OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Hurricane - 5. kapitola

17.06.2013 (15:00) • Killy • Povídky » Na pokračování • komentováno 10× • zobrazeno 1918×

5. kapitola – Boj

Cítila nutkanie. Obrovské nutkanie sa ho opäť dotknúť. Brušká prstov jej brneli, akoby ich mala nabité elektrinou. Neviditeľné vlákna ťahali jej dlane smerom k Jaredovmu telu. Ako veľmi by sa ho chcela dotknúť. Pohladiť ho. Chcela si zaboriť hlavu do jamky na jeho krku a pomaly s ním splynúť v jedno. A ani to by jej dostatočne nestačilo. Už-už sa k nemu šla priblížiť a splniť tak svoje najvášnivejšie predstavy, no čosi ju zastavilo.

Pohľad do jeho očí. Prebralo ju to. Bol to Jared – ten Jared, ktorý sa ju pokúsil znásilniť a uvrhol ju do nekonečnosti plnej agónie. Keď jej povedal, že sa jej odplatí... že jej vpichne ihlou... neverila mu. Myslela si, že ju chce len vydesiť. A potom zažila tak obrovskú bolesť, že sa tomu nevyrovnalo nič, čo doteraz zažila.

Odtiahla sa od neho. Zadržala dych.

„Čo to robíš?“ opýtal sa jej chrapľavo a nahol sa nad ňu, opäť sa k nej tesne pritisol. „Dýchaj, Cerise. Len dýchaj,“ šepkal, zatiaľ čo ju bozkával na krku, na ramenách.

Cerise slastne privrela oči. Zaklonila hlavu a vzdychla. Dovolila mu, aby jej perami jemne prechádzal po krku. Jeho ústa sa dotkli krčnej tepny a ona pocítila nepríjemný tlak.

Sykla od bolesti a prsty jej vystrelili k poranenej časti. Pod tenkou, sotva zahojenou kožou si nahmatala niečo zvláštne. Divnú vypuklinu, veľkú asi ako dve špendlíkové hlavičky.

„Chcem to. Lenže ťa nenávidím. Prečo... prečo to robím?“ opýtala sa ho. Vlastne ani netušila, či sa ho to naozaj pýtala, alebo prehovárala sama k sebe. Pozrela mu do očí. Bola to strata pamäti, čo ju viedla k tomuto správaniu? Akoby v sebe niečo mala... Nejaké lieky. Bola mimo. Nachádzala sa na pohovke v obývačke, to už vytušila. No kde presne bola? Už teraz dôveruje tomu, čo Jared odpovie.

„Robíš to preto, pretože to chcem ja. A je dôležité, aby som bol spokojný.“ Svojou odpoveďou nezaváhal. Ale Cerise stále netušila, či je naozaj dôležité, ako sa Jared cíti. Bolo to dôležité pre ňu? Nie! znela okamžitá odpoveď. Dôležité bolo, aby bola pri ňom čo najbližšie. A aby neodchádzal. Sakra, čo je to s ňou? Jared, Jared, Jared... Veď jej tak ublížil! Pokúsil sa ju znásilniť, ublížil jej. A potom... tu niekto bol. Nejaký muž. Doktor, ktorý ju vyliečil.

Niečo v jej hlave bolo iné, čistejšie. Už dokázala racionálne uvažovať. Prstami sa automaticky dotkla miesta na svojom krku... A spomenula si na spomienku rozhovoru, ktorý počula, keď bola v temnote. V bezvedomí.

V tom čipe... bola droga. Vedela to. Kde je ten čip teraz?

Jared sa tvrdšie prisunul k jej rozkročeným stehnám, bol neodbytný. Náruživo jej hryzol spodnú peru. Skoro plakala od šťastia. Chcela by ho mať v ústach. Nie jeho mužnosť, ale celého. Sala by jeho kožu, dostávala do seba jeho vôňu každým možným spôsobom, pretože práve to bolo pre ňu dôležité. Chcela ho cítiť v sebe. V každom jednom póriku, na rukách, v ústach. Pevnejšie ho stisla medzi svojimi stehnami a dovolila mu, aby ju začal vyzliekať.

A potom...

Preber sa! Cerise, preber sa!

Ten čip mala v sebe. Precitla.

…....

Jared sa rýchlo snažil niečoho zachytiť, no bolo neskoro. Nešetrne ho zo seba skopla a on tvrdo dopadol na zem na chrbát. Bolelo to. Zastonal, no takmer okamžite otvoril oči a stihol zazrieť, ako sa Cerise postavila, zoskočila z gauča a rozbehla sa ku schodom. Na nič nečakal, opäť sa postavil na nohy a dvoma rýchlymi skokmi ju dobehol.

