Hrdlorez 5 • OurStories.cz ~ naše povídky

Nabaľovanie neistoty

15.03.2021 (20:00) • MillieFarglot • Povídky » Na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 385×

Keď otvorila oči, dúfala, že sa ocitla naspäť vo svojej posteli. Namiesto toho videla len biedne vybavenú izbu, kde ju večer nechal Timothy. Ešte stále sa v nej svietilo, takže musela zaspať počas toho, ako na ňu doľahla celá situácia.

Vošla do kúpeľne a umyla si tvár. Pri pohľade na svoj odraz v zrkadle si len povzdychla. Jej oči boli kvôli plaču podráždené a nepríjemne ju pálili. Pozabudla si zbaliť hrebeň, preto si svoje dlhé hnedé vlasy len prehrabla prstami a uhladila do reprezentatívnej podoby. Nemala tušenie, koľko bolo hodín, no zdalo sa, že spala celkom dlho.

S vedomím, že sa nachádza v dome plnom upírov, sa odhodlala vyjsť z izby. Ako prvé zamierila k darcom, jej zvedavosť vyhrávala nad pudom sebazáchovy.

Miestnosť pôsobila rovnako luxusne ako zvyšok domu. Obrovské francúzske okná, ktoré poskytovali výhľad na terasu a les za domom, boli lemované dlhými červenými závesmi. Tie boli teraz odtiahnuté, takže dovnútra prenikali slnečné lúče tlmené priesvitnými záclonami. Bola rada, že sa nestihlo zotmieť, aspoň si prezrela okolie budovy. Celá terasa bola drevená a bola položená len o niečo vyššie ako trávnik. Celé zábradlie bolo zvonka lemované nízkymi zelenými kríkmi, z ktorých videla len vrcholky. V strede okien zaregistrovala nenápadné vchodové dvere.

Pred oknami boli dve jednoduché pohovky čiernej farby s dekoračnými vankúšmi. Vedľa nich bola knižnica, ktorá bola takmer celá zaplnená knihami. Pristúpila k nim, aby si prezrela ich výber. Ako prvé jej do oka padol názov Drakula a musela sa pousmiať. Keď však pokračovala v čítaní ostatných titulov, uvedomila si, že všetky tieto knihy boli o upíroch.

Vtedy ju už sranda prešla a zamračila sa. Skutočne to bolo miesto vhodné pre fanatikov. Otočila sa a zbadala televíziu, pod ňou bol veľký výber filmov. Dala by aj ruku do ohňa za to, že by tam našla všetky časti Súmraku, Upírskych denníkov a Pravej krvi.

Ďalšie formy spoločenskej zábavy bližšie neskúmala, keďže za sebou započula kroky. Otočila sa a ocitla sa zoči-voči Timothyho priateľke. Držala sa v tieni a dávala si pozor, aby nevkročila do slnkom zaliatej miestnosti. Chcela sa jej pozdraviť, no nevrlý pohľad v jej očiach jej nahováral, aby bola radšej ticho.

„Nechápem, čo je na tebe také špeciálne. Grayson ťa určite nechce premeniť na upíra, možno si z teba spraví len darcu. Všetci ťa kvôli nemu ochraňujú, akoby si bola niečo viac než ostatní ľudia,“ odfrkla a založila si ruky na hrudi. Jej slová ju neranili, vyzneli skôr provokačne.

„Nie som tu z vlastnej vôle,“ pripomenula jej.

Zasmiala sa. „Pokojne môžeš odísť, teraz by ti v tom nikto nezabránil.“ Ukázala na slnečný svit, ktorý prenikal do miestnosti. „Na tvojom mieste by som tu neostávala ani sekundu. Hocičo s tebou Grayson chce robiť, nebude to dvakrát príjemné.“

„Ako to môžeš vedieť?“ Jej vnútro na ňu kričalo, že by si mala jej rady vziať k srdcu a okamžite vyjsť von, no chýbajúci inštinkt k prežitiu ju opustil v momente, ako sa dozvedela o upíroch. Sama si však nebola istá, čo vlastne chce. Na jednej strane bola dychtivá po nových informáciách a o Graysonovi, no pri prvej vhodnej príležitosti by vzala nohy na plecia.

„Nevolajú ho Hrdlorez len tak. Musí sa to počúvať ťažko, no skutočne je nebezpečný. Možno nie tak ako Chris, ale je v jeho tesnom závese. Pokúsil sa zabiť môjho priateľa a ak bude mať príležitosť, urobí to opäť. Tim je slabý a ja sa oňho skutočne bojím. Určte nechceš mať na svedomí jeho smrť.“

Potriasla hlavou, akoby chcela tieto slová prepočuť. Neocitla sa v tejto situácii dobrovoľne, nikoho nechcela pripraviť o život a vonkoncom si nenechá pripisovať nejakú špinu za niečo, čo ovplyvniť jednoducho nemôže. Vedela, že Timothy sa pekelnou náhodou ocitol na jeho čiernej listine, no možno by sa to dalo vysvetliť, aby im dal pokoj.

Natalie pokračovala vo svojom monológu, čím akurát tak prilievala olej do ohňa. Slová vyslovovala s obrovskou nenávisťou a vrčaním. „Vieš o Oliverovi, čím našu rodinu vystavíš len ďalšiemu nebezpečenstvu. Ak sa čokoľvek stane Timothymu alebo Oliverovi, zabijem ťa. Skutočne by pre teba bolo najlepšie, keby si sa teraz prepadla pod čiernu zem.“ Od prekvapenia otvorila ústa. Nemohla uveriť, z čoho všetkého bola obviňovaná už takto vopred.

„Nemám...“ chcela pokračovať v obraňovaní svojej osoby, no niekto jej skočil do reči.

„To by aj stačilo, Nat. Nevybíjaj si na nej zlosť, Nina za nič nemôže.“

Vďačne sa pozrela na Richarda, ktorý stál vo dverách. Ušetril ju slovnému protiútoku, ktorý mala pripravený v hlave. Po ňom by už zrejme nikoho nezaujímal nejaký Grayson, ale spôsob, ako dostať jej krvavú šmuhu z podlahy.

„Vážne, Richard, toto je hazard s ich životmi.“

„Nemáš pravdu. Choď za Timothym skôr, než si povieme niečo, čo nás bude všetkých mrzieť. O pár hodín vyrážajú.“ Natalie sa na Richarda ani len nepozrela, svoje svetlozelené oči zabodávala do nej. Mala pocit, že na malú chvíľu zmrazila celé jej srdce. Timothy ju síce upozornil, že je žiarlivá, no takúto scénu nečakala ani len vo sne. Na Nataliinom mieste by reagovala rovnako a pri prvom náznaku nebezpečenstva by sa ho pokúsila zlikvidovať.

V tomto prípade to bola ona, kto predstavoval hrozbu.

Natalie na jej prekvapenie upíra počúvla a vyparila sa z miestnosti obrovskou rýchlosťou.

„Keby som vedel, že už si hore, tak by som ťa tejto konverzácie ušetril,“ povedal a ospravedlňujúco sa na ňu usmial. Odhalil pri tom svoje žiarivo biele zuby, no tie predĺžené si nevšimla. Spomenula si, že okrem Chrisa si ich nevšimla u nikoho. „Natalie nie je zvyknutá na ľudí a s Timothym netvoria pár tak dlho, aby si k jeho práci našla cestu.“

Súhlasne pokývala hlavou. „Ďakujem.“

Bol jej sympatický, určite viac než mladá žena, ktorá práve odišla. Vyzeral na maximálne tridsaťpäť rokov, krátke svetlé vlasy mal znovu len rozstrapatené a svetlé strnisko mu dodávalo šarmu.

„Timothy ma požiadal, aby som ti dnes robil spoločnosť. Necíti sa práve najlepšie a potrebuje oddych.“ Nešťastne zvesila ramená a počiatočné nadšenie z jeho prítomnosti opadlo. Tim jej sľúbil, že jej dnes povie všetko, na čo bude chcieť poznať odpoveď. „Vidím, že tým nie si nadšená.“

„Mal mi povedať viac o upíroch.“

„Aha,“ povzdychol si. „Čo keby som ti prichystal niečo na jesť a ty by sa ma zatiaľ spýtala na čokoľvek? Ber to ako výhodu, Timothy by ti nemohol povedať všetko. Ja nie som členom NSA, takže nie som viazaný žiadnou prísahou... plus som od neho o dosť starší.“

Bola zaskočená jeho milým vystupovaním a príjemným hlasom. Súhlasila a nasledovala ho do kuchyne. Posadila sa na to isté miesto, kde bola včera a z otázkami neotáľala.

„Koľko máš rokov?“

„Mal som tridsaťjeden, keď ma premenili na upíra. Odvtedy ubehlo už takmer dvesto rokov. Takže veľa,“ zasmial sa a otvoril chladničku.

„Mohol by si byť môj prastarý otec,“ zavtipkovala aj ona.

„O tom dosť pochybujem. Čo by si si dala? Viem robiť parádne francúzske toasty, no už som dlhšie nemal príležitosť ich niekomu pripraviť. Okrem toho máme kopu mrazeného jedla, nejaké jogurty, ovocie alebo zeleninu.“ Mykol plecom a spýtavo sa na ňu pozrel. Nejedla už dlho, čo patrične pociťovala na pálení žalúdku, no napriek tomu nevedela, na čo by mala chuť.

„Môžu to byť toasty.“

Richard sa okamžite pustil do práce a rozhovoril sa, takže sa ho nemusela pýtať takmer nič. „Som dosť smutný z toho, že upíri toho veľa nepojedia. K prežitiu nám postačuje len krv, avšak naše telo občas zvládne aj jedlo vo veľmi obmedzenom množstve. Keď niekedy vidím všetko to jedlo, ktoré by som najradšej ochutnal... och, normálne ti závidím. Myslím, že keby som bol človek v súčasnej dobe, chcel by som byť kuchár.“ Popri tom, ako hovoril, chystal všetky ingrediencie na kuchynský stôl pred ňou.

„Prečo by si sa ním nemohol stať aj teraz?“ Tú otázku mu neplánovala položiť nahlas, no stalo sa. Ihneď si uvedomila, že existuje minimálne jedna prekážka, ktorej by musel čeliť.

„Vďaka slnku by som dopadol ešte horšie ako steak na štýl well-done.“

Tentoraz to bola ona, komu začali cukať kútiky úst. „Prepáč.“

„Skúšal som si nájsť prácu, kde by som pracoval výlučne v noci, no také sú len prevádzky rýchleho občerstvenia. Tie ma skôr odpudzujú. Taktiež som jedným časom varil pre našich darcov a Olivera. Nechcel som si s darcami vytvárať príliš osobný vzťah a Oliver mal okolo toho kopec hundrania, tak som s tým prestal.“ Sústredene rozklepol do sklenenej misky vajíčko, pridal trocha vanilkovej esencie, cukru a celé to zalial mliekom. Jeho pohyby boli vopred premyslené a pôsobili elegantne.

„Koľko upírov žije v tomto dome?“

„Okrem mňa ešte šiesti. Občas tu býva aj Timov kolega z práce, Morris, ktorého si už stretla. Ten s vami pôjde na Centrálu, je to lepšia voľba ako Oliver.“ Vzal pripravenú zmes a otočil sa s ňou ku kuchynskej linke, aby do nej mohol namočiť toastový chlieb a následne ho položiť na rozpálenú panvicu. „Grayson už tuší, že Oliver je polovičný upír, preto nie je dobrý nápad, aby tam šiel on. Skutočne netuším, prečo chcel včera ísť na samovražednú misiu.“ Neveriacky pokýval hlavou.

„Aký je rozdiel medzi normálnym a polovičným upírom?“

„Polovičnému bije srdce rovnako ako človeku a na prvý pohľad je pre upíra dosť ťažké ho identifikovať. Potom je to jedlo, ktoré som spomínal. Poloviční tiež spia každý deň, upíri len približne dvakrát do týždňa. Slnko im neublíži, no v porovnaní s upírmi sú slabší. Naše úžasné vedenie Centrály verí, že práve oni môžu napadnúť ľudí aj počas bieleho dňa, preto ich likvidujú.“ O tom počula už včera a ešte stále ju to dokázalo rozladiť.

Oceňovala Richardovu otvorenosť a ľahkosť, s akou jej dokázal hovoriť o upírskych veciach.

„Myslíš, že keď sa s Graysonom stretnem...“ Hlas sa jej zlomil a musela prehltnúť guču, čo sa jej vytvorila v hrdle. „Prežijem to?“

„Na upíra ťa nepremení, momentálne je vydaný zákaz tvorenia nových upírov. Ani sa ma nepýtaj, čo to znamená. Zrejme sa im niekde situácia vymkla spod kontroly a toto je jediné riešenie. Grayson by nešiel proti ich vlastným zákonom. Ja osobne ho nepoznám, no bez mihnutia oka vie zabiť upíra. To niečo hovorí o jeho charaktere. Na tvojom mieste by som sa nespoliehal na to, že ste spolu tvorili pár, keď bol človek. Je to otázka, na ktorú ti nikto nebude vedieť dať odpoveď. Môj názor je však ten, že keby ťa chcel mŕtvu, teraz by si nečakala na moje toasty. Keďže situáciu rieši oficiálne cez NSA, mala by si byť v poriadku.“

Richard sa jej týmito slovami snažil dodať odvahu, no pôsobilo to na ňu opačne. Gray si mohol robiť, čo chcel a to znamenalo, že sa pri nej nemusel riadiť žiadnymi pravidlami. Po rozhovore s ním a Natalie mala chuť akurát tak okamžite odísť. V jej hlave sa rozsvietila drobná žiarovka nádeje.

Oči jej zablúdili na obrovské nástenné hodiny. Bolo pár minúť pred štvrtou a keďže slnko na jeseň zvyklo zapadať okolo piatej, mala len chvíľu na to, aby vymyslela plán, ako sa dostať z domu.

Chápala, že Richardove úmysly neboli ju vystrašiť, pre ňu to však bola posledná kvapka, ktorú dokázala tolerovať. Možno niektorí upíri neboli až takí nebezpeční, napríklad tento bol zhovorčivejší ako Sonia. Možno jej veril, no z jej strany to bolo iné.

„Ako sa človek stane upírom?“ skúsila znovu svoje šťastie s touto otázkou. Tim sa jej včera elegantne vyhol.

„Stačí uhryznutie.“

„Takže keď sa upír napije z človeka, premení sa na upíra?“ Nešlo jej to do hlavy. Jeden upír sa z nej napil a jej telo sa nepremenilo.

Nesúhlasne pokýval hlavou a otočil sa k nej s tanierom plným toastov. „Nie, pri tom sa ľuďom síce krv infikuje, no väčšinu z nej vypijeme a ostatná sa z tela vylúči sama. Pri uhryznutí ostáva celá v človeku, s tou si už telo poradiť nevie.“ Položil jedlo pred ňu a k tomu jej dal niekoľko druhov ovocia a šľahačku, aby si jedlo dochutila podľa svojho gusta.

Trvalo jej takmer dvadsať minút, kým to všetko zjedla. Boli vynikajúce, o tom nemala pochyby. Žalúdok sa jej chvel od strachu a adrenalínu. Každým odhryznutým kúskom bola bližšie k úteku, o ktorom mala obrovské pochybnosti. Čakala, kedy sa jej Richard opýta na to, čo sa deje.

Oprela sa o barovú stoličku a spokojne odfúkla. „Vynikajúce.“

„To som rád.“ Tváril sa, akoby práve dostal najväčšiu pochvalu vo svojom živote. „Ak máš ešte na niečo chuť, povedz.“

„Myslím, že by mi po takom dobrom jedle prospel pobyt na vzduchu. O chvíľu asi prasknem,“ zasmiala sa a ostražito sledovala každý jeho pohyb. Ak mal nejaké podozrenie, chcela o tom vedieť.

Ukázal na izbu pre darcov, v ktorej ju slovne napadla Natalie. „Môžeš ísť na terasu,“ povedal a vôbec nezaregistroval jej vedľajší úmysel. Zošuchla sa zo stoličky na zem a pomaly sa vybrala k dverám. Musela si dávať pozor, aby nekráčala rýchlo.

Po pamäti sa postavila k priesvitnému závesu, ktorým bola zatiahnutá celá presklená stena, kde mali byť dvere smerujúce na terasu. Neodhŕňala ho, len nadvihla a prehodila cez seba. S úsmevom na perách otvorila dvere a vyšla von. Zhlboka sa nadýchla a pozrela na jasnú oblohu sfarbenú do bledo oranžova. Znamenalo to jediné, nemala veľa času na to, aby dostala náskok a vzdialila sa od tohto domu na míle ďaleko.

Prešla až k drevenému zábradliu, kde sa zastavila a prezerala si okolie. Útek mala premyslený len po túto časť, ostatné bola čistá improvizácia. Otočila sa a skontrolovala, či ju niekto nesleduje. Nehybné závesy nasvedčovali tomu, že Richard musel byť ešte stále v kuchyni a nikto iný si nevšimol, že vyšla von.

Drevená konštrukcia jej siahala takmer po boky. S väčšou námahou ju prekročila a zastala na malom vyčnievajúcom výbežku betónovej konštrukcie. Pevne sa chytila zábradlia a snažila sa upokojiť. Srdce jej bilo ako splašené a dychom na tom nebola o nič lepšie. Návaly adrenalínu jej spôsobili triašku.

Niekoľko centimetrov pod ňou sa nachádzali kríky. Bola vďačná za topánky s hrubšou podrážkou. Otočila sa a s výdychom zoskočila dolu. Počula zapraskanie, no nechcela sa zamýšľať na tým, či to boli jej kosti alebo konáre. V členkoch pocítila nepríjemné pálenie, neudržala rovnováhu a dopadla na kolená. Pri tom rukou zachytila ostrú haluz, ktorá jej nešťastne rozrezala dlaň.

„Nina? Okamžite sa vráť, si zranená a nie je to pre teba vonku bezpečné...“ Richardov hlas cez pulzujúcu krv v žilách ledva počula.

„Je to lepšie ako ísť pre istú smrť,“ zašepkala naspäť. S obrovskou nádejou sa pozrela na hustý les, postavila sa a rozbehla sa priamo k nemu.

Autor: MillieFarglot (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování