OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Gambit bohov - Kapitola 32.



Gambit bohov - Kapitola 32.Ako prejsť z blata do kaluže

 

Kapitola 32.

Femi

Pozerala sa na tie tri šamanky a v duchu sa častovala nadávkami.

Kacia však, nad jej očakávania, pôsobila až príliš pokojne.

„Nie je slušné načúvať cudzím rozhovorom,“ napomenula Kacia šamanku, akoby karhala malé dieťa. Femi mala chuť udrieť ju. Nemusela ich ešte aj provokovať.

Šamanka s labou mŕtveho zvera namiesto ruky sa však len usmiala.

„A je hlúpe neuistiť sa, že niekto tomu rozhovoru nenačúva.“

Femi uznávala, že obe mali pravdu. Podvedome sa načahovala za mečom. Šamanky síce nepôsobili, akoby na ne chceli zaútočiť, ale nemohli byť dostatočne opatrné. Netušila, čo presne počuli. Nehovoril vlastne o tom, že idú na ostrovy preto, aby tam našli Okwụlov a zistili, akú prísadu potrebujú na ten oslobodzujúci božský elixír. Takže neprezradili úplne všetko. No nemohli poprieť fakt, že sa na ostrovy vôbec chystali. Čo sa Okwụlčanov týkalo, pokojne ich mohli zabiť len preto, že sa nejaký Ambarčania rozhodli navštíviť ich domovinu. Bez pozvania.

„Aby som odpovedala na tvoju predchádzajúcu otázku – nie, nie sme tie sestry, na ktoré tu čakáte. Plníme svoju vlastnú misiu.“ Kacia si povzdychla, akoby veľmi trpela tým, že sa s ňou rozpráva. „Tiež niekoho hľadáme. Podľa všetkého sa táto osoba rozhodla ukryť na ostrovoch.“

„A prečo by ste sa chceli skryť pred hliadkami vo vlastnom hlavnom meste?“

Kacia sa usmiala.

Femi zovrelo srdce.

Toto nedopadne dobre.

„Pretože osoba, ktorú hľadáme, je pod ochranou najmocnejších alụrinských rodov. Mnohí z nich v meste majú svoje stráže. Tie by nás bez zaváhania zabili alebo doviedli k svojim pánom. Nemáme v pláne dovoliť im ani jedno z toho. Preto musíme byť opatrné.“

Aj Femi musela uznať, že jej vysvetlenie znelo vierohodne. Ani na sekundu nezaváhala, čo tiež pomáhalo. Napriek tomu šamanky ostávali v strehu. Všetky si pozorne prezerali Kaciu. Femi akoby tam ani nebola. Bola si však istá, že ak by sa pokúsila pohnúť, hneď by sa to zmenilo. Tie tri pôsobili dojmom silných bojovníčok, ktorým nič neunikne. Určite nie taký očividný pohyb, aký by si v tejto situácii mohla Femi dovoliť.

Vodkyňa šamaniek sa zrazu začala smiať.

Femi si nespomínala, že by Kacia rozprávala nejakú zábavnú historku.

„Vieš, bola by som v pokušení uveriť ti,“ začala šamanka s úsmevom na perách, „ale prezradila si sa. Spoliehaš sa na to, že ako šamanky nevieme o vašej kultúre takmer nič. Prerátala si sa. Nie ste prvé sestry, s ktorými sme sa stretli. Preto vieme, že detaily o svojich misiách nemôžete zdieľať ani medzi sebou, nieto ešte s úplne neznámymi ľuďmi.“

Veľmi zjednodušená pravda, ale o nič menej pravdivá. Sestry z cechu nemohli len tak na verejnosti hovoriť o podrobnostiach úloh, ktorým sa venovali. No na druhej strane bolo prípustné tento zákaz porušiť. Avšak väčšinou to nijaká sestra nerobila, nakoľko sa o tom skôr či neskôr dozvedeli majsterky v cechu.

Ako ďalšie by danú sestru alebo sestry uväznili a vyšetrovali by, kedy a za akých okolností došlo k prezradeniu dôverných informácií. Vo väčšine prípadov sa im podarilo dokázať jediné – že porušenie pravidiel nebolo nutné. Trestom bola buď smrť, alebo vylúčenie z cechu.

A sestra vylúčená z jediného spoločenstva, ktoré mohla nazvať skutočnou rodinou?

To už bola lepšia tá smrť.

Tentoraz sa usmiala Kacia. „To je síce pravda, ale porušenie týchto pravidiel je prípustné, ak je ohrozený život niektorej sestry. A ja som si pomerne istá, že ak by som ti teraz nepovedala pravdu, s radosťou by si ma zabila.“

Šamanka sa to ani nesnažila popierať.

„Dobre, povedzme, že ti verím,“ jej slová hovorili o jasnom opaku, „a že vy dve skutočne naháňate nejakého záhadného zloducha. Keďže mierite do mojej vlasti, je mojou povinnosťou ponúknuť vám pomoc.“

„Neradi by sme ťa zdržiavali pri plnení tvojej misie,“ namietla Kacia chabo.

Femi až prekvapilo, ako krotko reagovala na tú očividnú urážku.

Dialo sa toho viac, než si uvedomovala.

Šamanka sa k nim priblížila. Hoci tomu gestu chýbala výhražnosť, Femi si uvedomovala jeho závažnosť. Mimovoľne jej napadlo, že tie dve sa už museli niekde stretnúť. Síce sa k tomu ani jedna zatiaľ nepriznala, no Kacia vedela, o koho ide. Šamanka ju takisto sledovala hodnotiacim pohľadom niekoho, kto vie viac, než sa na prvý pohľad zdá.

„Veľmi dobre vieš, že nemám na výber. Nemala si sa nikdy vrátiť. Lenže ty teraz otvorene plánuješ vkradnúť sa k nám a niekoho odtiaľ odviezť. To je závažné porušenie dohody. Nemôžem to ignorovať.“

Kacia zodvihla hlavu vyššie.

Femi to gesto poznala. Znamenalo to, že napriek svojej snahe ovládať sa vo vnútri doslova horela plameňom. Netušila však, či bola nahnevaná, alebo len hrdá. Spôsob, akým s ňou tá šamanka hovorila... Ten je vyhradený len per najhorších nepriateľov. Taký sladký a sebaistý, no tie slová mali trpkú príchuť.

„Nie, to nemôžeš,“ súhlasila Kacia.

„Tým sa tento rozhovor uzatvára. Yadra, stráž ich. My ideme pre kone.“

Hlavná šamanka kývla na jednu zo svojich spoločníkov. Modré vlasy jej splývali až k pásu. Na sluchách ich mala upevnené dlhými čiernymi pierkami, aby jej nepadali do očí. Veľké kuladlá mala zasadené v naozaj pôvabnej tváričke. Kdekoľvek inde by bola považovaná za princeznú krásy, možno aj za jej kráľovnú. Lenže to by sa nemohla mračiť akoby jej práve Femi s Kaciou zabili najobľúbenejšieho domáceho miláčika. Vďaka jej mračeniu tri krátke čiary pretínajúce obe jej líca vyzerali až namosúrene.

Kacia ju sledovala naozaj pozorne.

„O čom to tie šamanky hovorili? Prečo nás chcú odviesť na ich ostrov?“

Femi sa snažila šepkať, ale uvedomovala si, že sa jej hlas až príliš rozlieha.

Kacia si povzdychla. „Pozri sa, moja rodina nie je na ostrovoch práve vítaná. Vlastne by sa dalo povedať, že patrí k tej malej hŕstke ľudí, ktorých by pozabíjali v momente, kedy by sa objavili na ich prahu.“

„Kvôli tomu, čo urobila tvoja stará mama?“

Stroho prikývla. „Áno, kvôli tomu.“

Opäť začala uvažovať o tom, aký hrozný zločin musela spáchať, že si za to vyslúžila takýto trest. Ticho očakávala, že jej to Kacia konečne vysvetlí. Lenže ona mlčala. Pery mala pevne stisnuté a obočie zvraštené, vďaka čomu jej pomaľovanie ešte viac vyniklo.

„Povieš mi viac, alebo to z teba mám páčiť?“

Obe stále sedeli na koňoch, takže bolo ťažké prinútiť Kaciu, aby sa jej pozerala do očí. Radšej zrak upierala kamsi v diaľ. Ale to z jej profilu, čo Femi dokázala rozoznať, vypovedalo dosť o jej rozpoložení. Sánku mala pevne zaťatú. Vedela predsa, že o tom nerada rozpráva. Za tie roky, čo bojovali bok po boku, sa o tom niekoľkokrát presvedčila. Nejako dúfala, že aspoň tentoraz to bude iné.

Neočakávala, že by jej skutočne odpovedala.

O to väčšie bolo jej prekvapenie, keď nakoniec predsa len otvorila ústa.

„Nie je veľmi o čom rozprávať. Stará mama o tom nikdy nehovorila, len v prípade, keď to prehnala s pitím. Vtedy nadávala na tie prekliate šamanky a tvrdila, ako jej ukrivdili. Po toľkých rokoch neviem, čo presne urobila. Matka mi povedala len toľko, že s nimi urobila dohodu. Nechajú ju žiť, ak odprisahá, že sa ani ona, ani nikto z jej potomkov, už nikdy nevráti na ostrovy.“ Rukou si prešla po jednotlivých líniách svojho pomaľovania. „Aby sa uistili, že ich spoznajú, ak by sa vrátili, prekliali šamanky jej rod. Každý jej potomok sa mal narodiť s týmito znakmi, aby každý na prvý pohľad spoznal zradcu, ak by niekedy preplával more až k ostrovom.“

Pozrela sa na jej tvár novými očami. Vždy si myslela, že je len pyšná na svoje dedičstvo a nebojí sa ním pochváliť. V skutočnosti však nemala na výber. Bez ohľadu na to, ako veľmi by sa snažila, tie čiary by z jej tváre nikdy nezmizli. Narodila sa s nimi. A takisto s nimi aj zomrie. Rodová línia zradcu tak bude naveky poznačená. Aj dlhé stáročia po tom, ako posledná z nich zabudne dôvod, pre ktorý sa dostali na čiernu listinu šamaniek z ostrovov.

Krutý, no veľmi účinný trest.

„Čo by urobili, ak by sa niekto z vás predsa len vrátil?“

Kacia pohodila plecami. „Nikto z nás nebol dostatočne šialený na to, aby to skúsil a vyskúšal si to na vlastnej koži.“

Femi prikývla. „Až teraz ty.“

„Až teraz ja,“ súhlasila Kacia.

Vtedy Femi čosi napadlo. „Vedela o tom Zara, keď ťa sem posielala?“

Zasmiala sa. „Zara je naša vodkyňa. Rozhoduje o našich životoch a vedie nás. Vie rozoznať Wen a Rae a vie o ich slabostiach. Vie, odkiaľ pochádza Batu a prečo sem pravdepodobne prišla. Dokonca vie aj o tom, čím si krátiš voľný čas a kam sa vydáš, keď tvrdíš, že si dostala misiu, hoci všetky vieme, že je to lož.“ V jej hlase nebola horkosť. Len stroho konštatovala fakty. „Zara nás vedie, tieto veci musí vedieť.“

Femi vždy mala podozrenie, že Zara vedela viac, než dávala najavo. Nevedela síce všetko, ale ako povedala Kacia, nemohla by ich viesť, keby dokonale nepoznala silné aj slabé stránky svojich vojakov. Nesledovala svojich ľudí, ale vedela, kde sa nachádzajú. Tým pádom ju neprekvapilo, že vedela o jej zapletení s Accaiom dlho predtým, než im ho predstavila. Hoci možno ho naozaj nepoznala, len vedela, že chodí za niekým do knižnice.

Lenže napriek tomu všetkému jej Kacia nedala priamu odpoveď.

„Vedela o tom, čo sa stane, keď pôjdeš na ostrovy?“

Namiesto odpovede a usmiala a popchla koňa dopredu. Prešiel niekoľko krokov predtým, než mu Kacia pritiahla uzdu. Posolstvo bolo jasné. Nechcela o tom viac hovoriť. No Femi sa odmietala vzdať. Poznala odpoveď. No potrebovala ju počuť z Kaciiných úst.

Napodobnila preto jej pohyby a čoskoro už opäť sedela po jej boku.

„Vedela o tom?“ zopakovala otázku naliehavo.

Kacia sa jej zadívala do očí. „Vedela.“

Femi si to domyslela už predtým, napriek tomu ňou to jediné slovo zvláštnym spôsobom otriaslo. Stavalo to Zaru do nového svetla. Aj Kaciu. Takisto jej to ukázalo, že tie dve možno medzi sebou nesúperili tak veľmi, ako sa o tom snažili všetkých naokolo presvedčiť.

„A ty si aj napriek tomu súhlasila? Aj keď si vedela, ako to dopadne?“

„Zara mi dala na výber. Vedela, že ponesiem následky. No mala pravdu v tom, že ja mám najväčšiu šancu splniť túto misiu.“

„Dobrovoľne si sa vydala na misiu, z ktorej sa nemusíš vrátiť?“

Sila jej oddanosti bola ohromujúca.

„Preto so mnou poslala teba. Máš oveľa väčšiu šancu, že sa odtiaľ dostaneš živá.“

Odmietala to prijať ako fakt. Hoci ich obe vychovali v nehynúcej vernosti k cisárstvu a vládnucemu rodu, ich prvotná lojalita patrila hlavne sestrám. Kacia neváhala obetovať sa pre dobro ostatných. To Femi desilo. Nie kvôli tomu, že to plánovala urobiť. To ju neprekvapovalo. Lenže Kacia, napriek všetkým nedostatkom, bola stále jej sestrou. Už len predstava, že by mohla zomrieť, jej lámala srdce.

Položila jej ruku na plece. „Nesmieš s nimi odísť. Uteč, budem ťa kryť.“

Vedela, že Kacia by nikdy nič také neurobila.

No napriek tomu dúfala.                                                 

„Aký by to malo zmysel utiecť? Ľahko by ma dolapili. Okrem toho, takto mi to vyhovuje.“

Femi neveriacky vypliešťala oči.

„Ty si to plánovala!“ obvinila ju najtichšie ako dokázala.

Kacia sa uškrnula jedným kútikom. „Možno by sme sa dostali do prístavu a možno by sme našli kapitána, ktorý by bol ochotný preplaviť nás na ostrovy. Ale dostali by sme sa len do ambarskej kolónie a odtiaľ nevedie žiadna priama cesta. Ostrovy sú od seba oddelené hlbokými priepasťami. Bez poriadnej lode by sme sa nikdy nedostali tam, kam potrebujeme.“

V pochopení začala kývať hlavou. „Tam nás dostanú šamanky.“

„Áno,“ prikývla Kacia, „ony nás tam dostanú oveľa rýchlejšie a navyše budeme vo väčšom bezpečí, než keby sme sa tam snažili dostať vlastnou cestou.“

Mala to vymyslené skutočne dobre. Jednoduchý a veľmi účinný plán.

„Kedy si sa rozhodla pre túto samovraždu?“

Zamračila sa. Jej tvár prezrádzala nepokoj. Snáď hnev. „Neplánovala som to. Nechcela som sa dať nikomu poznať. Ale neuvedomila som si, že niekde po ceste stretneme šamanky. Zaskočila ma ich prítomnosť. Keď som sa k nim vtedy otočila, urobila som chybu.“ Rukou si prehrabla vlasy. „Podľa hlasu by ma nikdy nespoznali. Ale keď som sa otočila? Ihneď vedeli, kto som.“

Femi rozhodila rukami.

„Tak si sa rozhodla, že čo? Že ich vyprovokuješ, aby ťa prenasledovali?“

Kacia sa vtedy pozrela poza Femi na šamanku, ktorá ich mala strážiť. Nepohla sa zo svojho miesta. Stále pôsobila rovnako. Sledovala každý ich krok, ale necítila potrebu zastaviť ich. Hoci obe sedeli na koňoch a mohli kedykoľvek uniknúť. Čo sa síce nechystali urobiť, ale to ony predsa nemohli vedieť. A kde vôbec boli tie dve? Kone museli mať v stajni alebo niekde nablízku. Priviesť ich naspäť nemohlo trvať až tak dlho.

„Nevedela so, či nás budú prenasledovať. Ale ak by to urobili...“ pokrčila plecami, „bolo jednoduché dať im presne to, čo chceli.“

„Takže si im povedala, kam sa chystáš.“

Prikývla na znak súhlasu.

Femi si povzdychla. „Nemala si to robiť. Kvôli tomu sa zbytočne vystavuješ ďalšiemu riziku. Mala si mi o tom povedať a čo najskôr by sme odtiaľto odišli. Unikli by sme im.“

„Bolo by zbytočné pokúšať sa utiecť. Minimálne jednu z nich by sme mali stále za zadkom.“ Oči obrátila k nebu. „Okrem toho je ťažké utiecť pred niekým, kto ťa môže vidieť zo vzduchu.“

Nemohla sa s ňou hádať. Pretože to, čo hovorila, v sebe malo istú logiku.

Stále sa jej nepáčilo, že sa rozhodla takýmto spôsobom sa obetovať. Napriek vlastnej nevedomosti Femi naozaj pochybovala, že za porušenie prísahy jej starej mamy ju čakalo len nakopnutie alebo napomenutie. Netušila, či by boli šamanky ochotné ju zabiť. No upokojovala sa tým, že sa rozhodli priviesť ich so sebou na ostrovy miesto toho, aby na ne otvorene zaútočili.

Nepoľavovala však v ostražitosti. Všímala si všetko a dúfala, že nájde spôsob, ako Kacii pomôcť. Ona možno bola odhodlaná obetovať sa pre dobro misie, ale Femi jej to neplánovala dovoliť. Svoju sestru stratí len v prípade, ak neostane žiadna iná možnosť.

Jej odhodlané plánovanie o niekoľko okamihov neskôr prerušil zvuk ťažký konských kopýt. Šamanky sa vrátili. Keď otočila hlavu, posledná z nich sa práve štverala na neosedlaný chrbát. Aj keď to ani zďaleka nepopisovalo to, čo robila. V jej pohyboch bola nevídaná elegancia. Akoby nikdy nerobila nič iné.

Na čiernych zvieratách sa presunuli až k nim. Jedna bola pred nimi a dve za nimi. Jasná správa. Nemali sa pokúsiť o útek. A ak by boli také hlúpe, rýchlo by ich odhalili a chytili. Navyše podľa ich správania bolo jasné, že ich považujú za slabšie. Častovali ich pohŕdavými pohľadmi. Cítila, ako jej nimi vypaľujú v chrbte dieru.

Odmietala sa tým nechať zneistiť.

Miesto toho sledovala ich okolie. Prašnú cestu lemovalo len niekoľko nízkych stromoch a kríkov, ktoré ich však chránili pred nepríjemným večerným vetrom. Ich okolie bolo zvláštne tiché. To Femi až tak neprekvapovalo. Mierili totiž k jazeru, v ktorom prebývali Ọnwụine kňažky. Tou cestou sa vydávalo málo pocestných. A tú oblasť nazývalo domovom čoraz menej bytostí.

K jazeru sa znášalo až príliš veľa zlej energie. Kňažky tvrdili, že za to môže prítomnosť mŕtvych. Ich duše však boli v Ọchiri a ich telá kdekoľvek, kde zomreli alebo ich zabili. Ten puch pochádzal zo sveta mŕtvych. Cez neustále otvorené portály do ich sveta prenikalo niečo z mrazivosti smrti. A to aj napriek tomu, že skrz brány mohli prechádzať len kňažky.

Ale ani to, že sa približovali jazeru nevysvetľovalo ten nevídaný pokoj.

Zadívala sa na Kaciu.

Ostražito sa obzerala okolo seba. Tiež to cítila. To neprirodzené ticho. Znepokojovalo ju to. Nútilo ju to siahnuť po meči. Šamanky ich neodzbrojili. Chceli im tým dodať pocit falošnej voľnosti. Alebo možno očakávali problémy a dúfali, že im sestry pomôžu ich prekonať. Ktovie.

Každopádne nechýbalo veľa, aby Femi siahla po rukoväti.

Keď nečakane zastavili, Femi takmer nadskakovala v sedle. Krížom cez cestu bol zvalený kmeň stromu. Bol však odrezaný príliš presne na to, aby išlo o dielo náhody. Nie, neprihnala sa búdka a nezlámala ho. Niekto ho zámerne zoťal a pohodil v prachu. Pasca. Nastražená na ne.

Tá domnienka sa jej potvrdila v momente, keď v lese zaznamenala pohyb.

Spoza stromov sa vynárali postavy. Boli ich len niekoľko, no ich napnuté luky boli veľavravné. S radosťou by z nich urobili ihelníčky. Šamanky si ich veľmi nevšímali, nakoľko pokojne popchli koňov dopredu, až sa ocitli Femi a Kacii po boku. V tvárach mali ostražitosť a boli pripravené útočiť. Pravdepodobne vedeli, že ich napadnú. Možno preto Kacii a Femi ponechali ich zbrane. Lepšie sa nažive udržuje zajatec, ktorý sa vie brániť.

Od ostatných s oddelili dve postavy. Podišli až ku kmeňu. Vzápätí sa naň postavili. Snažili sa snáď získať výhodu? Tú už predsa mali. Boli v presile. Prekvapili ich. A podľa všetkého to boli Ọnwụine kňažky. Prezrádzalo ich zlaté pomaľovanie na tvárach. Pre nich to bolo rovnaké znamenie ako pre sestry ich čelenky.

Tie nosili tak často, že aj zabúdali na to, že ich majú. Odkladali ich len vtedy, keď sa chceli pred ostatnými nejako ukryť. Femi s Kaciou predtým tie svoje odložili, aby nepútali prílišnú pozornosť – hoci o to sa dobre postarali aj ich vlasy a oči. Teraz však mali zelené erby opäť priviazané na čele. Opäť sa stali sestrami.

Aj keď teraz boli väzenkyňami.

„Prečo nám krížite cestu? S vašim národom nemáme spory,“ prehovorila hlavná šamanka po dlhých minútach napätého ticha. Napriek tomu, že ruku mala pripravenú na zbrani, znel jej hlas pokojne. Takmer až uvoľnene.

To isté sa nedalo povedať o kňažke, ktorá sa neustále strhávala.

„Vydajte nám vaše zajatkyne, šamanky, a nič sa vám nestane,“ reagovala jedna z nich výhražne.

„Vedieme ich na ostrovy, aby čelili spravodlivosti.“

Kňažka sa zasmiala. „V tom prípade sa k nám pridajte a sledujte ich popravu.“

Femi mala neodbytný pocit, že ich niekto musí nenávidieť.

To jediné by vysvetľovalo to, že ich šamanky chytili. Aj to preto, aby ich mohli kňažky pozabíjať.

Kapitola 31. ¦ Kapitola 33.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Gambit bohov - Kapitola 32.:

2. LiliDarknight webmaster
22.04.2018 [9:17]

LiliDarknightSunShines, zabúdam odpisovať na komentáre, prepáč. Emoticon
Zara vedela o možnom nebezpečenstve, ale ak by Kacia odmietla, rešpektovala by to. Na druhej strane, napriek tomu nebezpečenstvu bola aj tak najlepším kandidátom na to, aby sa niekam dostala.
Ja viem, trápim ich. V tomto prípade dokonca extrémne. Ale mali to očakávať. Veď sa vybrali na nebezpečnú misiu. Emoticon Emoticon
Ďakujem za komentár. Emoticon

1. Sunshines
16.04.2018 [22:17]

Z blata do kaluže je na toto slabý výraz. Emoticon Nečakala som, že tam Kaciu privítajú hneď s otvorenou náručou, ale toto som nečakala tiež. A ani to, že o tom Zara vedela. A keď sa ku tu pridajú ešte tie kňažky. Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]


Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!