„Stoj!“ skríkol a schmatol ju za lakeť. Tvrdo ju pritisol ku svojej hrudi a pár šikovnými pohybmi ju úplne spacifikoval. Cerise sa chvíľu bránila a potom mu úplne v náruči ochabla. Triasla sa. Chveli sa jej ruky a chrbtom sa oňho oprela. Akoby to vzdala. Vzdala to?

Odrazu sa opäť napäla. Z hrdla sa jej vydral neidentifikovateľný zvuk a celá sa prehla. Vykríkla. No nebol to normálny výkrik, ktorý by trval sotva dve sekundy a potom zasa ustal.

Pripomínalo to bánší, vysoký škrekot, ktorý takmer rozbil všetko sklo v miestnosti. Jaredovi zaľahlo v ušiach až zastonal a zakrútila sa mu hlava. Povolil svoje zovretie a Cerise sa okamžite oslobodila. No neutiekla, ako si myslel, že urobí. Namiesto toho sa k nemu otočila, v očiach mala plno sĺz a pravú ruku mu položila na zátylok.

„Čo si mi to urobil? Čo si urobil?“ dostala zo seba medzi vzlykmi a ľavú dlaň zovrela do päste. Jared tomu absolútne nerozumel. Čo sa tu, dopekla, deje?! Nemala byť povoľná ku všetkému? Nemala po ňom túžiť? Namiesto toho to vyzeralo, že sa úplne zbláznila. Ak sa sem Ahnes vráti, určite ho zabije.

Jaredove oči sa zasekli na Cerisinom krku. Svoje dlhé nechty zabárala stále dookola do krku a z malých bodných raniek jej vytekala krv. Tenké pramienky tiekli nižšie až sa strácali v podprsenke medzi prsiami. Z očí jej aj naďalej padali slzy no ona namiesto toho, aby si ich zotierala a snažila sa upokojiť, tak sa naliehavo tisla k jeho tvári a ťahala si ho za krk bližšie ku svojmu telu.

„Prosím, pomôž mi. Dostaň to zo mňa!“ vykríkla opäť. Jared stŕpol. Bolesť v jej očiach naberala nesmiernych rozmerov. Akoby neexistovalo nič horšie, nič bolestivejšie. Akoby bola lepšia smrť, než toto.

Vždy nerád mučil. Zabiť človeka dokázal, no vojenské akcie, na ktorých sa liali na ženy žieraviny a roztavovali sa im orgány, nenávidel. Čo bolo na hranici ľudskosti? Je horšie zabiť, či ubližovať? Odpoveď bola jednoduchá. Nech bola terajšia situácia ľudstva akokoľvek žalostná, to Jaredovi nemohlo zabrániť v tom, aby cítil ľútosť.

„Zadrž dych,“ zašepkal. Cerise vypleštila svoje čierne oči a ešte párkrát sa plytko nadýchla, no potom ho počúvla. Úplne zmeravela. Jared o pár krokov odstúpil, potom sa otočil a prebehol na druhú stranu miestnosti. Znova sa nadýchla.

Videl, ako sa jej uľavilo. No ešte stále bola v zlom stave. Priam na ňom visela očami a automaticky ku nemu spravila jeden váhavý krok.

„Nehýb sa!“ prikázal jej. Cerise sa zvraštila tvár od bolesti, potom si opäť zaryla nechty do krku a podlomili sa jej kolená. S hlasným vzlykom dopadla na zem, ľahla si na chrbát a bezmocne sa skrútila od agónie.

Jared nahnevane zaškrípal zubami. Vedel, že ak nechce, aby sa jej stav ešte zhoršil, tak sa k nej nesmie ani priblížiť. Zavolať Martu, aby jej pomohla, bola hlúposť, pretože určite nevedela – tak ako on – ako Cerise pomôcť. A Ahnesa zo svojho domu vyhodil. Sakra!

Napriek tomu podišiel k dverám a vyzrel vonku, čakajúc na zázrak. Na počudovanie sa ho aj dočkal – Ahnesovo auto stálo na tom istom mieste čo pred tým a na jeho kapote sa uškŕňal už spomínaný muž s víťazoslávnym výrazom v očiach.

„Hádam ma nejdeš požiadať o pomoc?“ zaškeril sa na neho nepríjemne a zosadol z kapoty, potom sa lenivým krokom vybral k Jaredovi.

„Zmrvil si to, Ahnes. Namiesto toho, aby od seba rozkročovala nohy, tak sa na mňa síce lepí, no zabára si pri tom prsty do krku a snaží si pretrhnúť tepnu. Neviem, či je v tomto prípade moja prosba nutná. Budem to ja, kto Gernerovi povie, ako veľmi si jeho projekt spackal,“ odvetil odmerane, akoby sa ho to vlastne ani netýkalo. Pravdou však bolo, že ak by Ahnesa zle odhadol a ten sa teraz otočil a bez zaváhania by ho nechal napospas Cerisinmu stavu, asi by preklínal svoju hrdosť.

Nech už to bolo akokoľvek, Cerise sa vzdať nehodlal. A určite nie pred tým, čo ju skutočne dostal. Cerise neumrie, kým jej to sám nedovolí. A to až potom, čo s ňou zažije dlho očakávaný dobrý sex. Ona je skrátka jeho!

Jared si s úľavou vydýchol, keď Ahnes pridal do kroku a nakoniec prebehol okolo neho a ponáhľal sa ku ležiacej Cerise. Okamžite jej ruky odtiahol od zakrvaveného krku a zmeral jej pulz.

„Len tesne minula tepnu,“ oznámil Jaredovi, keď za sebou zavrel dvere a podišiel k nim. „Čo presne sa stalo po tom, ako sa zobudila?“

„Prvých pár minút spolupracovala...“ odmlčal sa Jared. „A potom som jej prikázal, nech vysloví moje meno.“

Ahnes sa zamračil. Vytiahol si z kufríka ihlu a vpichol do žíl Cerise anestetikum. Tá sa skoro okamžite prestala zmietať a upadla do bezvedomia.

„Povedala, že ma nenávidí. Začala ma od seba odstrkovať a vyzeralo to, že presne vie, čo sme jej urobili. Tým, že sa škriabala, sa snažila zo seba dostať ten čip.“

„Na začiatku ešte bola omámená z anestetikum, ktoré som jej pred tým dal... A jej správanie má na svedomí vysoká dávka ambrózie v čipe. Netušil som, koľko jej treba na to, aby začala poriadne účinkovať, tak som dal radšej viac ako menej. Ak by si ma nechal všetko ti vysvetliť a nevyhodil ma zo svojho domu, nestalo by sa to“

„Na svedomí to máš ty, nie ten čip,“ zasyčal Jared, bez zaváhania si pritiahol ochabnutú Cerise do náručia a spolu s ňou sa postavil. Rozhodol sa, že ju položí do svojej izby na posteľ. Tam jej bude lepšie ako v obývačke na zemi.

„Znížim jej dávku. A tebe tiež,“ povedal Ahnes. „Potom by už nemal byť taký problém priblížiť sa k nej bez toho, aby sa rozsekala na kúsky. No čo sa týka jej vedomia o existencii čipu... S tým sa už nedá nič robiť. Nepočítal som s tým. Netuším, ako sa k tebe bude správať.“

„Ako ste si to, dopekla, predstavovali?!“ Jared bol podráždený, mal chuť mu jednu vraziť.

„V prvom rade o tom nemala mať ani len tušenia. Mysleli sme si, že to bude akoby sa do teba zamilovala,“ odvetil Ahnes, zatiaľ čo pracoval na Cerisinom čipe.

„Láska medzi mužom a ženou neexistuje,“ namietol okamžite.

„Láska muža ku žene neexistuje, existuje len túžba po jej tele. No láska ženy k mužovi... Som si viac než istý, že Boh nestvoril ženy len kvôli tomu, aby nám dávali potomkov. Chce, aby sme boli milovaní ako fyzicky tak aj psychicky, keďže to on nedokáže.“

„Veríš v Boha?“

Ahnes mlčal.

…......

Cez zavreté viečka presvitalo ostré ranné Slnko. Cerise sa zamrvila a následne zastonala od bolesti. Bolelo ju celé telo, cítila sa, akoby ubehla maratón. Najviac si však cítila obviazaný krk a končatiny. Automaticky sa pokúsila pohnúť pravou rukou, aby si prehmatala krk. Zarazilo ju, že jej v tom niečo bráni.

Najprv si myslela, že je len stuhnutá, no keď to nevyšlo ani na tretí pokus tak zodvihla hlavu a pozrela sa na svoje dlane. Šokovane sa zarazila a okamžite skontrolovala aj svoje chodidlá. Bola pripútaná k posteli.

„Konečne“ ozvalo sa odo dverí a dnu vstúpil Jared, odetý v čiernych nohaviciach a rozopnutej čiernej košeli. Cerise sa rýchlo nadýchla a zadržala dych. Na jej sklamanie si Jared sadol na kraj postele tesne vedľa jej pásu a nevyzeralo to, že by sa chystal odísť.

Nadýchla sa, očakávajúc príval sladkej vône, ktorá by ju opäť celú pohltila. Prinútila slasťou vzdychať a kričať od bolesti. No nestalo sa tak.

Namiesto toho sa jej len mierne zatočila hlava.

„Ako dlho to bude trvať?“ opýtala sa ho slabým hlasom.

„Na čo narážaš?“

„Na teba. Na ten prekliaty čip, ktorý mám v krku. Ako dlho sa budeš prizerať, kým ma to úplne nezničí?“ Jared hodnú chvíľu neodpovedal. Zdalo sa jej, že bol Jared prekvapený ako otázkou samotnou, tak aj tým, že sa odvážila rozprávať sa s ním ako s rovnocenným.

„Nezničí ťa to. Nezáleží na tom, čo si o tom myslíš. A ten čip budeš mať v sebe navždy.“

Cerise zalapala po dychu. Z očí sa jej spustili slzy, akoby nebolo väčšieho utrpenia, než byť nútená byť ku nemu pripútaná... Byť nútená milovať ho a rozkročiť nohy pred ním kedykoľvek si zaželá.

„Nezabil si ma prvý raz, tak sa o to pokúšaš na druhý?“ zašepkala. Potom nemo pokrútila hlavou. „To, o čo sa snažíte, je nemožné. Nikdy ťa nebudem milovať. Láska neexistuje.“ Aspoň v niečom sa zhodnú.

„Počet nakazených buniek sa bude v tvojom tele stupňovať. Čím dlhšie pri tebe budem, tým rýchlejšie tento proces prebehne a tým viac nebudeš schopná v mojej blízkosti vnímať okolie.“ Budem ako stred tvojho vesmíru.

„Prečo si ma spútal?“ zmenila náhle tému Cerise. Jared sa zahľadel na jej putá, ako by si ich všimol až teraz a nevzrušene jej opätoval pohľad. Potom sa trochu načiahol a zopár pohybmi jej rozopol okovy na členkoch. K spútaným rukám sa ani len nepriblížil.

„Vieš, čo musím urobiť,“ odvetil, v očiach sa mu odrazili emócie, ktoré začali prestupovať celým jeho telom.

„Nemusíš.“ Z očí sa jej vykotúľali nové slzy, hlas sa jej roztriasol. Celá sa chvela, keď si Jared rozopol nohavice a roztiahol jej nohy od seba.

„Ale chcem. A ty to chceš tiež.“ Ako dôkaz ju pobozkal na pery. Cerise sa okamžite podriadila a otvorila ústa, svoje nohy obmotala okolo jeho trupu. Jared zodvihol jednu ruku a prinútil ju otvoriť dlaň. Svojimi prstami prešiel po bruškách jej drobných prstov a Cerise sa z hrdla vydral hlboký ston. Nervové zakončenia scitlivejú...

Ak toto s ňou urobil dotyk na prstoch, ako potom na tom bude klitoris?

„Jared, prosím. Prestaň. Prestaň!“

Neprestával. Celú ju vyzliekol a nehanbil sa dotýkať jej na tých najcitlivejších miestach. Začal pri krku, potom sa presunul na prsia a spokojne sa pri tom usmieval. Bola vyvinutá, určite oveľa viac ako tie trinásťročné deti, ktoré mu David s Markom stále donucovali.

Vzal do úst jednu z jej bradaviek a užíval si ten pocit, ako sa pod ním prehýba a slastne vďaka nemu stoná.

Ešte viac jej rozkročil nohy, čo spôsobilo, že sa jeho vzrušenie vystupňovalo takmer na maximum. Už sa nehodlal zdržovať.

Jeho spočiatku jemné dotyky sa zmenili na iné, dravšie, akoby jediným jeho cieľom bolo uspokojiť sa a dať jej pokoj.

Cerise sa rozplakala. Jej telom prechádzali trhané vzlyky. Celá sa triasla. No už to nebolo z Jaredových dotykov, ktoré jej spôsobovali umelo vytvorený pocit šťastia a blaženosti. Strach, bolesť a nenávisť to všetko prebili a teraz bola schopný cítiť len jeho pevný úd, ako sa postupne približuje ku jej lonu.

Strach zo smrti je vlastne strach z neznáma. Platí to isté aj pre panny? To je ten dôvod, prečo sa boja prvého telesného splynutia? Cerise si bola istá, že áno, no toto nebol jej prípad.

Nebol to prípad ani jej a ani ostatných dievčat, ktoré boli kruto znásilnené, pošpinené. A z narastajúcich Jaredových prudkých a bolesť spôsobujúcich dotykov bolo očividné, že toto nebude jedno z tých jemných milovaní, o akých sa dočítala v storočných románoch o láske.

„Prečo nespolupracuješ?“ Z myšlienok ju prebral Jaredov prekvapený hlas. Cerise nebola schopná odpovedať mu. Len sa ďalej triasla a každú chvíľu čakala na bolesť, ktorá sa mala dostaviť. A potom... niečo sa v nej pohlo. Pud sebazáchovy? Možno.

Začala sebou mykať, snažila sa kopnúť Jareda do slabín, len aby ho od seba dostala čo najďalej. Jared jej uväznil nohy pod sebou a znemožnil jej tak akýkoľvek možný ďalší útok, no to jej nezabránilo aby sa oňho aspoň nepokúšala. Zmietala so sebou, trhala sa na všetky strany, pri čom jej aj naďalej tiekli slzy.

„Pusti ma!“ zasyčala. Jared pokrútil hlavou, v očiach mu lietali blesky.

„Na moje pomery som čakal už dosť dlho. Chcel som, aby to bolo po dobrom. Ty si to tak chcela.“ Oddelil jej od seba kolená a prudko do nej vnikol. Cerise sa z hrdla dostal tak prenikavý výkrik plný bolesti, až ho to prinútilo na pár sekúnd zamrznúť. Jej vysoký hlas sa odrážal od stien, zaplnil aj tú najmenšiu skulinku a ozýval sa po celom dome.

V miestnosti sa razom vznášal pach krvi, ktorej bolo určite viac, než by bolo za normálnych okolností potrebné. A Cerise plakala. Slzy jej tiekli po líciach, zmáčali vankúš a aj Jaredove ruky položené pri jej tvári. Jej oči boli upreté do stropu kdesi nad ním, nevnímali, boli ako sklené gule plné žiaľu.

V Jaredovi sa čosi pohlo. Bola to ľútosť, čo ku nej v tej chvíli cítil? Alebo výčitky, že jej vedome a bez zaváhania ublížil? Jared sa na seba zamračil. Nie!

Začal sa v nej pomaly pohybovať. Nedokázal popísať, aká to bola po celých tých dňoch úľava. No trochu ho zarazilo, že Cerise sa neprispôsobovala jeho tempu, nevychádzala mu panvou naproti, ako mu bolo sľúbené. Nič. Skrátka len ležala, nohy mala uvoľnene roztiahnuté od seba a pozerala sa kdesi napravo. Do okna. Na Slnko a oblohu.

Bolo možné, aby aj ona bola jednou z tých, ktoré sú stuhnuté ako dosky a nedokážu sa ani len pohnúť? Takmer okamžite to zavrhol. Nebola stuhnutá. Naopak bola uvoľnená, no akoby ani nebola prítomná.

Napriek ambrózii očividne nespolupracuje. Tak kde je jej ohnivosť? Cerise už od začiatku prekypovala dravosťou a emóciami. Kde...

Mal neblahé tušenie, že tentokrát to prehnal. Vyzeralo to, že rezignovala. Že jednu jej časť týmto činom zabil.

No potom si pomyslel, že jej nečinnosť je odôvodnená niečím iným. Bola predsa panna, nie? Prvý sex pre ňu musí byť trochu šok.

Lenže Cerisine oči aj naďalej produkovali slzy a hľadali v dennom svetle niečo, čoho sa nemohli dočkať. Vyslobodenia. 

........................

V prvom rade sa ospravedlňujem za dlhú pauzu a dúfam, že ste ma neodložili do priehradky "nepoužiteľná". Musím priznať, že ja sama som bola prekvapená, kedy si moja múza urobila dovolenku a musela som ju veľmi dlho hľadať. Ešte raz, prepáčte. Ale som späť!

Ku kapitle - Viem, Jared je podľa vás ten najvätší bastard pod Slnkom. No ja som nikdy nebola na tých zlatých chlapčekov s dobráckymi očami. Všetci hlavní hrdinovia sú u mňa minimálne sukničkári, pokračujúc vrahmi a násilníkmi. 

"V nasledujúcej kapitole sa dozviete, ako bude pokračovať zložitý vzťah, ktorý Cerise s Jaredom medzi sebou majú. Do deja sa nám primieša aj Marta a Jaredov priateľ David, ktorý sa už od prvej kapitoly neobjavil a teraz ho začneme vídavať trochu častejšie."

P. S.: Ďakujem za úžasné komentáre, ste všetci skvelí a motivujete ma. Aj keď mi táto pauza urobila nemalé vrásky.

Killy

Autor: Killy (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hurricane - 5. kapitola: