OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Hviezdny atrament - Prológ



Hviezdny atrament - Prológ Cassidy miluje príbehy, dobrodružstvá a hviezdy. Jedného dňa nájde dávno zabudnutú fľaštičku atramentu. Keď prikladá pero na papier, začnú sa diať veci nevídaného charakteru. Môže uniknúť z reality do vlastného sveta, kde nie je krehkou bábikou, ale skutočným bojovníkom.

Hudba

Noc bola úžasnou príležitosťou akou príroda odhaľovala jedno zo svojich najväčších tajomstiev - hviezdy. Títo poslovia nebies svojou mnohorakosťou fascinovali a dodnes fascinujú celý svet. Za obdobie existencie ľudstva sa nahromadili a v priebehu tisícročí i overili isté všeobecné zásady ich výkladu, ktoré napomáhajú pri ich objasňovaní. Bolo veľmi málo tých, ktorí verili, že prostredníctvom nich sa dozvedia niečo o svojej minulosti, budúcnosti a o sebe samých.

Niekde tam medzi planétami slnečnej sústavy, možno dokonca ešte ďalej, vybuchla hviezda.  Uvoľnilo sa z nej viac ako miliárd drobných častíc, ktoré prestávala ovládať gravitácia. Poletovali a hľadali si kúsok vlastného priestoru, na ktorý by dopadli. Dopredu ich hnala sila slnečného vetra. V 21. storočí možno týmto úkazom vysvetliť mnoho javov, ako geomagnetické búrky, ktoré vyraďujú vedenia elektrických sietí na Zemi, polárnu žiaru, chvosty komét mieriace vždy od Slnka a vytváranie vzdialených hviezd.

Trvalo ďalších miliárd rokov, kým sa čiastočky rozbitej hviezdy aspoň trochu priblížili k Zemi. Ešte menšiemu množstvu sa podarilo prekonať atmosféru. Pôsobením mnohých prekážok sa z kúskov nakoniec stali kvapky slnečného svitu. Tento vietor tiež mohol formovať vodu v medziplanetárnom prachu, ktorý s ňou potom mohol padať na Zem aj na iné planéty zložené z hornín.

Osemročná Cassidy Blacburnová sa vyžívala v pozorovaní nočnej oblohy. Cez deň vystrihovala hviezdy a v noci do papiera zakresľovala obrazce, o ktorých sa dočítala v encyklopédiách o astronómii. Zakreslila nové objavy práve vo chvíli, keď sa na oblohe zablyslo. Nebo naraz zaplnili mraky, ktoré sledovali svet pod sebou s chladnou ľahostajnosťou. 

Postavila, ale potom náhle, akoby Cassie kopla múza, si opäť sadla za drevený stôl a pokračovala v polovici rozkresleného papiera. Ľavou rukou sa opierala o kopček tvorený papiermi, v ktorých boli zakreslené túžby a sny, ktoré si Cassie priznávala len po západe slnka, keď bola sama alebo sa chystala spať. Túžila po dobrodružstvách, aké prežívali hrdinovia z cestopisov. Ľudia písali o živote na palube, cestách do neznámych diaľok, mesiacoch na rozbúrených moriach a oceánoch, mapovali nové územia, popisovali stret civilizácií, dobrodružné príbehy hrdinstva i príbehy zrady a túžby po bohatstve, čo zatemňuje myseľ... Tieto túžby vytryskovali ako prúdy vody v pravidelných intervaloch a miešali sa so zdravým rozumom.

Opäť ju čosi rozrušilo.

Blesky utekali po oblohe, ale dážď neprichádzal. Z toho Cassidy usúdila, že keď vybehne z terasy zakrytej prístreškom, priblíži sa búrke a ani nebude mokrá.

Nemotorne stúpila na zem a zrútila sa z terasy rovno na kamene. Cassidy nastavila dlane, ale nárazu kolien sa jej zabrániť nepodarilo. Dievčatko pritislo viečka k sebe a dúfalo, že pád neprivolal rodičov. Podobné vykrádanie sa z postele by jej ihneď zarazili. Nechcela prísť o dobrodružstvá.

Snažila sa byť veľmi statočná, keď z na dlaniach a kolenách sa urobili krvavé bodky. Neplakala, pretože v dlaniach už dávno stratila cit. Pred štyrmi rokmi na seba vyliala vriacu vodu. Koža smrdela ako prevarené mäso, pálila a skrúcala sa. Hoc bolo štvorročné dievčatko už pomerne veľké, pokožka sa scvrkla okolo kostí a svalov, akoby sa navliekla do svetru o niekoľko čísel menšieho, než mala. Jazvy na rukách, tvári a po tele sa stali pripomienkou, že necítiť bolesť je požehnaním i prekliatím.

Keď sa ani po minúte nerozsvietilo svetlo na poschodí, rozbehla sa po zamatovej tráve a zastala uprostred záhrady. Z prietrži mračien sa spustili prvé kvapky. Mali zvláštnu, zlatistú farbu.

Cassidy natiahla ruku pred seba, aby pár kropají zachytila. Keď sa približovali k jej dlaniam, osvetlili jej ruky viac ako svetlušky v letných večeroch. Kvapky boli nielenže svietiace. Hriali. Cassie so záujmom sledovala meniace sa iskričky. Ihrali žltými, oranžovými a červenými odtieňmi farieb.  Zväčšovali sa do plamienkov, ale žiadna páľava neprišla.

Cassie sa rozbehla k domu, aby plamienky zavrela do zaváraninovej fľaše. Plamienky s ľahkosťou vkĺzli do skla a po prstoch padali znova ako kvapôčky. Naplnili fľašu takmer po vrchný okraj.

Zvláštne, pomyslela si Cassidy.

Len čo sa búrka priblížila aj k Hainburgu, dievčatko vzalo farbu a výkresy a pobralo sa schovať do svojej izby. Táto noc bola príliš zaujímavá na to, aby šla spať. Pravdepodobne by to ani nedokázala.

Všetko položila na písací stolík a nad pracovnou doskou zasvietila biele mihotavé svetielka.

Niekde vyhrabala štetec a čistý papier. Keď sa štetinami priblížila k farbe, tekutina sama od seba ožila a začala sa víriť, vlniť a dvíhať. Namočila štetec dnu a kvapalina sa upokojila.

Na papieri sa farba zmenila zo zlatej na čiernu. Zanechávala rovnaké stopy ako obyčajný tuš. Cassidy urobila niekoľko ťahov. Najprv namaľovala telo, potom hlavu, chvost a štyri nohy. Dala si naozaj záležať na detailoch ako sú oči, ňufák a čierne bodky na srsti.

Konáre bičovali do okien a ich tieň sa odrážal na stene. Hrmelo a blýskalo sa a bolo len otázkou času, kedy v staršom dome vypadne elektrina.

„Cassie?“ sykol mužský hlas pri dverách.

Cassie sa na stoličke prikrčila a očakávala výprask. Svoj prejav ovládla a s najväčším pokojom sa otočila k otcovi. „Áno?“

„Zobudila ťa búrka?“

„Nie, kreslím psa.“ Nemohla podľahnúť panike. Veľa kamarátov jej v škole hovorilo, že ponocujú a ich rodičia s tým nemajú najmenší problém. Ak bude postupovať strategicky možno nedostane žiaden výkrik a možno otca presvedčí aj o tom psovi.

„Ale prečo neskoro v noci?“

„Nemohla som spať a takého psa by som chcela.“ Pokrútila hlavou a túžobne pohladila obrázok so zvieraťom. Farba jemne zasvietila. Malá umelkyňa by prisahala, že cítila slabé pulzovanie tlčúce mimo jej vlastného srdca.

Rozhovor prerušilo tiché fňukanie v kúte izby. Z tieňa vybehlo šteniatko dalmatínskeho psa a schovalo sa pred búrkou pod posteľou.

Obaja otvorili ústa. Dievčatko sa sklonilo k zvieratku, ale otec zostal stáť s vyvalenými očami.

„Šteniatko!" zvolala Cassidy upokojujúcim hlasom.

„Cassidy, kedy si domov doniesla toho psa?“

Cassidy strčila ruky pod posteľ a snažila sa psa nahmatať a vytiahnuť. Bola to pre ňu obťažná úloha.  „Nie, ja som si myslela, že si mi ho doniesol ty. Snívala som o ňom už veľmi dlho.“

Otec sa skepticky díval na dcéru a potom na obrázok. Po čiernobielom psovi nezostal na papieri ani fliačik. „Čím si to maľovala?“

„Tamtou farbou.“ Ukázala prstom na stôl. Samozrejme nepovedala odkiaľ ju má, ale otec vzal sklo do ruky a kľakol si k dcére. Kosti v kolene mu zapraskali.

„Počúvaj ma.“ Donútil ju, aby sa mu zahľadela do očí. „Môžeš si toho psa nechať. Ale nikdy nikomu nepovieš ako sa sem v skutočnosti dostal. Bude to naše tajomstvo. Sľubuješ?“  

„Sľubujem.“ Sľúbila by čokoľvek, aby mohol dalmatínec zostať s nimi.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Hviezdny atrament - Prológ :

2. LiliDarknight webmaster
20.09.2020 [19:38]

LiliDarknightPrológ je tak trochu ničnehovoriaci, ako to už u prológov býva. Ale dosť ma nadchol ten nápad. Je taký jednoduchý a pritom v sebe skrýva neuveriteľne veľa možností. Som fakt zvedavá, čo z tohto námetu nakoniec vznikne. Emoticon Emoticon Ale už teraz sa na to teším. Emoticon

1. MillieFarglot admin
15.09.2020 [19:04]

MillieFarglotAhoj, podľa pravidiel má článok obsahovať minimálne 1000 slov, aby mohol byť publikovaný. Prosím, doplň si pár odstavcov, alebo spoj prológ s prvou kapitolou.
Potom nezabudni opäť zaškrtnúť políčko "Článek je hotov".
Vďaka. Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!