keď popadol dych a predýchal šok, ktorý mu spôsobila.

Sam si oblizla pery a obzrela sa na Tonyho, ktorý si čosi čarbal do zošita. „Že ma príde pozrieť,“ povedala pološepky a začula Stevovo zaúpenie. „Bojím sa,“ priznala a ešte viac sa zdesila, keď si uvedomila, že sa jej trasie hlas.

Ten chlap s ňou robil nemožné veci. On jediný v nej dokázal vyvolať tak obrovský, panický strach, až to určite nie je zdravé.

„Kontaktujem jednotku,“ povedal len a chcel zložiť, ale Sam ho ešte potrebovala o niečo požiadať.

„Prosím, urobíš pre mňa niečo?“ začala opatrne a keď Steve súhlasne zamrmlal, pokračovala. „Jessie sa o tom nesmie dozvedieť. Má dosť svojich starostí aj bez toho, aby som ho zaťažovala ešte mojimi,“ dodala.

Chvíľku bolo znova ticho, kým jej Steve odpovedal. „Jasné, počul som, čo sa deje v kancelárii,“ prehodil a Sam sa zamračila.

Takže o tom vedeli prakticky všetci, iba ona nie? Tak to je naozaj úžasné.

„Ďakujem,“ dostala zo seba a rozlúčila sa s ním.

Cítila sa dotknutá, že jej jedinej Jessie zatajil, čo sa deje v jeho práci, ale aj ona mu teraz predsa zatajuje, že sa Mason poneviera nebezpečne blízko, tak čo mu ide vyčítať? Miesto toho, aby sa nad tým pozastavovala, rozhodla sa sústrediť na Tonyho, ktorý sedel na schodoch, opieral sa o zábradlie a usmieval sa od ucha k uchu.

„Nechcel som počúvať, ale...“ spustil opatrne, keď si Sam prisadla vedľa neho. „Nedalo sa nepočuť,“ vyhŕkol. „Tvoj brat má problémy? Ak môžem nejako pomôcť...“ Chcel ešte pokračovať, ale Sam ho prerušila a zamietavo zavrtela hlavou.

„Jedine, že by si mi pomohol vykradnúť banku,“ zašomrala a podoprela sa rukami o kolená.

Tony sa zatváril najskôr nechápavo, ale razom mu to akoby docvaklo. „Takže má finančné problémy,“ skonštatoval a Sam prikývla. „Peniaze ničia charakter a všetko dobré v ľuďoch, ale bez nich sa nedá žiť, nie v tomto svete,“ poznamenal viac-menej sám pre seba.

Mal pravdu, ľudia kvôli peniazom často strácajú súdnosť a všetky hodnoty. Sú schopní aj vraždiť, len aby dostali čo najviac. Ona taká tiež bývala a keď nad tým neskôr premýšľala, uvedomila si, že by sa asi radšej obesila, ako sa vrátila k tomu spôsobu života, aký viedla s Masonom a Lacey.

„Chcem mu pomôcť, ale neviem ako,“ priznala a stiahla obočie k sebe, kým sa jej hlavou premávalo milión myšlienok a všetky patrili jej modrookému bratovi, ktorý si zaslúžil len to najlepšie, ale dostával zatiaľ len to najhoršie.

„Neboj sa, určite na niečo prídeš a keď nie ty, tak on,“ ubezpečoval ju a čosi, čo z neho vyžarovalo, ju nútilo, aby mu verila.

Nevedela, čo by mu na to mala povedať, ale vedela, na čo sa chce spýtať, iba si nebola istá, či je práve vhodná chvíľa. Očividne sa nerád bavil o svojej minulosti, ale ju tak veľmi zožierala zvedavosť, až sa rozhodla, že to riskne.

Ale šla na to obklukou. „Žiješ s rodičmi?“ vyhŕkla a pichlo ju svedomie. Hlavne, keď sa Tonyho tvárou prehnal tieň.

Pokrútil hlavou, že nie. „Žijem so strýkom. S Cesareom.“

Sam na neho spriama pozrela a vycítila z jeho postoju, že možno by povedal aj niečo viac, ale nevie ako na to. „Takže tvoje celé meno je Tony Cesare?“ položila mu jednu z tých ľahších otázok a Tony to znova zamietol.

„Nie, moje priezvisko je Hines. Cesare bol bratom mojej mami,“ spresnil a zahryzol si do pery.

„Ako dlho s ním žiješ?“ pokračovala brunetka vo výsluchu.

Nemohla prestať. Hlavu mala plnú otázok, ktoré mu chcela položiť a väčšina z nich sa týkala hlavne Lacey, ale nemohla ho len tak zahrnúť tými otázkami. Cítila by sa ako idiot a možno horšie.

„Asi desať rokov.“ Z jeho hlasu nebolo poznať, že by mu prekážalo, že sa vypytuje, ale zároveň sa do siahodlhých opisov svojej minulosti nepúšťal.

„Prečo žiješ s ním?“ Už si začínala pripadať hlúpo, ale nemohla sa zastaviť. Nechcela.

Tony sa zháčil a chvíľku očividne váhal, či jej odpovedať alebo nie. Sam sa dokonca vzdala nádeje, že sa mu dostane hlbšie pod kožu. Ale prekvapil ju, keď sa zhlboka nadýchol a odpovedal.

„Moji rodičia zomreli,“ povedal, čo už vedela a potom ešte pošepky dodal. „Bola to moja vina.“

Sam sa mykla, keď jej v hlave na povrch vyplávala spomienka na deň, kedy ich opustila pani Strettonová. Ak by niekto dokázal večnosť hovoriť o vine zo smrti rodičov, bola to práve ona. Kedykoľvek v noci sa budila s tým najhorším pocitom a myslela na svoju mamu a na jej mŕtvu tvár bez výrazu. Studenú a bledú. Už nikdy na nej nebude svietiť ten dobrosrdečný úsmev plný lásky.

„To poznám,“ počula sa povedať a Tony nadvihol obočie. „Viem, aké to je, keď sa viníš zo smrti svojich rodičov a keď popritom vieš, že je to tvoja vina. Každý deň žiješ s pocitom, že to chceš napraviť, ale nemôžeš. Dala by som všetko, čo mám, aby som vrátila ten prekliaty deň,“ hovorila ďalej a ani si poriadne neuvedomovala, čo všetko mu vešia na nos.

Pár momentov na ňu len hľadel, tými svojimi úprimnými očami a potom sa k nej nahol a objal ju. Chcela ho okríknuť, chcela sa spýtať, čo si to dovoľuje, ale až keď zaborila tvár do jeho záhybu krku, uvedomila si, že sa jej z očí spustili slzy.

Chcela všetko vrátiť do starých koľají, akurát s tým rozdielom, že ona by už nebola nevďačná a nevychovaná dcéra, ktorá nevie, čo so sebou. Snažila by sa a pre svoju mamu by zniesla aj modré z neba. Nie nadarmo sa hovorí, že človeku dôjde čo mal až vo chvíli, keď to stratí. Ale vtedy je už neskoro a ľuďom zostanú len oči pre plač.

„Chcem to odčiniť. Chcem zo seba urobiť lepšieho človeka,“ povedala, keď sa odtiahla od Tonyho, ale ruky nechala na jeho pleciach.

On ju tiež nepustil a pohľadom jej behal po zaslzenej tvári. „Tvoja mama by bola na teba pyšná, keby ťa teraz videla,“ pošepkal a zastrčil jej prameň vlasov za ucho.

Chrbtom jej prebehli zimomriavky, ale ovládla sa. „Určite ma nenávidí.“ Nikdy to nepovedala nahlas, ale od jej pohrebu žila s tým vedomím a o to ťažšie to bolo.

„Zaručujem ti, že to tak nie je,“ povedal a jeho hlas nepripúšťal žiadne iné možnosti. „Ak si niekto zaslúži nenávisť rodičov, som to ja.“

Napadlo ju, že by sa ho mohla spýtať, čo presne sa stalo, ale smútok, ktorý sa odrazil v jeho očiach ju zastavil. Nechcela ho vedome uvrhnúť do tej bolesti. Vedela aké to je a preto si zahryzla do jazyka a už sa na nič nevypytovala.

S Tonym tam ešte nejaký čas len tak posedávali a vychutnávali si vzájomnú spoločnosť, ale pri pohľade na hodinky uznali, že by bolo načase sa pohnúť. Strávili spolu neuveriteľné štyri hodiny a Sam sa čudovala, kedy ten čas stihol prejsť. Mala pocit, ako keby neprešla ani hodina. Možno to bolo aj tým, že sa pri ňom cítila príjemne a bezpečne.

„Ako to šlo?“ zastavil ju Cesareov hlas, keď sa náhlila cez parkovisko k svojmu autu.

Otočila sa na neho a usmiala sa, aj keď sa jej vôbec nechcelo. „Skvelo.“

Cesare si sám pre seba prikývol. „Neviem, akú hru to hráte s Tonym...“ začal a Sam sa zamračila.

„O čom to hovoríte?“ prerušila ho zostra.

„Ak mu ublížite, neželajte si ma. Ten chlapec si už vytrpel svoje a ďalšie problémy by nemusel zvládnuť,“ povedal, zvrtol sa na päte a zmizol.

Jeho slová jej rezonovali v ušiach po celú dobu, ako šoférovala domov. Snažila sa a čím viac sa snažila, tým viac ju podceňovali a odháňali. Hlavne Cesare. Uvedomenie si, že mu chce dokázať svoje kvality až prehnane moc a chce si získať jeho priazeň, ju zasiahli ako blesk za jasného dňa.

Keď dorazila domov, Jessieho auto tam nestálo, takže zasa nebol doma. Žiadna novinka. Vošla dnu, odhodila kľúče na botník a prešuchtala sa do obývačky. Bola odhodlaná zvyšok dňa stráviť nad knihami, ale ktosi si pre ňu prichystal iný plán.

„Ahoj, kráska,“ pozdravil ju Mason.

Sedel na kresle, nohy mal vyložené na konferenčnom stolíku. Obzeral si ju úlisným pohľadom a prstami klopkal po opierke. Vyzeral uvoľnene. Z otvorených – teda rozbitých – balkónových dverí k nim ťahal studený vietor a Sam sa striasla.

Nie však kvôli chladu vonku, ale kvôli chladu, ktorý sršal z jeho bezcitných očí, v ktorých sa až nebezpečne blýskalo. Postavil sa a urobil pár krokov k nej, keď sa jej z úst vydral výkrik, ktorý si ani neuvedomila. Zastal a siahol po zbrani za opaskom.

Aj vy ste sa na neho tešili tak veľmi, ako ja? 

Mimi :)

Autor: mima33 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Len porozumieť - Časť 8.: