Hrdlorez 11 • OurStories.cz ~ naše povídky

Dohadovanie o návšteve Centrály.

20.07.2021 (10:00) • MillieFarglot • Povídky » Na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 417×

Okolo veľkého jedálenského stola sa nachádzala minimálne polovica obyvateľov domu. Sedela medzi Richardom a Timom, oproti ním bol Morris a ešte jeden hnedovlasý upír, ktorého videla prvýkrát. Presný počet upírov, ktorí tu bývali, nepoznala.

O stoličku ďalej sa nachádzal Oliver. Tváril sa neprítomne, stále si niečo ťukal do telefónu a venoval im minimum svojej pozornosti. Pri pohľade naňho ju opäť prepadol pocit viny. Cítila sa zle za to, čo mu povedala. Nemohla si pomôcť, bola to pravda. Aj keď si skôr myslela, že podvedome potrebovala viniť niekoho za to, čo sa jej stalo.

Okrem toho mala prirodzený talent kaziť všetko, čo jej prišlo do cesty. Škoda, že si to uvedomila len nedávno.

„Má niekto nejaký nápad, ako z tohto vyviazneme živí?“ ozval sa Morris a významne sa pozrel svojimi svetlozelenými očami na Timothyho. Keďže obaja pracovali pre organizáciu, ktorá ju mala predovšetkým ochrániť, verila im. Dúfala, že majú kopec skúseností s tým, ako si poradiť v tejto situácii. Niečo jej hovorilo, že opak bude pravdou.

Zaujímalo ju, ako prebiehali stretnutia ľudí s upírmi, ktorí si na stretnutie nekládli svoje vlastné podmienky. Muselo to byť pre všetkých zúčastnených menej stresujúce ako nedobrovoľný výlet na tú ich Centrálu. Taktiež bola zvedavá, koľko ľudí pri tom zomrelo alebo sa premenilo na upírov. Začínala mať pocit, že bola jediná.

Tim mykol plecom. „Musíme vymyslieť, ako oklamať Graysona. Keby sa z Niny stal upír, všimol by si to hneď. Keďže je polovičná, srdce jej bije ako normálnemu človeku. Najťažšie bude zakryť zuby.“

„Pôjdeme tam predsa s ňou. Chvalabohu, máme zákony na to, že človek je vždy vo väčšej výhode...“

„Neviem, či nám NSA v tomto pomôže. Jedná sa o Centrálu,“ pripomenul mu Tim.

Morris stisol pery a oponoval. „Sú to upíri? Sú. Využili naše služby? Áno. Musíme rešpektovať ich pravidlá? Samozrejme. Teraz budú musieť upustiť zo svojej hrdosti a urobiť to isté.“ Založil si ruky na hrudi a oprel sa o stoličku. Pohľadom ju vyhľadal a pokýval hlavou, akoby jej chcel dať najavo, že všetko dopadne dobre.

„Nechcem sa s tebou hádať, ale ako konkrétne sa chcete vyhnúť ich osobnej konverzácii? Podľa toho, čo som pochopil, sa s ňou Grayson chce stretnúť zoči-voči osamote. Musíte počítať aj s takou možnosťou a Nina sa na to bude musieť pripraviť. Centrále nemôžete povedať nie. Timothy to už raz skúsil a vidíte, ako to dopadlo.“

Na malú chvíľu nastalo ticho, počas ktorého na seba len zazerali. Cítila napätie, ktoré produkovala táto konverzácia. Slová upíra, ktorého meno nepoznala, ju vystrašili.

„Nikto mu oponovať nebude, Adam. Pokiaľ bude Nina súhlasiť, môžeme im dopriať súkromie. Je to len a len na nej.“ Chlácholivé slová Morrisa ju prekvapili a potešili zároveň. Ak bude chcieť? Čo ak sa s ním stretnúť nechce? Má aj takú možnosť? Upír sa otočil na Adama a spýtal sa ho: „Okrem toho, čo tu vlastne robíš? Záležitosti NSA sa ťa netýkajú.“

Prekvapene sa naňho zadíval, no na otázku neodpovedal.

„To ani mňa,“ ozval sa Richard, „no vieš, ako to funguje. Viac hláv, viac rozumu.“

„Viac konfliktov,“ zamrmlal Timothy vedľa nej a sťažka si povzdychol.

Bola nesmierne rada, že sa všetci zaujímali o to, aby z tejto situácie vyviazli živí. Keby bolo na nej a dokázala by si s Graysonom poradiť sama, urobila by to. Nemala v pláne ťahať do problémom viac osôb, než bolo nutné. Stačilo, že sa svojím útekom zaplietla do ich životov už nadobro. „Ďakujem vám za to, že mi pomáhate. Urobím všetko, čo bude v mojich silách.“

„Aj tak bude všetko záležať len od toho, ako dobre sa Grayson vyspí.“

Takmer všetci súhlasne prikývli nad slovami Morrisa. Sťažka preglgla. Opäť sa začala báť o svoj život. Nevedela si ani predstaviť, ako by s ním mala stráviť chvíľu osamote. Ešte stále si nezvykla na to, že jej priateľ je osoba zrelá na psychiatriu. Mohol by jej pomáhať aj samotný prezident Spojených štátov, stačilo by drobné zaváhanie a celá snaha by vyšla navnivoč.

„Hlavné je nepovedať o sebe pravdu, Nina. To ti hádam už nemusíme pripomínať. Grayson už mal podozrenie, že je Oliver polovičný. Možno by u teba vedel prižmúriť oko, no nemôžeš ho spolu s Timom vystaviť ďalšiemu nebezpečenstvu.“

To bola samozrejmosť. Vysvetlili jej, aké tresty sú za stvorenie polovičného upíra. Podvedome bola stále nahnevaná na Bayerovcov, no smrť by im nepriala ani v tom najhoršom sne. Koniec koncov, zachránili ju pred Chrisom a pred istou smrťou.

„Nemôžem uveriť tomu, že sa zmenil. Gray, on...“ hľadala tie správne slová, aby ho popísala spred niekoľkých mesiacov. „On bol dobrý a pokojnej povahy. Nechápem, čo sa to z neho stalo.“

„Premena z človeka na upíra ho musela zmeniť.“

Všetci upíri sa zatvárili neveriacky. Nemusela im vedieť čítať myšlienky, aby vedela, čo si myslia. Rovnako ako bolo ťažké pre ňu si predstaviť Graysona s násilníckymi sklonmi, pre ostatných bolo nepredstaviteľné prirovnať ho k niekomu milému a dobrému.

Potrebovala sa na vlastné oči presvedčiť, čo sa z neho stalo a aký mal dôvod na toto konanie.

„Keď sa toto vyrieši, Nina pôjde domov.“ Niekoľko párov prekvapených očí spočinulo na Timovi. „Býva blízko a keďže je polovičná, zvykne si na to rýchlo. Zvládne to,“ dodal, no aj tak sa z ich strany nestretol s pochopením.

Pri tej predstave sa jej rozžiarili oči. Doteraz sa vyrovnávala s realitou, ktorá jej rodinu nezahrňovala. Myslela, že ju budú od nej držať čo najďalej, aby nevyzradila ich tajomstvo. Naozaj jej Timothy verí natoľko, aby ju poslal naspäť domov?

Oliver si odkašľal a pozrel na nich s nadvihnutým obočím. Po prvý raz im venoval trochu pozornosti a bol jediný, kto na Timothyho návrh zareagoval nahlas. „To nemyslíš vážne. Pri prvej príležitosti by niekoho zabila. Týmto nám všetkým podpíšeš akurát tak rozsudok smrti. Je to veľmi nebezpečné,“ rozhorčene rozprával a pri tom pohľadom preskakoval medzi všetkými prítomnými, akoby hľadal niekoho, kto má na danú vec rovnaký názor.

„Nie je to najmúdrejšie riešenie, Oliver má pravdu. Najlepšie by bolo počkať pár mesiacov, aby sme mali istotu, že to Nina zvláda. Je upírom len niekoľko hodín,“ povedal Morris a súhlasne potriasol hlavou.

„Ako by si reagoval, keby sa ti člen z rodiny na pár mesiacov vytratí z domu a zázračne sa vráti akoby sa nič nestalo? Musí tam ísť čo najskôr, aby Grayson nemal žiadne pochybnosti.“

„To je dobrá pripomienka, Tim. Porozprávame sa o tom po návšteve Centrály.“

„Musíme to minimálne skúsiť. Nina je polovičná, takže pre ňu bude jednoduché vrátiť sa späť do svojho života.“ Timothy víťazoslávne vystrčil bradu a usmial sa. „Do Centrály s Ninou pôjdem ja a Morris. Cestou si dohodneme všetky detaily. Ak sa na to dostatočne pripravíme, Grayson sa pravdu nikdy nedozvie.“

Oliver sa odsunul od stola, pri čom stolička vydala škrípavý zvuk. Vyšiel z kuchyne a nahnevane pri tom zahundral.

Na jej prekvapenie mu teraz ani jeden z ostatných upírov neodporoval. Sama pochybovala o tom, ako dobré sú jej herecké skúsenosti a či si verí natoľko, aby sa vrátila domov. Vidina jej starého života bola pre ňu na dosah, stačilo sa len viac snažiť.

A prežiť stretnutie s jej nezvestným priateľom.

„Kedy vyrazíme?“ opýtal sa Morris a sťažka si povzdychol.

„Zajtra, ihneď po zotmení.“

Bum. V tom momente ju oblial studený pot a zmocnil sa jej pocit strachu. Na druhej strane sa tešila, že to konečne bude mať za sebou a zbaví sa Graysona raz a navždy.

Ostatok sa začal baviť o hľadaní Natalie, preto sa rozhodla, že je najvyšší čas odísť. Nechcela Timothymu klamať a nedokázala počúvať ostatných o tom, aké stratégie vymýšľajú na jej nájdenie.

Okrem adrenalínu, ktorý jej koloval v žilách, cítila obrovský smäd. Kým bola sústredená na konverzáciu upírov o jej budúcnosti, nevnímala to. Timothy s Oliverom sa pri raňajkách zhovárali o tom, že sa bude potrebovať napiť, no obaja na to zabudli. Prejav otravy meďou sa na nej prejavil zoslabnutím, čo vyústilo do ohromného smädu. Zamierila preto k darcom.

Nebol tam nik, kto by na ňu mohol dať pozor, preto situáciu vzala do vlastných rúk. V mysli sa niekoľkokrát prežehnala a pristúpila k darkyni. Triasla sa od nedočkavosti a pochybností, či jej neublíži. Bola to iná darkyňa než včera, no zrejme vedela o všetkom, čo sa udialo, preto mala v očiach záblesk strachu.

Posadila sa vedľa nej a zhlboka sa nadýchla. Žena jej podala svoje zápästie, zvyšok nechala na svoje novonadobudnuté inštinkty. Sklonila sa a zároveň si jej ruku prisunula bližšie k ústam. Zľahka zaborila citlivé zuby do jej pokožky a v tom momente sa jej do úst vliala krv.

Najskôr si tú neskutočne sladkú tekutinu vychutnávala, akoby si nechala v ústach rozpustiť čokoládu. Príjemná chuť jej obaľovala každý chuťový pohárik a pôsobila upokojujúco. Slastne vzdychla a prehltla ju. Proces zopakovala ešte trikrát, hoci mala nutkanie v tom pokračovať ďalej. Nevedela, koľko krvi vlastne potrebuje na úplné uhasenie smädu.

Po každom glgu zvádzala boj sama so sebou. Tentoraz sa nedala obalamutiť svojou túžbou a nepotrebovala nikoho, kto by ju od darkyne odtrhol. Keď skončila, žena si okamžite privinula ruku naspäť k sebe.

Cítila sa výborne. Zvládla nutkanie vypiť aj poslednú kvapku krvi, ktorá sa nachádzala v ženinom tele. Zároveň pociťovala silu a energiu, akú jej obyčajná strava nedokázala poskytnúť.

„Pôsobivé,“ započula otrávený Oliverov hlas, ktorý ju prinútil takmer vyskočiť na nohy. Ako dlho tam stál? „Utri si ústa a poď, potrebujeme ísť na menší nákup.“

Bez slova si vzala bundu zo svojej izby, umyla si tvár, aby zo seba zmyla akýkoľvek náznak pitia krvi, a nasledovala ho k vchodovým dverám. Vonku bolo šero a vo vzduchu sa vznášala vôňa lesa a dažďa. Posadila sa na miesto spolujazdca a sústredila sa na kvapky vody, ktoré ťažko dopadali na plech auta a čelné sklo. Upokojovalo ju to.

Oliver naštartoval auto a vyšiel na príjazdovú cestu. Povedali jej, že sa nachádzajú kúsok od Woodstocku, no stále nemala tušenie, kde konkrétne. Minimum svetla, dážď a hustá hmla jej znemožňovali opätovné preskúmanie terénu.

„Čo plánuješ kupovať?“ opýtala sa ho.

Ticho, ktoré dovtedy medzi nimi panovalo, bolo skľučujúce. Hlavne po tom, čo mu povedala a ako Oliver reagoval na to, že sa bude môcť vrátiť domov. Čo ak sa jej chce Oliver len zbaviť? Vôbec by sa mu nečudovala a možno by mu za to poďakovala.

„Hlavne jedlo a keďže sa u nás ešte zdržíš, tak čokoľvek, čo potrebuješ.“

„Myslím, že to nebude trvať dlho,“ povzdychla si. Nechápala, prečo ju zavolal na nákupy. Podľa toho, ako sa Oliver tváril, bol skôr otrávený ako nápomocný. Slnko už dávno zašlo, do obchodu ju mohol zobrať aj upír. Na základe jeho správania, za ktoré bola plne zodpovedná, by ako spoločnosť uvítala kohokoľvek.

„To záleží od toho, či sa ti zajtra podarí utajiť pred Graysonom to, čomu si sa vďaka mne mohla vyhnúť,“ odsekol a pozrel na ňu so zdvihnutým obočím. Vedela, kam tými slovami mieril. V mysli už niekoľkokrát oľutovala to, za čo ho obvinila. Keby sa dal čas vrátiť, radšej by si zahryzla do jazyka.

„Prepáč.“

Oliver zovrel volant pevnejšie a svoj zrak upriamil na kľukatú cestu pred sebou. Na chvíľu sa zamyslel a mala pocit, že jej ospravedlnenie odignoruje. „Nie, nie, Nina. Svoje ospravedlnenie si môžeš akurát tak niekde strčiť. Svet sa netočí len okolo teba. Skús sa pozrieť aj na iné osoby, ktoré sú do tohto zapletené a táto situácia im môže uškodiť. A ak sa ti zdá, že som tvoj život nezachránil, tak som pokojne mohol nechať Chrisa, nech vezme situáciu do svojich rúk. Tim by neublížil ani muche, nemal odvahu ho postreliť. Bál sa, že by namiesto Chrisa zasiahol teba. Až tak je môj brat oddaný svojej práci.“

Súhlasne pokývala hlavou a trhane sa nadýchla. Prišlo jej ľúto, že to tak vnímal, no nemyslela len na seba. Mala v sebe viac empatie ako ktokoľvek iný a jeho slová ju zasiahli viac, než si Oliver uvedomoval. Avšak, prekvapilo ju, že to bol on, kto postrelil Chrisa. Nechcela ani pomyslieť na to, ako by skončila, keby ich nenašli.

„Všetko je pre teba nové a vnímaš to intenzívnejšie. Ja to chápem. No ty musíš pochopiť, že tiež si nám prišla do života nečakane. Sme v tom všetci spolu a nebude to fungovať, ak sa budeme navzájom zo všetkého obviňovať.“

„Dobre, máš pravdu,“ pípla a potiahla nosom.

„Nemyslel som to v zlom. Vždy máme na výber a je len na nás, aby sme si vybrali správne. Nie vždy sa to podarí, no život je už raz taký.“

„To áno.“ Pozrela sa naňho. Bol plne sústredený na šoférovanie, neprejavoval žiadnu emóciu, no kútikom oka ju tiež sledoval. Šiel opatrne, pretože z dážď prešiel do lejaka a šmýkalo sa.

„Táto situácia je... komplikovaná a príliš osobná aj pre mňa. Nech vaša návšteva Centrály dopadne akokoľvek, bude to mať dopad aj na mňa a Tima. Nedovolím, aby sa mu niečo stalo, Nina. Tim je jediný, koho mám.“ Oliver sa na ňu významne pozrel a ona okamžite prikývla na súhlas. Netušila, ako na to reagovať. Bola zaskočená, že sa s ňou Oliver vôbec zhováral.

Uvedomovala si, že od nasledujúcich hodín jej života bude závisieť viac než jeden život, z čoho nebola nadšená. Cítila obrovskú zodpovednosť, ktorá bola neúnosná. Nikdy sa nechcela ocitnúť v podobnej situácii, aby jej konanie mohlo zabezpečiť niekoho smrť.

Autor: MillieFarglot (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování