OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Hra Padlých - Nenávisť - 39. časť

17.07.2013 (18:00) • Perla • Povídky » Na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 973×

15. kapitola

Koniec?

„Arwen!“ zvreskol som a po lícach sa mi rinuli slzy.

Nie, takto to nemôže skončiť! Nie! Vrieskal som v duchu a chcel som vbehnúť tam a zachrániť ju! Ale bolo mi jasné, že nemôžem. Ak by som tak spravil, skôr by som zomrel.

Avšak toto nemôžem dovoliť! Arwen ma nemôže opustiť! Musí tu ostať spolu so mnou a žiť! Teraz, keď na sto percent viem, že jej na mne záleží, si nemôže umrieť!

Začal som krúžiť po trávniku pred kostolom a rýchlo uvažovať. Čo urobím? Niečo sa predsa musí dať!

Vtom mi v hlave skrsol nápad. Moja posledná nádej.

„Erin!“ vykríkol som s očami upretými k nebu. „Sam!“

Veď koho zavolať skôr ako anjelov? A keď sú to jej priatelia, nenechajú ju zomrieť. Len aby prišli včas.

Pozrel som na ňu, ale nedokázal som nič určiť. Oči mala zatvorené a hrudník nevyzeral, že by sa dvíhal. Do riti! Tak kde sú tí anjeli, keď ich človek potrebuje?!

„Erin, Sam!“ vrieskal som aj naďalej a nehodlal som sa vzdať. „Tak sa ukážte konečne!“ kričal som a plakal. Nikdy v živote som necítil to, čo teraz.

Strach, ktorý ma zožieral pri predstave, že by mala zomrieť... nie! Nemôžem tak rozmýšľať! Oni prídu a pomôžu jej! Musia!

V jednej sekunde predo mnou zasvietilo biele svetlo a z neho vystúpil Sam. Následne na to aj Erin.

„Čo sa deje?“ zaujímalo toho anjela a povýšenecky na mňa hľadel.

„Arwen,“ hlesol som a ukázal pred seba.

Obaja sa naraz otočili a tá čiernovláska zhíkla.

„Preboha!“ vytrieštil oči Sam a okamžite sa tam rozbehol. Erin pokrútila hlavou a šla hneď za ním. Bežali ako o život a ja som ich z vonku pozorne sledoval.

Sam k nej okamžite klesol.

„Arwen,“ zašepkal. „To bude v poriadku. Ty budeš v poriadku,“ chlácholil ju.

Jej čokoládové oči sa otvorili a síce jej tiekli slzy po tvári, usmiala sa na neho.

„Prišiel si,“ zachripela slabo. „Je to zbytočné.“ Zakašľala a sykla od bolesti.

Anjel ani na chvíľu nezaváhal a vytiahol jej tu dýku z ruky. Kostolom sa ozval výkrik. Z rany sa okamžite začala valiť krv, ktorá stekala na podlahu a vábila ma k sebe.

To mi pripomenulo, čo sa stalo, keď mi dala svoju krv. Nikdy som nepil zo žiadneho anjela a toto... bolo niečo oveľa iné, lepšie. Cítil som sa ako znovuzrodený, plný toľkej sily, ako ešte nikdy. Nebolo to také obyčajné ako krv Anette alebo kohokoľvek iného.

Všimol som si, ako si anjel odtrhol rukáv z košele a obviazal ho Arwen okolo ruky. Silne pritlačil.

„Tak a je to.“ Potom sa mu však pohľad zasekol na veľkej diere v jej bruchu. „Vydrž, Arwen. Ostaň tu so mnou,“ opakoval stále a s Erin si vymenili pohľady.

„Nemôžeš niečo urobiť?“ žiadal od nej, avšak tá len záporne krútila hlavou.

„Ľutujem, aj keby som chcela. Môžem len stlmiť bolesť pred jej odchodom...“

„Ona nikde nejde!“ zarazil ju.

Erin otvorila ústa, že mu niečo povie, ale nakoniec sa rozhodla mlčať. Bolo to správnejšie. Pohľadom zaletela ku mne a potom naspäť na Arwen. Tá znova zakašľala a mykla sa.

„Sam, ona odchádza!“ vypúlila na ňu oči.

„Nie!“ oponoval anjel a rýchlo rozmýšľal, čo robiť. Vyzliekol si košeľu a urobil z nej takú guču, ktorú jej priložil na ranu a tlačil na to.

„Erin, drž to tam!“ prikázal nekompromisne a vyhodil si Arwen do náruče. Čiernovláska ho nasledovala a stále jej tú košeľu pritláčala na ranu.

„Spolu to zvládneme,“ tíšila jej bolesti.

Rýchlim krokom vyšli ku mne z kostola na trávu.

„Postaraj sa, aby nás nevideli,“ zavelil Sam a položil Arwen na trávu.

Vtom mi v hlave skrsol ďalší nápad. Zahryzol som si do zápästia a nadvihol jej hlavu.

„Čo to robíš?!“ osopil sa na mňa Sam.

„Dám jej svoju krv. Vylieči ju to. Ináč zomrie!“ naliehal som a bolo mi jedno, čo si o tom myslí. Priložil som jej ruku k ústam a ona začala piť. Prudko otvorila oči a začala sa obzerať okolo seba, ale ja som si ju len pridržal, aby sa neodtiahla.

„Funguje to,“ vydýchol prekvapene Sam a sledoval, ako sa jej dostáva červeň do líc.

Keď som ale cítil, ako sa ma zmocňuje slabosť, odtiahol som od nej ruku. Zachránili sme ju. Musí ale ešte veľa oddychovať, aby sa zotavila. Zranenia prežila, ale dostane sa z toho psychicky? Koľko smrtí je schopná jedna osoba prežiť?

Arwen sa na mňa usmiala a potom zavrela oči a odkväcla mi v náručí. Nechal som ju ležať, len som jej položil hlavu na mäkkú trávu.

Postavil som sa a ocitol sa oproti Samovi.

„Ďakujem.“ Vyšlo zo mňa. „Bola to všetko moja vina. Nemyslel som, že príde,“ začal som mu vysvetľovať ani neviem prečo.

Anjel spravil niečo, čo som nečakal. Napriahol sa a celou silou mi strelil do nosa, až som sa zapotácal a mal som čo robiť, aby som ostal stáť. V sekunde pri nás bola Erin a premeriavala si nás pohľadom.

„To je za to, čo si jej urobil,“ precedil cez zaťaté zuby.

 Otočil som sa k nemu, ale nevrátil som mu to. Bolo mi jasné, že som si to zaslúžil. A ešte oveľa viac. Aj keby ma zabil, stále by to bolo málo.

„Nechceš mu to vrátiť?“ zapojila sa do rozhovoru Erin so širokým úsmevom. „Dôjdem si pre pukance a môžete pokračovať. Rada si to pozriem,“ dodala.

Cúvol som od nich.

„Nebudem sa s nikým biť,“ vyhlásil som rozhodne a vyhodil si Arwen na ruky.

„Nie?!“ vytrieštila na mňa tá otrava oči. „To má byť všetko? Žiadna akcia?“ Naštvane si dupla nohou a založila ruky na prsiach. „Sklamali ste ma. Obaja.“

Sam sa and tým len zasmial a pretočil na ňu očami.

„My sa môžeme pobiť kedy len chceš,“ navrhol jej a ona ho štuchla do rebier. „Alebo sa bojíš prehry?“

Erin naňho vyplazila jazyk.

„Síce máš svalov na tele dva krát tak ako ja, no aj tak by som ťa nakopala. Na to nezabúdaj. Bojovníci sú predsa lepší,“ vychvaľovala sa.

V tú chvíľu mi prišla ako veľké dieťa. Došiel som s Arwen pred auto a dal ju ľahnúť dozadu.

„Ešte raz vám Ďakujem. Ja sa už o ňu postarám...“

„Ak nie, ja sám ťa zabijem,“ skočil mi do reči Sam a nevyzeral, že by vtipkoval.

Prikývol som a vyrazili sme. Dupol som na plyn a zamieril k Arwen domov. Na jeden deň sme toho prežili viac ako dosť. A ona tak skoro do školy asi nepôjde.

Uložil som ju do postele, ale bolo mi jasné, že si to bude žiadať nové posteľné prádlo. Prikryl som ju paplónom a mal som namierené preč.

„Alex,“ hlesla a pomaly klipkala očami.

Hneď som sa k nej otočil a sadol si na kraj postele.

„Som tu,“ ubezpečil som ju.

„Ostaň so mnou. Neodchádzaj,“ žiadala ma slabým hlasom. „Nechcem byť sama.“

Zahryzol som si do pery. Ona ma žiada, aby som tu ostal? Konečne ma odtiaľto nechce vyhodiť! Ale tentoraz som si to nemohol dovoliť. Bol som slabý a potreboval som krv. Veľa krvi.

Chytil som ju za ruku a hladil ju.

„Ostanem tu,“ prisľúbil som, no bolo mi jasné, že jej len klamem. Hneď, ako zatvorí oči zdúchnem. Bude to tak lepšie. Keby nebola pred chvíľou v ohrození, určite by sa ku mne takto nechovala. Alebo by to mohol byť nový začiatok?

Bol som úplne zmätený, keďže Arwen bola jediná žena, v ktorej som sa vôbec nevyznal. Bola pre mňa niečo úplne neznáme.

„Ďakujem,“ šepla a behom dvoch minút zaspala. 

Tak dúfam, že sa vám takýto koniec páčil. Vedela som, že málokto by povedal, žeby som nechala Arwen zomrieť, ale to, že doteraz mala šťastie vždy, neznamená, že to tak bude aj na konci, ktorý... bude dosť šokujúci svojím záverom. 

Ďalšia časť bude z Alliineho pohľadu a dostaneme sa do konfrontácii s Brianom, ktorý si myslí, že Arwen je mŕtva. Dozvie sa Allia, čo urobil jej sestre? 

Autor: Perla (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hra Padlých - Nenávisť - 39. časť: