Hrdlorez 8 • OurStories.cz ~ naše povídky

Ďalšie a ďalšie problémy

29.04.2021 (11:00) • MillieFarglot • Povídky » Na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 333×

Oliver si musel sadnúť. Mal zdvihnuté ruky v geste, aby naňho nehovorila. Mohla doslova vidieť, ako sa mu myšlienky v hlave spracovávajú. Do líc sa mu nahrnula červeň a na malý moment sa jej zazdalo, že počula tlkot jeho srdca. Mal pootvorené ústa a pozeral na ňu. Stále nevedela identifikovať, či ten pohľad znamenal strach, prekvapenie alebo zmätok. Pravdepodobne všetko dokopy. Chcela niečo povedať. Čokoľvek, toto ticho bolo skľučujúce pre oboch.

Nezmohla sa na nič. Tlkot vlastného srdca si doteraz neuvedomovala, bola naň zvyknutá celý svoj život, preto jej to neprišlo zvláštne. Zatiaľ si nechcela pripustiť, čo to pre ňu znamenalo.

Dlhú odmlku napokon prerušil Oliver niečím, z čoho jej okamžite naskočila husia koža.

„Je jedno, aký si upír. Krv piť musíš.“ Pristúpil k tej mladej darkyni, ktorá sedela na pohovke a kľakol si na zem. Schmatol jej ruku a vyhrnul dlhý rukáv jej trička až po predlaktie. Dievča zalapalo po dychu a narovnalo sa. Počula, ako sa jej rozbúchalo srdce. Bol to zvuk, aký sa jej občas ozýval v ušiach, keď vykonala namáhavejšiu fyzickú aktivitu.

Kým si uvedomila, čo mal Oliver v pláne, žena sykla od bolesti. Pri zvuku, aký vydalo zahryznutie sa do jej zápästia, od zdesenia podskočila. Oliver sa od nej ihneď odtiahol a pozrel na ňu vyzývavým pohľadom, aby ho nasledovala.

Krv sa z rany postupne vyliala až na jeho prsty a pramienok mu stekal po predlaktí. Vycerené zuby mal krvavé, rovnako ako aj pery. Myslela si, že pohľad na krv zvláda dobre, no jej závraty hovorili o niečom inom. Celá scéna vyzerala skôr ako útržok z hororu.

Pri pohľade na krv sa v duchu pýtala samej seba, ako bude žiť s tým, že kvôli potrave bude iným spôsobovať bolesť.

Oliver si sťažka povzdychol a ústami sa opäť priblížil k rane na ruke.

Práve to bol moment, kedy sa v jej vnútri zvláštny pocit premenil na niečo, čo konečne dokázala identifikovať. Silný majetnícke pudy. Oliver si bral niečo, čo malo byť jej. Pohľad na krv ju možno odpudzoval, no keď zacítila neodolateľnú vôňu, poddala sa svojim pudom.

Zavrčala a naklonila sa. Oliver sa so strachom v očiach od darkyne odtiahol, a keď k nemu vykročila, od preľaknutia cúvol.

Sklonila sa k žene a opatrne jej zovrela úzke zápästie. Držala ho pred sebou a zhlboka sa nadýchla. Necítila zvyčajný kovový pach krvi, tentoraz to bolo sladkasté. Niečo, pri čom mala chuť obliznúť si pery a pripraviť sa na dezert. S ľahkosťou prekonala odpor, ktorý v nej pretrvával a priložila pery na dve malé krvácajúce rany. Nechala sa ovládnuť novými túžbami, ktoré pociťovala. Nerozmýšľala, z hlavy vypudila každú myšlienku, ktorá sa drala na povrch.

V momente, kedy sa krv dostala do jej úst, blažene vzdychla a uvoľnila sa. Bolo to ako ochutnať hviezdy, dotknúť sa slnka a byť zasiahnutý bleskom zároveň. Na opis toho, čo pociťovala, slová nestačili. Chutilo to ako ten najsladší a najopojnejší nápoj na svete. Slastne privrela oči a inštinktívne zaborila zuby do miesta, kde ich mal predtým Oliver. Žena sykla, no nebránila sa. Do úst sa jej vlalo viac krvi, no jej to nestačilo.

Pod perami cítila jemné a pravidelné pulzovanie krvi. Bola tak ponorená do omamnej činnosti, až zabudla dýchať. Nevedela však, či sa jej hlava točí práve z toho, alebo z tej opojnej vône a chuti. Mala pocit, že jej žalúdok je bezodný a mohla by bez problémov vypiť aj všetku krv, ktorú mala žena v sebe. Ruku si tlačila k ústam a nenásytne sala. Cítila, ako teplá krv prechádza z jej hrdla do žalúdka a pri tom zohrieva celé telo.

„Nina, to by aj stačilo,“ ozval sa Oliver. Nemala v pláne prestať, ešte nemala dosť. „Zabíjaš ju.“

Zavrčala. Bolo pre ňu nepredstaviteľné, aby svojím chuťovým pohárikom odoprela tento pokrm. Oliver ju chytil za rameno a donútil ju odtrhnúť sa od darkyne. Inštinkty jej šepkali, že by mu mala minimálne ublížiť za to, čo urobil. Celú pozornosť preniesla na tmavovlasého muža pred sebou. Narovnala sa a zhlboka sa nadýchla.

Myseľ sa jej postupne rozjasnila a začala si uvedomovať svoje činy. Chovala sa ako zviera, monštrum. Bolo ťažké si to priznať, no krv jej chutila. Preglgla a prekvapene sa pozrela na ženu a krvavé zápästie.

„Preboha,“ šepla a zahanbene sa od nich oboch otočila. Najradšej by sa v momente prepadla pod čiernu zem a už nikdy odtiaľ nevyliezla. Dýchala rýchlo a celý svet sa s ňou točil. Chcela okamžite odísť domov a zabudnúť na to, čo urobila.

Rukou si prešla po ústach a zotrela z nich lepkavú tekutinu. Pri pohľade na zakrvavené prsty sa zachvela.

„Na prvý raz to bolo super, Nina. Časom sa naučíš kontrolovať svoj apetít. Je to ťažké, no ako polovičnej ti to pôjde oveľa ľahšie.“ Počula, ako k nej pristúpil a upokojujúco jej prešiel po ramene. Pri tom dotyku sa strhla a otočila k nemu. Neveriacky naňho pozrela.

„Ja... mohla som ju zabiť. Naozaj je zo mňa upír, preboha. Nepatrím tu, nemôžem sa takto živiť,“ vzlykla a bradou kývla k darkyni, ktorá bola ešte stále otrasená z toho, čo sa stalo. „Chcem ísť domov.“

„S tou možnosťou sa môžeš rovno rozlúčiť. Najbezpečnejšie miesto pre teba je momentálne v našej prítomnosti. Sama by si sa ochrániť nedokázala.“

Zamračila sa. „Tak čo mám teda robiť?“

Oliver naznačil, aby ho nasledovala von z miestnosti. „Dovoľ mi vysvetliť ti, v akej šlamastike sa práve nachádzame. Grayson ťa chce vidieť, no si upír. Tim ťa, bohužiaľ, zachránil v zlom čase a po jeho priateľke sa zľahla zem. Nehovoriac o tom, že o tebe vie Chris, čo môže všetko len skomplikovať,“ rýchlo zhrnul fakty, ktoré už poznala. Pri každom vystrčil jeden prst, akoby to počítal. „Ak niekto zistí, že Timothy premenil ďalšieho polovičného, všetci traja si môžeme rovno vykopať vlastný hrob.“

Zamierili do kuchyne a okamžite pristúpila k umývadlu, aby si z rúk a z tváre zotrela zvyšky krvi. Potom sa posadila na stoličku a ešte stále spracovávala fakt, že pred niekoľkými sekundami pila z človeka. Čakala, kedy sa jej začne búriť žalúdok. Nič také sa nedialo.

„Čo mám teda robiť?“ zopakovala zúfalo svoju otázku. Potrebovala, aby jej niekto povedal alebo dal zoznam vecí, ktoré má vykonať. Nejaký manuál, ako byť upírom a neprísť pri tom o život. „Ako sa s ním mám stretnúť, keď sa mi stalo toto? Čo bude nasledovať? Prečo nemôžem ísť k rodine, keď...“ Potiahla nosom. Bolo toho na ňu príliš veľa. Uvedomila si, že spočiatku bola tak zaslepená pravdou o Graysonovi, až sa dobrovoľne zaplietla s upírmi a jedným z nich sa stala. Nechcela meniť svoj život. Hoci mal ďaleko od ideálu, bez Graysona sa už naučila existovať.

Pochybovala, že by pre ňu chcel takýto život, no možno sa mýlila.

„Všetky veci vyriešime postupne, Nina,“ povedal pokojne svojim hlbokým hlasom a opäť si zívol. Pozrel sa niekde smerom von z miestnosti a oči sa mu rozšírili. „Ja už idem spať, no Morris práve prišiel, tak sa ti s radosťou povenuje.“

Chcela mu na to niečo odvrknúť, no Oliver sa otočil na päte a zmizol vo dverách. Zároveň počula dupot ťažkých topánok, ktoré sa k nej približovali. Morrisa zazrela len raz, aj to bolo cez Timovu vidinu.

Do kuchyne vkročil vysoký a mohutný chlap. Vyzliekol si dlhý čierny kabát a prehodil ho cez stoličku vedľa nej. Okamžite zbadala pištoľ a pár iných zbraní, ktoré mal pripevnené na opasku. Prekvapene vydýchla.

„Vidíš, čo všetko musíme podnikať kvôli ľuďom ako si ty?“ zasmial sa a rozopol nepriestrelnú vestu.

„Určite sú oveľa vďačnejší ako ja.“

V úzkych, prenikavo zelených očiach sa mu zračila otázka, či to myslí vážne „Nie všetci majú tú česť stať sa jedným z nás.“

„Veď práve,“ vzdychla.

„Vďaka mne a Timovi si ešte stále evidovaná v NSA ako človek. Živý. Grayson by pravdu nemal ani len tušiť.“

„Vďaka,“ pípla a pozrela naňho. Stále sa venoval rozopínaniu bezpečnostných prvkov a zbraniam. Vykladal ich na ostrovček, za ktorým sedela. Morris mal zaujímavý, ba priam až exotický vzhľad. Hoci mal pokožku a oči svetlé, jeho vlasy a obočie boli čierne ako uhoľ. Tvár mal okrúhlu, avšak vďaka špicatej brade s jemným strniskom a úzkemu nosu nepôsobila detsky. Vlasy nemal dlhé, prekrývali mu polovicu uší a mal ich rozstrapatené, akoby práve vyšiel z veternej smršti. Bol najvyšší zo všetkých upírov, ktorých stretla.

„Kiežby ťa niekto varoval pred Chrisom už skôr. Zistili sme len pár sekúnd pred tým, než si ušla, že neodišiel. Hneď nám bolo jasné, čo má v pláne. Ja sám mám z neho husiu kožu. Je to čistý magor.“ Oprel sa o jednu z barových stoličiek a venoval jej celú svoju pozornosť.

„Prečo ma nemôžete Graysonovi priviesť spolu? Keby ste spolupracovali, možno by som teraz nebola jednou z vás.“ Nechápala, prečo jej tento nápad prišiel na um až teraz.

„Mohla si si všimnúť, že Chrisovi absolútne nezáleží na ľudskom živote, riadi sa svojimi vlastnými pravidlami. Nechceme s ním mať spoločné absolútne nič, preto sme ťa chceli chrániť najviac ako to šlo.“ Výčitka toho, že odišla, bola do jej uší doručená jasne a zreteľne. Keby aspoň tušila, ako sa jej zbabraný útek môže skončiť, ostala by sedieť na zadku. „Už si aj uvažovala o tom, čo by Grayson od teba chcel?“

Nesúhlasne potriasla hlavou. Bola zvedavá, no na druhej strane ho vinila za to, čo sa jej prihodilo. Nielen pred rokom, aj teraz. Nebyť jeho, žila by pokojný život a azda by bola aj šťastná. Neznamenalo to, že s Graysonom nebola. Zažila s ním toľko trápenia, že na veselé momenty postupne zabudla

Pociťovala aj niečo iné – strach. Každý hovoril, aký je nebezpečný. Čo ak bol jeho zámer ublížiť jej?

Kto bol desivejší? Grayson alebo Christopher?

Už nevedela, čo si o celej situácii myslieť, bola zmätená.

Stratená vo svojich myšlienkach si nahlas povzdychla, čím sa vrátila naspäť do reality.

„Nemám tušenie.“

Vchodové dvere sa otvorili a vzápätí zabuchli. Šomranie dvoch osôb sa ustálilo a do kuchyne vbehol Richard. Keď ho stretla, bol veselý a pôsobil optimisticky. Tentoraz mal neprítomný pohľad, zamračenú tvár a niečo si šomral popod nos.

„Čo sa stalo?“ opýtal sa ho okamžite Morris. Narovnal telo a otočil sa k nemu.

„Prišli sme o jedného upíra.“

„Prosím?“ vykríkli obaja naraz. Netušila, o kom hovoril, no nahnalo jej to strach. Čo ak mala byť ona tá, ktorá by prišla o život a namiesto nej si to zlizol niekto iný?

„Keď ste včera šli hľadať Ninu, Natalie sa nevrátila. Pravdepodobne za to môže slnko. Musela zablúdiť a stratiť sa, nepoznala to tu.“ Ako prvé sa jej uľavilo. Vedela, že nebolo správne uvažovať týmto spôsobom, no keby povedal meno Timothyho, vyčítala by si to zrejme do konca života. Tim sa o ňu zaujímal a mal v pláne jej život ochrániť.

„Panebože. Tim už o tom vie? Išiel ju hľadať... však ju nenašiel on? Ach, úplne ho to zlomí.“ Morris ledva nachádzal slová.

„Nie.“

„Musíme to pred ním zatajiť čo najdlhšie. Keby sa teraz dozvedel pravdu, neprežil by to.“

Vedela si predstaviť, čo by robil, keby zistil, že prišiel o svoju lásku. Keď Grayson zmizol, bolo to pre ňu rovnaké. Dávať mu falošnú nádej nebolo fér.

„Ak na to príde, zničí ho to ešte viac,“ namietal Richard.

Nesúhlasne pokrútil hlavou. „Dá sa to vysvetliť tým, že utiekla a...“ Musela sa ozvať, hoci by lepšie urobila, ak by si zahryzla do jazyka. Ich konverzácia jej od hnevu rozprúdila krv v žilách.

„Ani sa nesnaž dokončiť tú vetu. Ja som sa s niečím podobným vyrovnávala veľmi dlho. Keby mi niekto povedal a dokázal, že je Grayson mŕtvy, bolo by to pre mňa ľahšie. Keby mi niekto povedal pravdu, vyrovnala by som sa s tým. Je nefér, aby človek žil s falošnou nádejou. Tim si to nezaslúži.“ Intenzívne pociťovala búšenie svojho srdca, ktorý museli počuť aj upíri. Prekvapene na ňu zároveň pozreli a obočie im vyletelo nahor.

„Keď na to príde, zabije nás.“ Richard si pošúchal bradu a potriasol hlavou. Hoci Timothyho preklínala za to, čo urobil, bolo jej ho ľúto. Zaslúžil si poznať túto hrozivú pravdu.

Kým si upíri ďalej vymieňali názory na to, či to má zmysel pred Timom tajiť, otvorila chladničku a prezrela si jej obsah. Bola hladná a skutočne mala chuť na niečo sladké. Nakoniec siahla len po jogurte s cereáliami, keďže sa tam nenachádzalo nič iné. Netušila, ako to u nich funguje s jedlom, no keďže tu bývali prevažne upíri. Ako si zabezpečí jedlo? Bude si môcť niečo kúpiť?

Dovolia jej vôbec opustiť túto budovu?

„Rob ako uznáš za vhodné, Rick. Nemáš ani poňatia o tom, do akých problémov by nás to mohlo v tejto chvíli dostať.“ Morris si v momente pobral všetky veci a nahnevaný odišiel.

„Nechcem robiť rozbroje v tomto dome,“ frustrujúco si povzdychol a pozrel na ňu. Ešte stále stála pri chladničke a plánovala zjesť olovrant. „Ak si hladná, niečo ti objednám. V mrazničke sú možno ešte nejaké mrazené jedlá, ale to nie je ono. Ukážem ti, ako sa v tomto dome bezpečne objednáva jedlo.“

„Dobre.“ Súhlasne prikývla a pustila sa do hľadania lyžičky v zásuvkách. Srdce jej neustále búšilo z rozhorčenia. Netušila, prečo sa Richard dal ovplyvniť Morrisom. Nepoznala ich tak dobre, no tušila, že Timothy bude pekelne vytočený. Na jeho mieste by im všetkým urvala hlavu.

Bohužiaľ, teraz to zahŕňalo aj ju, keďže vedela o ich tajomstve.

Zrazu sa s ňou zatočil celý svet a rukou sa oprela o kuchynskú dosku, aby sa nezrútila k zemi. Lyžica jej vpadla z ruky a s cinkaním dopadla na dlážku. Zažmurkala a sústredila sa na udržanie tela na nohách.

„Si v poriadku?“

„Asi áno.“ Klamala. Cítila, že sa s jej telom niečo dialo. K neustávajúcim závratom sa pridalo pálenie vo vnútri hrude.

Náhle sa jej stiahlo hrdlo až tak, že ju to vyľakalo. Vydeseným pohľadom zablúdila k Richardovi. Cítila sa, akoby ju niekto chytil oboma rukami za hrdlo a stlačil ho. Nemohla sa nadýchnuť, ba ani vydýchnuť kyslík, ktorý už mala v pľúcach.

Rukami sa chytila za krk v snahe zamedziť škrteniu. Začala sa dusiť.

„Nina, čo sa deje?“ vyľakane sa spýtal a pristúpil k nej. Rukou ju chytil za plece a sklonil sa, aby jej videl priamo do tváre.

Odpovedať mu bolo nad jej sily. Otvorila ústa, no nevyšiel z nich žiadny zvuk. Pľúca jej vypovedali službu.

„Ja... Ne... Ne-nemôžem ... dýchať,“ podarilo sa jej chrapľavo vyjachtať. Znela príšerne. Čo sa mi to robí? Čo sa stalo? Jednou rukou si stále šúchala krk, chcela odtiahnuť tú neviditeľnú silu, ktorá jej to spôsobovala.

Neznesiteľná páľava sa jej šírila z hrude do celého tela.

„Pila si dnes krv?“ Prikývla na súhlas. „Darcovia by mali byť čistí, neviem kde je chyba. Vezmem ťa k Oliverovi, on bude vedieť, čo robiť.“

Autor: MillieFarglot (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování