Láska v cudzom svete - 1. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Zoe Woodnová, dvadsaťtri ročná novinárka, ktorá si vo Washingtone žije svoj vlastný sen, sa potĺka svetom, v ktorom jej predsa len niečo chýba. Láska.
Toto je môj prvý článok, ktorý by som chcela aj dokončiť. Ak sa vám bude páčiť, zanechajte mi komentár. :) Budem rada za akúkoľvek odozvu.

31.01.2016 (11:00) • ReBko11 • Povídky » Na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 612×

A zase ďalšie ráno, a zase ďalší deň plný dažďa. Neviem, čo ma zarmútilo viac, či ten upršaný deň, moja mizerná práca s otravnou šéfkou, alebo to, že sa vždy budila do nového dňa sama. Môj záujem o opačné pohlavie zhasol, keď som sa už hádam po miliónty raz splietla, a dala sa do vzťahu, s hocijakým chlapom, ktorého úsmev pôsobil milo a šarmantne, ale vykľul sa z neho grobián a blbec.

Našťastie, keď neboli chlapi, boli priatelia. Tých pravých som mala troch, a nevymenila by som ich za nič na svete. Veronika „Rony“ Boskotová, poznáme sa už od základnej školy. Ale naše priateľstvo si prežilo vážne veľa nástrah. Max, hotová Kasanova. V mladšom veku bol sukničkár. Každý týždeň mal inú babu. Avšak, keď na to doplatil a jedna babenka ho obrala o niekoľko stoviek dolárov, zamyslel sa nad sebou a totálne sa zmenil. Prestal piť, fajčiť a začal žiť zdravý život. No a keďže už vtedy bol v našej parte, postupom času sa zaľúbil do Rony a už sú spolu vše roka. Tak, a posledný člen našej party, vrátane mňa, je Josh. Je to môj najlepší kamarát a zároveň sme aj kolegovia vo vydavateľstve HEFTIN. Najznámejšie vydavateľstvo vo Washingtone.

Dnešná príprava do práce mi nezabrala veľa. Len som na seba dala čiernu sukňu do polky kolien a k tomu tmavomodrú košeľu. Zastrčila som si ju do sukne a zobrala kľúče od auta. Obula som si čierne conversy a vyšla pred dom, kde mám byt. Už tam na mňa čakal môj splnený sen v podobe Forda Mustanga 1967. To auto som si priala už od svojich pätnástich rokov. Vďaka práci v HEFTINE sa mi to konečne podarilo. Cesta do práce mi trvala dvadsať minút. Hneď na vrátnici som stretla nášho nového mladého vrátnika.

„Ahoj, Greg, ako to dnes ide?“ Bol odo mňa asi o tri roky mladší, ale vyšší a vážne pekný.

„Dobré ráno, Zoe, zatiaľ fajn,“ usmial sa a naklonil sa ponad stôl.

„A inak, nevieš náhodou, či tu už je Josh?“ napadlo mi, lebo sa mi od včera neozval a nevedela som, či ide do práce.

„Áno, prišiel už asi pred hodinou. Asi sa mu nedalo spať. A odkazuje vám, že či mu nevezmete kávu a neprídete za ním.“ Usmiala som sa. Celý Josh, nie, že by mi zavolal, ale necháva tu odkazy po chudákovi Gregovi.

„Dobre teda,“ vybrala som sa smerom ku automatu s kávou, „ďakujem, Greg, zatiaľ ahoj.“

„Pekný deň,“ povedal a sadol si späť k počítaču. Ešte som mu od chrbta zakývala a bežala k automatu s kávou.

Zobrala som si jednu pre seba a ešte aj tú vyprosenú kávu pre Josha. Naše kancelárie boli na treťom poschodí z dôvodu môjho strachu z výšok. Najprv som si šla vyložiť veci do mojej kancelárie. Hneď potom som šla k Joshovi. Ani som sa neunúvala klopať, nikdy si neklopeme, proste vojdeme.

„Ahoj, Josh.“ Vošla som dnu, lenže jeho som nikde nevidela.

„Josh?“ skúsila som to ešte raz, ale zase žiadna odozva. Vtom som ho uvidela zvaleného na gauči pri okne s pokojným, usmiatym výrazom. Nechcelo sa mi ho budiť, tak som mu dala na stôl kávu a napísala mu odkaz: Ahoj, Josh, nevedela som, že si taký flákač a spíš v práci. :D Každopádne som ti doniesla tú kávu... xoxo ZOE

Po hodine, kým som pracovala na článku ohľadne novodobej „SICK GENERATON“, mi do kancelárie vošiel Josh s kávou pri ústach, a v ruke držal môj odkaz. Ten si pospal pekne dlho.

„Mohla si ma zobudiť,“ povedal ešte rozospato a sadol si oproti mne.

Spojila som si ruky na stole a predklonila sa. „Aj tebe ahoj. Mám sa fajn, ale bolo aj lepšie. Lebo teraz môj kamoš nevie ani povedať ahoj.“ Arogantne som sa naňho usmiala bez zubov.

„Prepáč, Zoe. Mal som ťažkú noc.“ Oprel sa unavene do opierky stoličky. To teda vidím, chlapče. „Verila by si, že v tom bare naproti Wallmartu majú otvorené len do 02:00?“ povedal zhrozene ako by to bol ten najväčší škandál vo Washingtone.

„Nemám o tom napísať článok? Josh. Všetky bary v meste sú otvorené do 02:00.“

„Ja viem, lenže včera sa mi darilo a skoro som si našiel dievča,“ povedal zasnene a oči sa mu zaleskli.

„A kde bol problém? Prečo len skoro?“ Vôbec som mu takto z rána nerozumela.

„Pracovala tam,“ povedal skleslo, „čiže keď všetci vybehli von, nestihol som si od nej ani zobrať telefónne číslo.“ Zložil si hlavu na ruky a ja som ho potľapkala po pleci.

„Neboj, ako ťa poznám, nájdeš si lepšiu,“ povedala som mu s úsmevom.

„Asi máš pravdu,“ znovu si sadol normálne, „ale teraz už idem k sebe, musím ešte napísať článok. A vďaka za tú kávu.“

„Tak teda ahoj. A nemáš za čo,“ povedala som, keď zatváral dvere, a znovu sa zažrala do článku. Vtom zazvonil pracovný telefón. To ma nik nenechá si dokončiť si robotu?

„Vydavateľstvo HEFTIN, pri telefóne Zoe Woodnová.“ Klasická veta, ktorú musím zakaždým pri dvihnutí pracovného telefónu odrecitovať.

„Ahoj, Zoe, tu je Greg. Evelyn vám odkazuje, že máte za ňou prísť.“

„Dobre, ďakujem Greg.“ Uf. To zase bude stretnutie.

Hneď ako som zložila som šla do šéfkinej kancelárie na desiatom poschodí.

„Dobrý deň, šéfka, volali ste ma?“ vkukla som dnu.

„Nechajte si tie zdvorilosti, Woodnová. Volala som vás. Poďte sem.“ Nepríjemná ako vždy. Och, ako ju neznášam. „Volala som vás z dôvodu, že príde nový zamestnanec, a bude mať kanceláriu vedľa vás, tam kde ju mal Bob, bol vyhodený z dôvodu, že prišiel do práce pod vplyvom alkoholu. Ten nový príde zajtra a vašou úlohou bude ho zoznámiť s oddelením a s celou firmou.“ Chudák Bob, chúďatá jeho deti.

„Dobre, vykonám, a o koľkej príde presne? Aby som si to vedela zariadiť.“

„Mal by prísť o 13:30. Mohli by ste ho už čakať pred firmou a môžete si zobrať aj nejakú pomoc,“ vybraté, beriem Josha, „hlavne, aby ste nám nespravila hanbu, Woodnová. Teraz už môžete ísť.“

„Môžete sa spoľahnúť, šéfka. Dovidenia.“ Zavrela som dvere od tej otravnej ženskej. Musím to ísť povedať Joshovi.

Keď som vošla do kancelárie, opäť som ho nikde nevidela. No nech si chlapec nemyslí!

„Josh Leyv, okamžite vstávaj!“ zvrieskla som do jeho kancelárie, lebo opäť spal. Keď ma začul, zobudil sa a s ľakom dopadol na zem.

Autor: ReBko11, v rubrice: Povídky » Na pokračování