Nie je to žiadna poviedka o upíroch, o zvláštnych a nadprirodzených tvoroch, je to obyčajná poviedka o obyčajnom dievčati a všetko o tom, čo prežila na internáte.
Prosím komentíky
*ILLY*
21.09.2011 (11:00) • Illy • Povídky » Na pokračování • komentováno 12× • zobrazeno 1717×
Internát? Môj otec má teda ale nápady! Odkedy mi zomrela mama, ma môj otec úplne ignoruje. Smrť mami by nás mal spojiť a nie naopak. On ma namiesto toho posiela ďalej od seba.
„Jassica! Už sa nehádaj, na internát pôjdeš tak či tak! Už viac nevymýšľaj! Potrebujem zarobiť peniaze na to, aby si mohla niečo zjesť, aby si mala oblečenie a aby si mala kde bývať,“ kričal na mňa otec.
„Ja viem! Mali by sme byť k sebe milší, ty namiesto toho na mňa kričíš a posielaš ma na internát!“
„Veď tam si nájdeš nové kamarátky, o to sa neboj,“ povedal
„Ale ja sa o kamarátky nebojím, lebo žiadne nemám a nikto sa so mnou nebaví, lebo som odporná škrata a k tomu ešte bez peňazí, nikam ma nepustíš a zrazu sa náš ocinko rozhodol, že ma dá na internát! Ty nechápeš, že ja chcem byť s tebou, nikoho iného nemám! Ani kamarátky ani mamu s ktorou by som sa porozprávala iba otca, čo ma chce dať preč z domu! V tom prípade chcem ísť na internát teraz hneď a rýchlo odtiaľ vypadnúť!“ kričala som na neho a rozbehla som sa do izby. S internátom nebude problém, začína sa nový školský rok, no... už sa začal, len dnes sa mi nechcelo ísť do školy. Zvalila som sa na moju malú odpornú posteľ. Vzala som kufor spod postele a nahádzala som do neho všetky moje veci. Nebolo toho veľa. Kufor som dovliekla pred dvere.
„Jessica... prepáč... a vôbec nie si škaredá! Kto to povedal? Veď máš úžasne dlhé a rovne vlasy a k tomu čierne a modré oči a vyzeráš úžasne. Hotová Megan Fox. Chlapci na teba budú letieť.“
Budú na mňa letieť? Veď idem do ôsmeho ročníka už na mňa letia!
„Otec... nerieš to! A myslím si to o sebe sama,“ povedala som.
„Vážne chceš hneď teraz ísť?“
„Áno! Myslíš prečo som sa zbalila?“
„Vezmi si niečo na cestu, cesta trvá tri hodiny,“
„Tri hodiny? Och bože!“ povedala som a otvorila som vchodové dvere do domu. Otvorila som dvere auta a nasadla som. Rozvalila som sa na zadné dve sedadlá. Dala som si do uší slúchadlá a zapla som pesničku. Auto sa pohlo a vycestovali sme. Zaspala som. Keď som otvorila oči uvidela som nad sebou otca ako ma budí.
„Vstávaj ty spachtoška!“ povedal otec milo. Vystúpila som z auta a skoro som odpadla. Nie od krásy. Bolo to tu strašné. Staré okná, ktoré o chvíľu spadnú. Omietka už spadla a celkovo tam vyzeralo strašne.
„Dobrý deň, Miranda Dentistová, riaditeľka školy, vítam vás, dúfam, že sa vám tu bude páčiť,“ povedala a podala ruku môjmu otcovi. To určite.
„Zavediem vás do vašej izby slečna Jessica Peetrsnová,“ povedala. Vošli sme do budovy. Dnu to vyzeralo omnoho lepšie. Vyšli sme hore po schodoch a vošli do chodby. Uvidela som nejakých študentov. Vošli sme do izby.
„Tak toto je vaša izba slečna,“ povedala a ukázala celú miestnosť. Vyzerá to tu ako vo vezení, dve postele, malé okno, dve stolíky a malá kúpeľňa, ale bolo to väčšie ako moja izba. Do vnútra vošlo dievča a milo sa na mňa usmiala.
„Ahoj, ja som Jane Brindelová a budeme spolubývajúce,“ povedala a usmiala sa.
„Ahoj,“ povedala som. Pozrela som sa za seba a riaditeľka tam už nebola. Stál tam iba môj otec.
„Tak... sa tu maj,“ povedal a objal ma tak tuho, že mi až skoro praskli rebrá. Kufor mi položil do izby a odišiel. Ani som sa nezmohla na slovo
„Ahoj.“ Vošla som dnu a zavrela dvere. Vybaľovala som si veci, keď som skončila skočila som na posteľ, bola oveľa mäkšia ako moja.
„Jas? Odkiaľ si?“ ozval sa tichý hlások z kúpeľne. Bola to Jane. Nikto ma ešte nikdy neoslovil Jas.
„Z mestečka Briinday a ty?“ povedala som.
„Ja som sa prisťahovala z Európy sem do Californie aj z bratom Samom, má už šestnásť, tak spolu tak dobre nevychádzame. Koľko máš rokov? Ja mám štrnásť,“ povedala.
„Aj ja mám štrnásť,“ povedala som. Asi som si našla kamarátku.
„Nechceš sa zoznámiť s mojim bratom? Veľa báb na neho letí. Bude sa ti páčiť, keby to nebol môj brat tak...“ povedala a zasmiala sa. Tiež som sa začala smiať.
„Dobre...“ povedala som smelo. Veď je to len chalan. Ešte nikdy ma nikto nepobozkal... iba v škôlke.
„Vážne? Má izbu hneď vedľa... Tak poď.“ Podišla ku mne , chytila ma za ruku a dotiahla ma k vedľajším dverám.
Sam:
Počul som jemné klopanie na dvere a tak som išiel otvoriť. Stála tam moja podarená sestrička a nejaké dievča. Mala dlhé čierne vlasy a modré oči. Takých som už mal tisíce. Nový úlovok. Sammy akcia.
„Ahoj braček, toto je Jas... je to moja kamoška a chcela sa s tebou zoznámiť,“ povedala Jane. Jassica? Chcela sa so mnou zoznámiť? Wow!
„Ahoj...“ povedala nesmelo. Jane vošla do izby a začala si to tu obzerať.
„Ahoj, krásavica... si prekrásna,“ povedal som
„Si normálny? Myslíš, že ja som nejaká štetka, čo s tebou skončí v posteli? Navyše nie si môj typ a nie si žiaden úlovok,“ povedala a zmizla z izby. Žiaden úlovok? Veď mám každé dievča ktoré chcem!
„Debil!“ povedala Jane a vyšla z dverí a treskla nimi.
PROSÍM KOMENTÁRE
Autor: Illy (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování
Diskuse pro článek Internát Kapitola 1.:
Áno, som začiatočníčka a s tímy čierne a modré oči, to maslo byť, že má čierne vlasy a modré oči. Čiarku za priamou rečou dávam preto, lebo na stmivani mi vždy vraveli, že tam čiarka má byť a tak som sa ju naučila tam písať, tak teraz neviem čoje správne, čiarka alebo bodka
*Tento raz som ti článok opravila, ale nabudúce ti ho už budem musieť vrátiť k oprave.
Mala si veľa chýb v písaní priamej reči. Ak s ňou máš problémy, prečítaj si o tom na tomto linku: http://ourstories.stmivani.eu/21-pomoc-autorum/najcastejsie-chyby-ceskych-a-slovenskych-autorov-dolezite/
Taktiež na konci uvádzacej vety ide vždy bodka. (To máš vlastne koniec akoby normálnej vety.
Už mám iba niekoľko postrehov k tvojmu príbehu.
- V prvom odseku máš hneď trikrát spomenuté slovo "mama" a aj "slovo otec" sa ti tam opakuje. Sú to iba dva riadky. Niekedy stačí použiť zámeno alebo zamlčaný podmet, čiže /namiesto "Otec spieva" napíšeš už iba "Spieva." Keď si ho už v predošlej vete raz spomínala. S "mamou" je to takisto.
- keď sa s ňou otec rozprával, napísala si, že má baba "čierne a modré oči". Neviem ako u teba, ale človek podľa mňa úplne čierne oči nemá (pokiaľ nie je démon alebo upír, a väčšinou, keď sa vyjadruješ k farbe očí, hovoríš o dúhovke)
- Vyjadrenie "Ahoj, krásavica... si prekrásna." Sa tam podľa mňa vôbec nehodí. Keď ju už nazval krásavicou, nemusí jej predsa hovoriť, že je prekrásna. Pokiaľ nie je rozumovo zaostalá, pochopí to aj z toho oslovenia.
Takisto som mala pocit, že zbytočne plytváš slovami, presne ako to bolo s tou "mamou" a "otcom" na začiatku. Čitateľovi by tvoj text mohol pripadať kostrbato a mohol by mať dojem, že máš malú slovnú zásobu, keď stále opakuješ tie isté výrazy.
Zrejme si v písaní začiatočníčka, preto ti píšem, na čo by si si mala dávať pozor. Verím, že to bude stále lepšie a lepšie, ak sa budeš snažiť.
Držím palce, Lyn.
Přidat komentář:
- Budu tam
- English Gentleman - 1. kapitola
- Smrťák 3 (1. část)
- Setkání v lese
- The Killing Past (Prolog)
- Smrťák 2 - Kylův život za tajnými dveřmi 1/2
- Zdrávas Maria
- Smrťák 2 (1. část)
- Smrťák 1/2
- Who He Really Is
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře
Kdo je tu z členů? Klikni!