OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Internát Kapitola 5.

09.10.2011 (20:00) • Illy • Povídky » Na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 1648×

Jane sa na mňa naštvala, lebo som sa rozprávala s Jennifer.

„Jan... mala by si ju viac spoznať... je v pohode,“ povedala som pokojným hlasom, ale ona sa nedala.

„Ja som ju poznala, boli sme totiž najlepšie kamarátky, ale zabudla som sa ti asi zmieniť, že mi prebrala troch frajerov, ale s tým si vôbec  nelám hlavu!“ Kričala na mňa a zobrala si vankúš perinu a MP3 prehrávač a otvorila si dvere.

„Kam ideš?“

„Nestaraj sa!“ kričala a treskla dverami tak silno, že mi spadla nástenka.

„Jane!“

Zrazu som počula jemné klopanie na dvere. Otvorila som ich. Bol to Damon.

„Ahoj,“ povedal a pobozkal ma.

„Čo sa deje?“

„Prečo? Musí sa niečo diať, aby som ťa navštívil?“

„Nie, nemusí!“ Zvalila som ho na posteľ a ľahla som si na neho. Začal ma vášnivo bozkávať. Položil mi ruky na boky a pomaly išiel vyššie.

„Damon... prepáč, ale nie som na to... pripravená... veď mám ešte len štrnásť... prepáč.“

„Jass... to je v poriadku, nebudem ťa v to nútiť, je to v poriadku. Ostaneme pri bozkávaní,“ povedal nežne  a usmial sa. Zaspala som. Zaspala som! Preboha! Čo mi šibe? Ako som mohla zaspať pri bozkávaní. Otvorila som oči a ležal vedľa mňa Damon. Tiež spal. Takže... je to v poriadku. Pomaly sa mi zatvorili oči a zase som zaspala.

„Jess... už je ráno, zobuď sa,“ povedal Damon jemným a tichým hlasom.

„Čo? To už je ráno?“

„Mh...“ Vtisol mi bozk na líce.

„Idem sa prezliecť.“

„Ja si idem bo tašku,“ povedal a už bol preč. Obliekla som sa a Damon klopal na dvere. Už je späť.  Išla som  otvoriť.

„Ahoj zla...“ Nebol to Damon, bola to Jane.

„Pre tvoju informáciu, nie som tvoje zlatko...“

„Myslela som si, že si Damon, ináč, kde si spala celú noc?“

„Povedala som, že sa nemáš do toho starať!“

„Prečo si taká?“

„Lebo si ma zradila!“

„Tým, že som sa rozprávala s Jennifer?“

„Presne tým, myslela som, že sme najlepšie kamarátky! Mala som ťa naozaj rada!“

„Ale veď sa nestalo nič strašné!“

„Vieš... nechcem o teba prísť... keď som sa kamarátila s Jennifer, bola vždy ona stredobodom pozornosti, ja som bola akoby jej poskok, vždy sa starala len sama o seba. Vždy bolo po jej, čo chce robiť, nikdy sa ma neopýtala na môj názor. Keď som si našla novú kamarátku, prebrala mi ju a ohovárali ma, ona je zlá a ja nechcem prísť  o naše kamarátstvo!“

„Veď o neho neprichádzaš, Jane! Sme kamarátky na život a na smrť!“ Zobrala som si vreckový nožík a zarezala som si do dlane.

„Moja krv,“ zobrala som si aj Janinu ruku a urobila som jej to isté, „tvoja krv,“ spojila som naše ruky, „naša krv.“ Objali sme sa.

„Odkiaľ si prišla na tento... rituál, alebo ako to nazvať.“

„Pozerala som taký film o bosorkách, boli sestry a urobili tam to isté.“  Zrazu niekto zaklopal na dvere. Jane otvorila. Stál tam Damon.

„Ahoj...“ podišiel ku mne a pobozkal ma, „prepáč, že mi to tak dlho trvalo ale so Samom sme sa zakecali.“

„To je v poriadku.“ Vzal ma za ruku a šli sme spolu po chodbe až sme prišli k učebni. Och nie... máme matiku. Z matiky som jeleň. Tuším máme písomku. Alebo sme mali?

„Vedela si tú písomku?“ opýtal sa ma Damon. Takže sme ju už písali. Sadli sme si za lavice.

„Ani nie...“ odpovedala som mu.

„Ahoj Jass,“ povedala Jennifer a letmo ma objala.

„Takže tá sobota platí?“ opýtala sa ma.

„Aha... ja som si myslela, že sobota je dnes.“

„Až zajtra, ale platí?“

„Prepáč, Jennifer, ale s Jane sme sa už skôr dohodli, že pôjdeme tiež do mesta a zabudla som na to.“ Dúfala som, že ju to odbije a dá mi pokoj. Osobne som proti nej nič nemala, ale Jane by už so mnou nikdy neprehovorila.

„A nemôžem ísť s vami?“ Čože? Čo jej mám povedať?

„Tak dobre... stretneme sa pred našimi dvermi o šiestej, dobre?“

„Dobre, platí, už sa teším.“ Ja nie... zbohom, Jane, už sa s ňou môžem lúčiť! Ja som ale krava! Budem sa musieť naučiť ľuďom hovoriť nie. Ale ja som už raz taká, mám to po mame. Učiteľ vošiel do triedy.

„Písomky nedopadli bohvie ako,“ pozrel sa na mňa, „najhoršiu písomku napísala Jessica, má totiž päťku, asi nepochopila, že tento internát je nato, aby si sa viac vzdelávala, Jessica, a nie na to, aby si nám tu rozburcovala chlapcov!“

Nič trápnejšie som nezažila!

Autor: Illy (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Internát Kapitola 5.: