OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Hriešny tanec - 19. kapitola

29.01.2012 (19:00) • Killy • Povídky » Na pokračování • komentováno 8× • zobrazeno 1290×

Sálou sa ozval búrlivý potlesk. Via náhlivo pozbierala zvyšné bankovky a strčila si ich do podprsenky. Spešne otvorila dvere pod schodami a zmizla všetkým z dohľadu. Zavrela za sebou dvere a úľavne si vydýchla. Tam ju už čakala Rose s náhradným oblečením.. Vďačne si ich od nej zobrala a rýchlo na seba natiahla červené mini-šaty.

„Mám dnes službu?“ spýtala sa, keď si párkrát prešla rukou po trochu strapatých vlasoch.

„Neviem, ale je tam Jessica s Dianou a Liss, takže si to nemyslím,“ odpovedala jej Rose bez záujmu. Nervózne sa pomrvila a potom nastalo trápne ticho. Obidve chceli niečo tej druhej povedať, no akosi nevedeli, ako začať.

„Vieš, ja...“ vyhŕkli naraz a vzápätí sa uškrnuli. V tej chvíli sa za Rose objavila Elizabeth, no nezdalo sa, že by sa o tie dve nejako zaujímala. Prešla okolo nich, nasadila si masku a vbehla do sály.

„Uhm... Adriana a Prue išli dnes večer do kina. Mám kľúče od ich izby. Nepôjdeme sa porozprávať radšej k nim?“ navrhla Rose.

„Ale iste,“ pritakala Via a spoločne sa vybrali do izby ich kamarátok. Snažila sa nevnímať to napätie medzi nimi, ktoré každou sekundou rástlo.

…..........................................

„Čo od toho čakáš, Via?“ začala Rose, keď sa pohodlne usadili na Pruinej posteli. Via párkrát rýchlo zamrkala, zmetená z Roseinej otázky.

„Na čo narážaš?“ Rose si vzdychla a zahľadela sa na svoje nechty predstierajúc, že ju až príliš zaujali.

„No vieš... Ty, Damon, budúcnosť...“ zamrmlala neprestávajúc hrať sa so svojimi vlasmi. Via si nervózne zahryzla do pery.

 „Aha, to... Len sa na mňa nehnevaj, dobre? Vieš, dnes ráno mi Damon akosi naznačil, že ma z tadeto chce zobrať,“ odpovedala jej. Rose sa znepokojene zamračila.

„To znelo, akoby si mu patrila, Via,“ skonštatovala Rose.

„On tak akosi aj je majetnícky,“ prikývla Via. Snažila sa ignorovať, ako hlúpo to znelo, ale aj tak... Mala predsa pravdu, či nie? Damon predsa je majetnícky.

„Tak po prvé, ja sa na teba nehnevám, svoje dôvody ti o chvíľu vysvetlím. Po druhé, musíš byť silná, Via. V tomto svete to nejde inak. Nesmieš mu dovoliť, aby s tebou manipuloval... Och, dopekla! Kde je tá silná Via, ktorú som spoznala pred pár mesiacmi? Spamätaj sa! Ja viem, že sa to v posledných dňoch akosi všetko prevrátilo hore nohami, ale to je dôvod, aby si bola ešte silnejšia! Nesmieš dovoliť, aby ťa to všetko zničilo.“ Via zaťala čeľusť a uvedomila si, že má Rose pravdu. Ona je totiž všetko, len nie slabá. A rozhodne nemala v pláne stať sa slabou. Nebude ako jedna z tých príšerných romancí, kde sú ženy sprosté chudery, ktoré plačú pre každú jednu hlúposť. To ona totiž nemala vo zvyku, od svojich trinástich sa o seba stará sama a... Skrátka nedovolí Damonovi a ani nikomu inému, aby si s ňou robil, čo chcel.

„Máš pravdu,“ povedala Via rozhodne a bojovne vystrčila bradu vpred.

„Ja viem, že mám,“ uistila ju. Na chvíľu nastalo hrobové ticho, očividne sa obidve stratili vo svojich vlastných myšlienkach.

„A prečo sa na mňa nehneváš?“ ozvala sa po chvíli Via. Rose sa opäť nervózne pomrvila.

„Presne to isté mi pred pár dňami navrhol aj Thomas. Akurát bol o čosi väčší džentlmen... Via, nepozeraj sa tak na mňa!“

Via z nej však nespúšťala svoj pohoršený pohľad.

„Ja som ti o tom povedala v ten istý deň, ako mi to navrhol a ty až o pár dní?!“ opýtala sa jej dotknuto.

„No vieš, akosi sa to nehodilo, pretože hneď ako som prišla, aby som ti oznámila tú moju „šťastnú novinu“, tak si sedela na svojej posteli takmer nahá! A to nespomínam, že si bola celá od krvi,“ ohradila sa na ňu Rose.

„To je fakt,“ pripustila Via a zvesila plecia pri myšlienke na pár predchádzajúcich dní. Rose jej sústrastne chytila ruku. Pomáhalo to.

„Takže teraz čo?“ prehovorila Rose.

„Mám taký pocit, že do našej izby ísť nemôžem, pretože tam už prakticky býva Damon... Tak ja asi zavolám Thomasovi. A čo ty?“ Via len neurčito mykla plecom. Sama si nebola ničím istá, nevedela, čo má robiť. Vlastne to vedela dobre, akurát sa jej do toho veľmi nechcelo. Rose o pár dní odíde, v tom si bola istá. A Via na tom nič nezmení, aj keby chcela. Avšak nechce tu ostať sama, bez Rose. Už aj tak sa cíti v tomto „podniku“ ako posledná šľapka a bez Rose... By klesla na dno, aj v tom mala jasno. A však chcela ísť teraz za Damonom? A povedať mu, že s ním odíde? A potom s ním bude navždy? Ako upírka?

Celé sa jej to akosi nepozdávalo. Nemala veľmi chuť byť upírom a prežiť svoju večnosť s tým... Sebeckým, arogantným a samoľúbym upírom! pomyslela si.

No potom si spomenula na to, čo jej povedal dnes ráno. Na to, že sa ňu postará. A že ju nikdy neopustí. Má ju rád aj napriek všetkému. A trošku jej to prišlo divné.

Prečo mňa? Nie som najkrajšia na svete a ani tá najchytrejšia. Nemám žiadne nadprirodzené schopnosti a on ma ani nemiluje. Musí byť v tom niečo viac... No teraz sa tým snažila nezaoberať, vyrieši si to s ním neskôr.

Možno kdesi medzi Parížom a Viedňou, napadlo jej vtipne. Vedela totiž, že ak by s ním odišla, nebolo by to len tak. Určite by si nekúpili maličký domček kdesi na vidieku a neviedli by dlhý, kľudný život. Určite by cestovali, v tom si bola Via istá.

„Asi pôjdem za Damonom a... A poviem mu, že som vždy chcela vidieť Londýn,“ šepla nakoniec.

„To je moje dievča,“ povedala Rose s úsmevom a postavila sa s tým, že pôjde za Thomasom a cestou mu zavolá. V dverách sa však ešte na Viu otočila.

„Ozaj, Via? Mám ťa rada. A aj keď budeme od seba vzdialené tisíce kilometrov, pretože ma chce Thomas zobrať do Austrálie, tak aj tak ostaneme BFF, však?“ spýtala sa jej. Via len nemo otvorila ústa a takmer nepatrne prikývla. Rose sa spokojne usmiala a zmizla za dverami.

„Do Austrálie?“ zašepkala neprítomne Via. Nechcela veriť tomu, že už aj Rose ju chce opustiť.

Prečo ľudia, ktorých milujem, buď umrú, alebo odídu na druhú stranu zemegule?

…..............................................

Keď vstúpila do izby, Damon ju tam už čakal otočený chrbtom k nej. Trošku ju prekvapilo, že na ňu nečakal kdesi v kúte a nevystrašil ju na smrť. Koniec koncov, je to Damon a ten má takéto veci rád. Napokon si však povedala, že je to úplne jedno a tak za sebou v tichosti zatvorila dvere. Pristúpila k nemu, postavila sa na špičky a pobozkala ho na krk na miesto, kde by mal mať tepnu. Zachvel sa. Aj keď mala Via pätnásť centimetrové opätky a postavila sa na špičky, sotva mu siahala po bradu.

Postavila sa tesne pred neho a pozrela sa mu do očí. Medzi ňou a Damonom nikdy nebola, nie je a ani nebude láska, to vedela. No tie iskričky, ktoré medzi nimi tancovali, sa skrátka nedali poprieť. Nežne sa vpil do jej pier. Chutila sladko, ako vanilkový cukor zmiešaný s exotickým ovocím. Bola preňho krásna, neodolateľná. Obkrútil svoje ruky okolo jej pásu a pritiahol si ju ešte bližšie. Via na nič nečakala a spojila svoje dlane za jeho krkom. Medzi nimi nebola ani jedna jediná medzierka vzduchu.

Po chvíli sa ich bozk prerušil, pretože sa Via musela nadýchnuť. Opreli si o seba čelá a obidvaja zhlboka dýchali.

„Vždy som chcela vidieť Londýn,“ zopakovala mu to, čo už predtým povedala Rose. Damon sa sám pre seba uškrnul.

„Takže s tým predsa len súhlasíš?“ šepol. Via nechápavo nadvihla obočie.

„Ty si sa ma nič nepýtal, oznámil si mi to,“ odporovala mu.

„To je takmer to isté. Ale Londýn? Veľmi staré mesto. A nie až tak zaujímavé. Väčšina žien by chcela vidieť Paríž...“

„Ale ja nie som ako iné ženy, však Damon? A, okrem toho, ako vieš, že som v Paríži už nebola?“ skočila mu do reči.

„Ty si už bola v Paríži? Si z Francúzka?“ spýtal sa jej šokovane. Via neurčito mykla plecom.

„To nie, no Francúzko nie je až tak ďaleko od mojej rodnej krajiny. Ale bola som aj v Poľsku, Maďarsku a aj v Ukrajine. A aj v nejakej Českej republike,“ prehodila. Schválne nevymenovala iné menšie štáty. Za prvé, pochybovala, že by vedel, kde sa nachádzajú a za druhé nechcela, aby vedel, v ktorom štáte vyrastala. Nemusí predsa vedieť všetko, no nie?

„Takže Londýn...“ vzdychol si nakoniec rezignovane.

„Takže Londýn,“ prikývla.

Ľudkovia, ďakujem vám!!! Toľko komentárov, OMG! Som z toho taká happy! Vážne ste ma veľmi potešili a ak by nebolo pol desiatej a mňa by toľko neboleli oči od počítača, tak by som vás sem všetkých aj vymenovala, no bohužiaľ už vážne nevládzem. Ostáva mi už iba dúfať, že aj teraz sa tu stretneme v takom veľkom počte... ;)

A chcem poďakovať aj AnysP, ktorá mi komentuje poviedku a ja som z nej vážne happy, ale väčšinou práve na jej prezývku zabudnem, tak pardon... Cením si ťa!!! (Alebo tvoje komentáre) :D

(A ďakujem aj ostatným, ktorým sa poďakujem v nasledujúcich kapitolkách...)

Killy

Autor: Killy (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hriešny tanec - 19. kapitola: