Hrdlorez 9 • OurStories.cz ~ naše povídky

Ťažkosti s otravou.

30.04.2021 (12:00) • MillieFarglot • Povídky » Na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 381×

Richard k nej prikročil a opatrne ju zdvihol na ruky, akoby nevážila ani kilo. Okamžite mu dala ruky okolo krku, aby nespadla. Točila sa jej hlava a pred očami začala vidieť blikajúce svetielka. Nemohla nijako protestovať, no sama sa neodvážila urobiť ani len krok.

A keby si mohla vybrať, Olivera by o pomoc požiadala ako posledného. Mala pocit, akoby mu jej prítomnosť od začiatku prekážala, hoci nepoznala dôvod. Oberala ho o svoj voľný čas, spôsobila jeho bratovi ďalšie problémy. Mala celý zoznam vecí, ktoré mohli byť príčinou jeho podráždeného správania.

Zamieril na schodisko a Richard v priebehu piatich sekúnd vybehol na najvyššie poschodie. Pevne ju držal v náručí a celý čas mal kamennú tvár. Objavili sa na chodbe, kde sa pred pár hodinami prebrala ako upír. Zastal pred jednými dverami a niekoľkokrát zaklopal. Na jej počudovanie ju zvládol udržať aj jednou rukou. Pevne sa ho držala za ramená a krk, takže ju našťastie nemusel položiť na zem. S najväčšou pravdepodobnosťou by sa pri tom zosypala na zem.

Dúfala, že jej pomôžu čo najskôr. Celý svet sa s ňou točil a nedokázala ani odhadnúť, ako dlho sa udrží pri vedomí. Odkedy sa posledný raz nadýchla prešla už večnosť. Niečo ju nútilo zatvoriť oči a poddať sa blaženej temnote. Oči jej zaklipkali a otvorené ich držala nasilu.

„Nina, dýchaj. Nech ti nenapadne zatvoriť oči!“ okríkol ju a zamračil sa.

Zaťala zuby, aby od bolesti nekričala. Predĺžené očné zuby sa jej pri tom zaryli do vnútornej pery a v ústach pocítila kovovú pachuť. Práve ucítenie bolesti ju prebralo.

„Oliver!“ skríkol a päsťou opäť udrel do dverí. Stále sa pokúšala nasať vzduch do pľúc, no márne. Vydávala len chrapľavý zvuk, ktorý spôsoboval Richardovi vrásky na čele.

Ťažké drevené dvere sa s tichým zaškrípaním otvorili a v nich sa objavil poloupír. Nechápavo medzi nimi preskakoval rozospatými očami.

„Asi sa otrávila,“ povedal a Oliverovi sa od prekvapenia otvorili ústa. Ustúpil, aby s ňou Richard mohol vojsť do izby. Všimla si, že bola obrovská, no detaily ju v tej chvíli nezaujímali. Chcela sa konečne zhlboka nadýchnuť. To bolo jediné, na čom záležalo.

„To nie je možné! Zlož ju tu.“ Richard s ňou prešiel zopár krokov až pod sebou zacítila niečo mäkké, zrejme posteľ. Do zorného poľa sa jej dostal Oliver s nechápavým výrazom v tvári. Pustila Richarda a obaja sa na ňu zadívali. Polovičný si kľakol vedľa nej, chytil jej ruku do svojich a na chvíľu sa zamyslel.

Bol prekvapený a zmätený zároveň, no to boli zrejme všetci prítomní. „Zakloň hlavu a snaž sa zhlboka nadýchnuť. Nasilu.“

Bez námietok ho počúvla. Spomenula si na Timothyho a jeho ťažké dýchanie, keď ju doslova uniesli z domu. Preľakla sa, keď si uvedomila Richardove slovo otrava. Ako sa mohla otráviť? Kým rozmýšľala nad významom toho slova, uvedomila si, že sa jej opäť dalo dýchať. Bolo to akoby práve dobehla maratón. Hruď sa jej dvíhala a klesala v rýchlom tempe. Nemohla sa nabažiť vzduchu, ktorý pravidelne vdychovala a vydychovala.

Celý svet sa jej teraz točil z úplne iného dôvodu.

„Cítiš sa lepšie?“

„Áno. Vďaka,“ vydýchla šeptom a ďakovne pozrela na Olivera. Narovnala sa a plne sa sústredila na dýchanie. Zaprisahala sa, že už nikdy nebude brať dýchanie ako niečo, čo bolo samozrejmé. Tento incident jej pripomenul, že hoci prešla premenou na upíra, stále mala blízko k svojej ľudskej stránke.

„Pila si z darca, keď som odišiel? Nezjedla si niečo, na čo si alergická?“ zisťoval. Stál nad ňou, založil si ruky na hrudi a zamračený výraz v tvári značil, že tuho o niečom premýšľa.

„Nie, nič také.“ Nesúhlasne pokrútila hlavou. Nevedela o žiadnej potravine, na ktorú by bola alergická. Medzi tým, ako si Oliver šiel ľahnúť a dusením sa, ubehla ledva hodina.

„Musí to byť niečo z jej ľudského života. Je to rovnaké ako otrava meďou.“

„Asi tuším, čo by to mohlo byť, Rick. A nebude sa ti to páčiť,“ varoval ho. Richard sa ani nepohol, len naňho pozrel a ticho čakal, čo povie. „Tim sa otrávil zo svojho vlastného darcu, Sonie. Je to najlepšia priateľka Niny a zhodou okolností vedela aj o Chrisovi. Dal by som aj ruku do ohňa za to, že práve ona má prsty v otrave Niny.“

Pozerala naňho s otvorenými ústami. Už vedela, že mala pred ňou obrovské tajomstvo, takže by nemala byť prekvapená jej činmi týkajúcich sa upírov. Stále ju však udivovalo, prečo ju do toho sveta nezasvätila už dávnejšie.

Všetko mohlo byť inak.

Stále mohla byť medzi živými.

„Čo, prosím? Prečo sa o tom dozvedám až teraz?“ Richardov zvýšený a nahnevaný hlas sa jej ozýval v ušiach. Založil si ruky na hrudi a čakal ďalšie vysvetlenia.

„V dome žije veľa upírov a Timothy nechcel vyčerpávať našich darcov. Prehnane mu záleží na ľuďoch.“ Mávol rukou, akoby to nebolo podstatné. „Vtedy sa mu to zdalo ako super nápad, pretože nájsť nových darcov, ktorí by tu boli prítomní nonstop, je ťažké. Teraz to všetko zapadlo do seba. Sonia musela vedieť, že Grayson je nažive a plánuje sa skontaktovať s Ninou. Netuším, akú rolu hrá v súvislosti s Chrisom...“

„Ako by sa mohol darca dozvedieť o Centrále? Nedáva mi to žiadny zmysel.“ Richard bol vyvedený z miery a tváril sa nahnevane.

Jej mozog začal spracovávať informácie tak rýchlo, až sa jej z toho zakrútila hlava. Prehrala si všetky posledné zážitky s jej priateľkou a hľadala niečo, čo by ju usvedčilo z otravy. Nadávanie na jej meno sa nepočúvalo dobre, no chcela sa uistiť, že to robia oprávnene. Mala toľko otázok, na ktoré by chcela poznať jej odpovede. Dúfala, že raz sa k ním aj dostane.

Spomenula si na vitamíny s odpornou kovovou chuťou. Niekoľkokrát jej prízvukovala, aké majú blahodarné účinky na vlasy, avšak musela ich užívať dlhšiu dobu a pravidelne. Richard jej predtým spomenul, že práve meď upírom škodí. Muselo to byť ono.

„Sonia mi už dlhšiu dobu dávala doplnky stravy, ktoré mali od vitamínov asi ďaleko. Boli bez etikety a veľmi nechutné.“ Pri spomienke na tú chuť ju striaslo. Keď si k tomu spomenula, že ich hlavný účinok bol zabiť alebo oslabiť upíra, zhrozila sa.

Oliver sa postavil a pozrel na Richarda. „Mňa skôr zaujíma, ako dopekla vie, čo nám ublíži,“ frustrovane povzdychol a rozhodil rukami. „Vďaka nej máme teraz v dome dvoch otrávených upírov. Paráda!“

„Možno jej to dávala len preto, aby ju ochránila pred upírmi. Ak vedela, že sa stretne s Graysonom, bol to z jej strany dobrý ťah.“ To ešte Sonia netušila, ako sa celá situácia vyvinie.

„Tim mi spomínal, že Chris sa z nej napil deň predtým, ako tu prišla. Už vtedy musela mať v sebe obrovské množstvo medi, tak si to všimol. Možno to je dôvod, prečo sa ju snažil chytiť, keď utiekla. Chcel sa jej za to pomstiť.“

„Otrava meďou sa neprejaví hneď,“ pripomenul mu Richard a nesúhlasne pokýval hlavou. „Znie to logicky, no Chris mal úplne iný motív na to, aby Ninu uniesol.“

Zakryla si tvár rukami. Tieto informácie boli pre ňu až príliš. Vyvolávali množstvo spomienok, ktoré jej spôsobovali bolesť. Opäť začala dychčať, nepríjemne jej pulzovalo v hlave a srdce sa pokúšalo vyskočiť z hrude. Dýchala, akoby chcela minúť všetok kyslík sveta v priebehu piatich minút. Rozkašľala sa. Nahla sa dopredu, dlane položila na kolená a snažila sa upokojiť.

Cítila sa tak unavene a slabo, akoby práve prišla z niekoľkohodinového tréningu. Opäť ju prepadli mrákoty, s ktorými bojovala z celej sily.

„Zhlboka dýchaj,“ prikázal jej Oliver a jeho hlas počula tak zreteľne, akoby si k nej opäť prikľakol. „Bude treba prísť na to, ako dostať meď z tvojho tela. U Tima to je iné, ty by si mohla mať ľahší priebeh. Na niečo prídeme.“

Na niekoľko minút nastalo ticho. Svoju pozornosť sústredila na to, aby dýchala pravidelne. V mysli si dookola opakovala, že to čochvíľa prejde. Richard s Oliverom si medzi sebou vymenili zopár tichých slov, ktoré sa týkali Tima a otravy.

Richard sa následne na to ospravedlnil, že musí kvôli svojej práci odísť. Ešte predtým sa uistil, že sa cítila lepšie, a že následky otravy dočasne pominuli. Znovu sa ocitla v pozícii Oliverovej starosti. Všetci si ju medzi sebou pohadzovali ako horúci zemiak.

Neprekvapovalo ju, že Richard odišiel tak skoro. Celý čas z neho cítila napätie. Vedel, že Timothy domov tak skoro nezavíta. Určite sa mu s tou nepríjemnou informáciou chcel zveriť, avšak nemohol riskovať. Bolo to od nich nespravodlivé, aby ho ušetrili trápenia. Raz sa to dozvie. Čím neskôr, tým horšie.

Nie vždy bolo lepšie zatajovať dôležité detaily, bola toho živým príkladom.

Oliver sa na ňu zadíval a sťažka povzdychol. Rukou si prešiel po očiach a na chvíľu sa zamyslel. „Ja si potrebujem aspoň pár hodín pospať. Ak si unavená, môžeš si zdriemnuť na pohovke.“ Ukázal na miesto, kde sedela. „Nebude mi prekážať, ak tu ostaneš, budem ťa mať aspoň pod dozorom. Zajtra vyriešime, kde budeš bývať.“

„Dobre,“ súhlasila, no mala o tom pochybnosti, keďže sa v jeho prítomnosti necítila najpríjemnejšie. Možno si chcel byť len istý, že opäť neujde. Na druhej strane, práve jej zachránil život. Bola z neho zmätená. V jednu chvíľu jej dáva pocítiť, aká je z nej príťaž a problém, neskôr jej pomohol.

Oliver jej podal hrubú deku z jemnej látky. Cítila na sebe jeho kontrolný pohľad, ktorým si ju celú premeral a snažil sa zistiť, či sa každú chvíľu nezačne dusiť. Fyzicky sa cítila oveľa lepšie, nepríjemný tlak na krku povolil.

Čo sa týkalo psychickej stránky, bola zdevastovaná. Bála sa, čo s ňou bude.

Znovu zakašľala a oči jej zaliali slzy.

„Nina, prosím ťa, upokoj sa. Takto si nepomáhaš." Pozerala naňho cez zaslzené oči. Všimla si, že má na sebe sivé tepláky a čierne tielko, ktoré bolo priliehavé a mohla vidieť, ako sa mu pri každom pohybe napínajú svaly. Mal vyšportovanú postavu, to si všimla až teraz. Výzorom sa veľmi podobal na svojho brata, no bol o niečo viac statnejší, mal ostrejšie rysy tváre, výraznejšie lícne kosti a plnšie, červené pery. Taktiež ho od Timothyho jeho tmavšie vlasy a modré oči. Nepôsobil milo ako jeho brat, no bol príťažlivý.

Nedostatok kyslíka sa podpísal na jej uvažovaní. Musela sa úplne pomiasť, keď o ňom takto premýšľala..

„Bude to lepšie. Telom ti koluje krv, preto je vysoká šanca, že sa medi zbavíš rýchlejšie ako Tim. Telo upírov obsahuje krv, no v žilách im prúdi oveľa pomalšie ako nám.“ Sklonil sa k nej a vystrel ruku, aby jej zotrel slzy z tváre. Zadržala dych, a keď sa jej dotkol bruškami prstov, srdce sa jej rozbúšilo. Na lícach cítila horúčavu.

Toto jej nepomáhalo! Bola z neho zmetená, jednu chvíľu sa jej chcel silou mocou zbaviť, teraz na ňu hľadel s obavami v očiach.

Keď sa odtiahol, krvavé prsty ju na malý moment vyľakali. Zabudla na to, akú farbu majú slzy upírov.

„Preto sa zo mňa stal polovičný upír? Lebo som mala v krvi meď?“ chcela vedieť. Mohla Sonia zapríčiniť jej nevydarenú premenu?

„Nie,“ ťažko vydýchol a postavil sa, aby si utrel ruku do papierovej servítky a zhasol svetlo na strope. Miestnosť osvetľovala len lampa vedľa postele. Presunul sa do nej a z časti sa zakryl prikrývkou „Doteraz sme si neboli istí, čo pobabralo moju premenu, Bohužiaľ, teraz už viem, že to bol môj brat. Už od detstva bol slabý a chorľavý. Keď sa stal upírom, zosilnel, no veľmi ľahko sa otrávil. Po tom, čo mu spôsobil jeho darca a Grayson, to s ním ide dolu vodou.“ Hlas mal unavený a pochmúrny.

„Prečo ma potom...“

Svoju otázku nedokončila, pretože Oliver okamžite pochopil, ako mala znieť a prerušil ju. „Keby si mu umrela pred očami, vyčítal by si to do konca života. Možno je slabý, no na ľuďoch mu záleží snáď viac na vlastnom živote. Je to jeho najväčšia slabosť.“

„Mal by problém s Centrálou,“ dodala nahlas.

„Áno,“ súhlasne potriasol hlavou. „Grayson by mu zrejme neodpustil, že si prišla o život počas toho, ako ťa mala na starosti NSA. Teraz však neviem, čo je horšie.“

Netušila, ako na to zareagovať. Chápala, že problém, v ktorom sa ocitla, bol kolosálnych rozmerov. Ak sa z toho dostane živá, bude to zázrak. Bola otrávená, Grayson bol nebezpečný a jej najlepšia kamarátka po celý čas vedela o upíroch.

„Chcem ťa o niečo požiadať.“ Nechápavo sa naňho pozrela a čakala, čo to bude. „Neobviňuj brata za to, čo ti spôsobil. Nemal ako vedieť, že z teba bude polovičný upír, okrem mňa nepremenil nikoho. Jeho úmysly boli dobré, chcel ťa zachrániť.“

„Oliver,“ vzdychla a nasledujúce slová sa jej vyslovovali ťažko. Priznať si vlastnú chybu bolo ťažké. „Jediný, koho obviňujem, som ja. A možno Sonia. Keby ma upovedomila o upíroch, nespanikárila by som a nepokúsila sa od vás ujsť. Nevedela som, čo ma bude čakať, a keby som do tohto sveta nebola vtiahnutá násilne, určite by som konala inak.“ Tých keby v tom bolo oveľa viac, no nemalo zmysel sa nimi zapodievať. Nie teraz, keď už neexistovalo nič, čo by zvrátilo jej situáciu.

„Ani seba, Nina. Proste to tak malo byť.“

Mala preňho pripravených milión ďalších otázok o tom, čo s ňou bude a ako funguje jej nový svet. Oliver však zhasol lampu a zaľahol do postele, čo značilo koniec rozhovoru. Nechcela riskovať zmenu jeho nálady, preto sa schúlila na pohovke a prikryla sa dekou.

Autor: MillieFarglot (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování