OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Len porozumieť - Časť 5.

19.01.2014 (11:00) • mima33 • Povídky » Na pokračování • komentováno 9× • zobrazeno 933×

Časť 5.

Prebudenie bolo viac než nepríjemné. Sam v noci spala veľmi málo. V podstate sa dá povedať, že čakala na Jessieho príchod, ale akosi nezaregistrovala, kedy buchli dvere. Uznala, že to musela prespať a nespokojne sa zamrvila. Večer bola tak veľmi mimo, až zabudla stiahnuť rolety a vychádzajúce slnko jej nepríjemne zasvietilo do očí a vytiahlo ju z nepokojných driemot.

Nebola si istá, čo ju rozrušilo viac. Bolo to tým, že stretla Lacey, alebo tým, že dokonalý Cesareov synovec Tony ju pozná? Tí dvaja sú z odlišných svetov a to jej na tom prišlo zvláštne. Ale nechcela sa tým zapodievať a tak sa prinútila vyliezť z postele a zišla rovno dolu. Zabalila sa do svojho pohodlného a teplého županu a kým pripravovala raňajky pre seba a Jessieho, pohmkávala si akúsi melódiu, ktorú mala už od večera v hlave.

Ako tak chodila hore-dole, všimla si, že Jessieho topánky nie sú na chodbe a rovnako tam nevisí ani jeho obľúbený sivý kabát, ktorý nosí už dva roky a odmieta si kúpiť nový, akoby na to nemal. Zamračila sa a prebehla do jeho izby, aby ju skontrolovala. Posteľ bola ustlaná a Jessieho nikde.

„Sakra,“ zafrflala a rozhodla sa mu zavolať predtým, ako začne robiť unáhlené závery a stresovať.

Zvonilo to, ale nikto to nebral a tak volala stále dookola, až si pripadala ako dajaká stíhačka, ktorá sa pokúša kontrolovať svojho neverného manželíčka, ktorý ju vytrvalo ignoruje a isto sa na nej spolu so svojou milenkou dobre baví. Keď neprijal ani jej desiaty hovor, šmarila mobil na sedačku a so zafunením sa zvalila na kreslo. Spočiatku nepremýšľala nad tým, kde by mohol byť a ani prečo sa zdržal, no ako čas plynul a ona tam len sedela a tvárila sa, že je v pohode, prepadala panike.

Neprišiel domov, nezavolal a nezdvíha. Čo ak sa mu niečo stalo? Čo ak... Mason! To meno do nej z ničoho nič udrelo, až vyskočila na nohy a začala pochodovať dookola. V hlave sa jej vytvárali milióny rôznych teórií a jedna bola horšia než druhá. Videla ho pred školou a hľadel na ňu tak nevraživým pohľadom, až sa jej z toho zatočila hlava a nadobudla dojem, že odpadne. Radšej sa posadila späť na sedačku a snažila sa čo najpokojnejšie dýchať. Stálo ju to veľa síl, no aspoň tie nepríjemné kŕče, ktoré zvierali jej žalúdok, povolili.

Premýšľala, či nemá niekomu zavolať, Tiff alebo Stevovi. Hodiny ukazovali niečo po desiatej, keď Sam znova vzala mobil do ruky a v zozname hľadala Tiffanino číslo. Skôr, ako ho stihla vytočiť, buchli dvere a Sam automaticky zabehla pohľadom smerom k chodbe, z ktorej sa ozval treskot a následne sykot.

„Jess?“ zvolala, ale zo sedačky nevstala, len čakala, čo sa bude diať.

Bola väčší zbabelec, než by si kedy dokázala pripustiť a to vedomie jej veru na dobrom pocite nepridávalo. Hlavne keď vedela, že jeden pomstychtivý bastard plánuje jej smrť. Prinajlepšom.

„To čo z neho zostalo,“ ozval sa povedomý hlas a Sam nechápavo stiahla obočie.

Keď však uvidela svojho brata, pochopila, ako to jeho čokoládová priateľka myslela. Tiff s ním vpadla do obývačky a Jessie na nej doslova visel. Hlava sa mu hompáľala zo strany na stranu a čosi si mrmlal popod nos. Ľavú ruku mal prehodenú cez Tiffanino plece a druhou rozhadzoval okolo seba, až sa trafil do krištáľovej vázy a tá sa s treskotom zrútila na zem, kde sa rozbila na milión malých kryštálikov.

„Čo sa stalo?“ zdesila sa brunetka a vyskočila, aby mohla pomôcť Tiff.

Bez váhania podoprela brata na druhej strane a spolu ho preniesli na pohovku. Ako náhle tam dopadol, celé telo mu ovislo a zaspal. Po miestnosti sa rozliehalo jeho pravidelné dýchanie, ktoré miestami prechádzalo do chrápania.

Tiff si zhlboka vydýchla a potriasla hlavou. „Dáš mi, prosím, kávu?“ spýtala sa s nádejou a Sam prikývla.

Kým nachystala kávu, Tiff prikryla Jessieho hrubou čiernou dekou a posadila sa za jedálenský stôl. Tvár si skryla do dlaní a Sam prepadla nutkavá potreba ju objať. Okamžite ju však zavrhla – nie preto, lebo by s Tiff neboli kamarátkami – dalo sa povedať, že si časom k sebe našli cestu a Sam nakoniec vrátila Tiff peniaze, ktoré jej ukradla a pridala niečo navyše za tie šperky. Určite to bola omnoho väčšia suma, akú sa jej podarilo dať dokopy, ale nejako sa predsa začať musí.

„Príšerné, hrozné, otrasné,“ mrmlala Tiff, keď sa načiahla za kávou a na jeden dúšok vypila polovicu hrnčeka. Zaškľabila sa a Sam na ňu len ďalej spýtavo zízala, bažiac po akýchkoľvek odpovediach.

Jessie nikdy nepil a keď aj, bolo to preto, lebo sa stalo niečo, čo bolo nad jeho sily. Naposledy sa opil dva dni po Dianinom odchode.

„Povieš mi už konečne, čo sa deje? Prečo sa tak doriadil?“ spustila brunetka, keď sa Tiff nemala k ničomu, len sedela na mieste ako socha a temer ani nedýchala.

Keď sa jej Sam prihovorila, presunula svoj pohľad na ňu a uškrnula sa. „Nie som si istá, či som ja tá správna osoba, s ktorou by si o tom mala hovoriť,“ prehodila a mykla plecom.

Sam sa musela veľmi ovládnuť, aby na ňu nezačala ziapať ako zmyslov zbavená. „Jessie so mnou skoro vôbec nehovorí a ja nemám tušenia, čo sa deje. Pochybujem, že mi to bude chcieť vysvetliť a tak by bolo na mieste, ak by si ma zasvätila, pretože ty isto všetko vieš. Ak pred niekým môj brat nemá tajnosti, si to ty!“ vysypala na ňu jedným dychom a s vytiahnutým obočím ju sledovala.

Tiff chvíľu premýšľala a hrýzla si spodnú peru, kým sa rozhodla, ako reagovať. Sam mala isto pravdu a Jess bol tvrdohlavejší než mulica. Koniec koncov, aj tak sa to raz dozvie, či s tým blondiak bude súhlasiť alebo nie.

„Tak fajn,“ vydýchla rezignovane. „Pharrel zomiera. Diagnostikovali mu rakovinu a nádor je zhubný, lekári s tým nevedia nič urobiť a vzhľadom na jeho stav nie je možné začať s chemoterapiou,“ začala a keď si všimla Samin udivený pohľad, zarazila sa. „To ani toto ti nepovedal?“ spýtala sa hlúpo, keďže odpoveď jej bola viac než jasná.

Sam len tupo zavrtela hlavou a očami zabehla na spiaceho blondiaka.

„Lenže problém je inde. Jeho synovia, ktorí budú dediť, nie sú práve tolerantní a jediné slovo, ktoré obsahujú ich slovníky je chamtivosť. Boli za Jessiem a vyhrážali sa mu, že ak im nevyplatí ich podiely z firmy, budú sa s ním súdiť,“ povedala a naliala do seba zvyšok kávy.

Po nočnej službe, ktorá bola najhoršou nočnou v dejinách všetkých nočných a po tom, ako Jessie vyvádzal, kofeín potrebovala. Sama nechápala, ako ešte dokáže stáť na nohách.

„A to môžu?“ spýtala sa Sam. Do takých vecí sa naozaj nerozumela.

Tiff prikývla. „Jasné, že áno.“

„A čo Pharrel. Veď predsa ešte žije!“ zvolala rozhorčene a tresla rukou po stole. „Nech prepíše celú firmu na Jessieho,“ dodala a sama si uvedomila, ako to vyznelo.

Tiffanin pohľad ju len uistil v tom, že sa v tomto smere prerátala. „Ty by si šla proti svojim deťom? A okrem toho, Jack je neustále nadopovaný rôznymi liekmi. Už cez dva týždne vôbec nevníma okolie. A čím viac je on mimo, tým viac jeho synovia tlačia na Jessieho,“ oznámila a Sam si frustrovane oboma rukami zašla do vlasov.

Zaťala päste, čím sa za ne potiahla a sykla. Potrebovala sa koncentrovať a nie sa rozrevať. Jej brat si rozhodne nezaslúžil, aby s ním niekto tak zaobchádzal.

„A čo ten prípad?“ vyzvedala a vzhliadla na Tiff, ktorá sa odrazu tvárila nechápavo. „No, Jessie vravel, že musí vyriešiť nejaký prípad...“ pokračovala, ale Tiff ju prerušila.

„Nie, to nemusí,“ zamietla. „Jediné, čo teraz rieši sú Pharrelove deti. A okrem toho, odkedy prehrali ten súd s tým mafiánom, nijakú veľkú zákazku nemali. Ten senilný dedo ich roznáša v zuboch a ohovára ich kade chodí,“ rozčuľovala sa.

Sam ten prípad poznala. Jessie bol vtedy ako vo vytržení. Nespal, nejedol, len sedel nad papiermi. No ako dokážete nevinu niekoho, proti komu sa postaví aj vlastná manželka s deťmi? Jessie prípad prehral a jeho klient musel protistrane vyplatiť nemalé odškodné kvôli spôsobenej ujme na majetku. Lepšie povedané – musel vrátiť čo ukradol a keďže väčšinu peňazí prehýril, musel si požičať, čo starý milionár zle znášal a odniesol to jej brat. Ale že si ten truľo dovolil ohovárať jej brata a robiť mu zlé meno, o tom Sam nevedela.

„Všetko sa to rúca ako pieskový hrad,“ pošepla Tiffany a na sekundu privrela oči. „Chcem mu pomôcť, ale neviem ako.“

Sam vstala a prešla ku kávovaru, aby mohla naliať Tiff ďalšiu šálku kávy. Bolo očividné, ako veľmi ju potrebuje a keď Sam jej prázdny hrnček naplnila, vďačne sa na ňu usmiala a hneď si odpila.

„Koľko im má vyplatiť?“ vyzvedala, aj keď si nebola istá, či to chce počuť.

Ak by Jessie toľko peňazí mal, zrejme by im ich dal a neriešil to opíjaním sa. Jej brat nikdy nebol z tých, ktorý by predčasne hádzali flintu do žita. Vždy sa mu napokon podarilo nájsť východisko, nech bol hlavolam akokoľvek komplikovaný.

„Nie som si istá,“ priznala Tiff, „Jessie mi to nikdy nepovedal, ale pokiaľ viem, základné imanie dosahuje nejakých sedemsto tisíc. Na tvojho brata je napísaná polovica, teda... som lekárka, o týchto veciach viem málo,“ konštatovala a zapozerala sa na pariacu sa kávu.

Sam sa kolieska v hlave roztočili šialenou rýchlosťou, keď premýšľala nad tým, čo jej Tiff povedala. Jessie na tom nebol zle, ale toľko peňazí nemal a okrem toho, zamestnával niekoľko ďalších právnikov, ktorých bolo treba vyplácať a odvádzať za nich rôzne dane a platiť všelijaké sociálne dávky. Nechcela si ani len predstavovať, čo by sa stalo, keby to blondiak nezvládol.

„A čo pôžička? Tá to nevyrieši?“ navrhla, aj keď ani jej samej sa ten nápad nepozdával.

Tiff sa k tomu tiež postavila skepticky, no nezamietla to úplne, čo v Sam zanechalo zrnko nádeje. „Jasné, ale vieš aké sú tam úroky? Jessie sa zadlží do konca života, možno to budú musieť splácať ešte aj jeho deti. Teda... ak sa situácia vo firme nezlepší a nepribudne klientela.“ 

Život naozaj nestojí za nič a dobre sa majú iba tí, ktorí si to vonkoncom nezaslúžia. Hneď, ako sa človek vyhrabe z jedného problému, strmhlav padne do druhého a to ešte skôr, ako sa stihne otriasť a pohnúť aspoň o kúsok ďalej.

„Myslíš, že by som mohla nejako pomôcť?“ spýtala sa nádejne, i keď vedela, že sa namáhala zbytočne. Nemala čím prispieť a aj keby ako chcela, nikdy by nedala dokopy žiadnu sumu, ktorá by mohla Jessiemu aspoň minimálne pomôcť.

Tiff zamietavo zavrtela hlavou a v tichosti dopila svoju kávu. Potom sa ospravedlnila a odišla. Ešte sa však zastavila pri Jessiem a prehrabla mu rukou vlasy, pozerala na neho akýmsi zvláštnym pohľadom a Sam sa pristihla pri myšlienke, že vzťah Tiff a Jessieho by dokázala akceptovať. Pri tom všetkom, čo sa deje sa nemôže Jessiemu čudovať, že sa nehrnie do Španielska.

Keď Tiffany odišla, Sam upratala rozbitú vázu a pustila sa do varenia obeda. Nie, že by sa jej veľmi chcelo, ale potrebovala sa zamestnať a hlavne zabiť čas. Na učenie nemala náladu a ako tak nad tým dumala, nemala náladu na nič. Pre Jessieho pripravila vývar – isto sa mu zíde, keď sa zobudí – a potom vzala do ruky nejakú náhodnú knihu a pustila sa do nej. Nestačila prečítať ani pätnásť strán a premohol ju spánok.

„Sam,“ pošepol blondiak a skláňal sa nad svojou sestrou. Opatrne do nej štuchal prstom a vo vnútri ho zožierali výčitky. Na čo myslel, keď sa opil pod obraz boží? To je už naozaj tak mimo, že nedokáže racionálne uvažovať a chová sa ako dajaký adolescent?

„Sam,“ zopakoval a dotyčná sa najskôr pomrvila a potom pomaličky rozlepila oči.

Zamrkala a okamžite ich stisla späť, keď jej do nich udrelo ostré svetlo, prúdiace dnu cez balkónové dvere. Počasie vonku síce bolo chladné, no slnečného svetla bolo až-až. No nebolo to také slnko, ktoré človeka zahreje, ale to, ktorému hovoríme kostrbaté.

„Jess?“ spýtala sa chrapľavým a stále rozospatým hlasom a pretrela si oči. Neuvedomila si, že má knihu, ktorú si rozčítala stále v lone a tak s treskotom spadla na zem a Jessie sa zaškľabil.

„Sam a kniha,“ zamrmlal. „Toto je historický moment. Mal by som si to zaznamenať,“ zavtipkoval, aj keď na žartíky nemal náladu. Jediné, o čo sa pokúšal, bolo odvedenie Saminej pozornosti nejakým, hocijakým, iným smerom. Bolo mu jasné, že hneď, ako sa zo spánkového režimu prepne do normálu ho začne spovedať ako matka spovedá svoje dieťa.

„Prestaň! Ako dlho si hore?“ vyzvedala, keď sa jej podarilo narovnať sa a ponaťahovala si ubolené údy. Musela spať v príšernej polohe, keď ju všetko tak pekelne bolí a má dojem, akoby zabehla minimálne maratón.

Jessie sa posadil späť na pohovku a ohrnul spodnú peru. „Teraz som sa zobudil. Bolí ma celé telo,“ sťažoval sa a masíroval si krk.

Sam si čosi zafrflala a z ničoho nič ju akoby osvietilo a zahľadela sa na Jessieho pohľadom plným výčitiek. „Vysvetlíš mi, čo to malo znamenať? Neprídeš si domov, nedáš mi nič vedieť a napokon ťa sem Tiff privedie spitého. Vyzeral si ako nejaký bezdomovec,“ zarazila sa a rukou si zamávala pred nosom. „A ešte stále podobným spôsobom smrdíš,“ prehodila a v duchu sa chlácholila, aby nevybuchla do smiechu, lebo tá situácia bola všelijaká, ale vtipná rozhodne nie.

Jessie sa pri jej slovách nepríjemne pomrvil a nenápadne si ovoňal košeľu. Mala pravdu – páchol po cigaretách a vodke, čo nebola najlepšia kombinácia. Vstal a chcel ísť rovno do sprchy, ale Sam ho zarazila a prikázala mu, aby sa posadil. Najskôr váhal a jediné, po čom túžil, bolo vziať nohy na plecia a utiecť sa skryť, aby ho nenašla a nemohla ho tak podrobiť výsluchu, ale mal smolu.

„Počúvam,“ zvolala a sledovala Jessieho, ktorý sa pokúšal tváriť nechápavo.

„Čo ako?“ spýtal sa hlúpo a sám si uvedomoval, že je za idiota. Ale chcel ju chrániť a nemal v úmysle ju zaťažovať svojimi problémami. Možno mu nehovorila všetko, ale videl na nej, že sa stále trápi a niečo ju ťaží. Nechcel sa pýtať, pretože jej nehodlal spôsobovať zbytočnú bolesť, ak bude chcieť, povie mu sama, čo sa deje.

Sam si frustrovane vzdychla. „Tiffany mi všetko povedala. Ja len nechápem, prečo si mi tajil, že máš takéto problémy,“ vzdala to a povedala pravdu. Ak bude klamať a zatĺkať aj ona, nedopadne to dobre.

Na Jessieho výraze, ktorý v sekunde olemoval celú jeho tvár, bolo jasne vidno, že nesúhlasí s tým, že Tiff jej všetko vykvákala. Bolo to jeho súkromie a aj keď je Sam jeho sestra, Tiff nemala právo na to, aby ju do toho ťahala. Vedel presne, ako to Sam vezme a vedel, že je to len ďalšia vec, ktorou sa bude zaťažovať a ktorá ju bude okrádať o čas, ktorý by mohla venovať radšej škole a učeniu.

Zvnútra si zahryzol do líca a nevedel, čo jej na to povedať. Ak už všetko vedela, nemal jej čo vysvetľovať a popravde, ani k tomu nemal čo dodať. Zjavne chcela počuť jeho verziu, alebo aspoň niečo... čokoľvek, ale on o tom hovoriť nechcel, tak ako ona nechcela hovoriť o svojich strašiakoch pred ním.

„Vyriešim to a ty sa tým nebudeš zapodievať!“ vyhlásil napokon rázne a vstal.

Sam ho nasledovala a v hlave sa jej kopili milióny nadávok, ktoré by na neho mohla vychrliť, ale nedokázala zo seba vydať hlásku. Nevedela, čím to bolo, či tým tvrdým výrazom v Jessieho tvári alebo tým, že znel nekompromisne. Cítila však, že ak bude ďalej pokračovať v tej téme, tak sa akurát pohádajú a je po tichej a pokojnej domácnosti.

„Príď sa potom najesť,“ povedala len, na čo Jessie takmer nepatrne prikývol a vybral sa hore, do svojej izby.

Najprv ho napadlo, že by mal byť na Tiff kvôli jej prostorekosti – ak to tak môže nazvať – nahnevaný, ale nedalo mu to. Bola, spolu so Sam, jeho jedinou záchranou a tým, prečo ešte bol odhodlaný bojovať. A v konečnom dôsledku bol aj rád, že už to Sam vie, aspoň mu z ramien opadlo bremeno, ktoré už začínalo byť priťažké, aby ho znášal. Nerád jej klamal, nerád sa pred ňou tváril, že je v poriadku, keď nebol a aj malinký úsmev ho stál riadnu dávku sebazaprenia. Ale nech bola cesta akokoľvek ťažká a náročná, vedel, že pre Sam nesmie poľaviť a musí vyhrať.

A už máme za sebou prvých päť častí, čo je pre mňa neuveriteľné! :D Ani ma len nenapadlo, že by Nezostať sama mohlo mať pokračovanie a som naozaj rada, že sa stále ešte nájdu ľudia, ktorí sú ochotní to vôbec čítať. 

Pri tejto príležitosti by som chcela poďakovať všetkým skvelým čitateľom, ktorí čítajú a predovšetkým tým, ktorí mi aj zanechajú nejaký ten komentár: Blacky, Perla, Tethys, Kiki1, MaggieLove, Deny, Izzie22, Domi99 a Kika. Vďaka Vám mám chuť písať ďalej. 

Ešte raz Vám ďakujem!

Mimi :)

Autor: mima33 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Len porozumieť - Časť 5.: