OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Dokonalý Klam - 11. kapitola



Dokonalý Klam - 11. kapitola

Poviedka sa umiestnila na druhom mieste o Naj poviedku mesiaca duben/apríl. Na deň ju umiestňujeme na titulnú stranu. Gratulujeme!


A konečne po prvých guľatinách začíname odhaľovať veci, ktoré ostali mnohým skryté.
Robím si srandu.
Možno nie.

Sedeli sme znovu v aute a ja som sa v očakávaní pozerala cez okno.

„Kam to ideme?“ spýtala som sa už asi po tretíkrát.

„Ideme do Pekla,“ odpovedal mi zaujato Liam a pozoroval ma.

 Mona bola už v poriadnej nálade. Sedela vedľa mňa, jej nohy vyložené cezo mňa a práve ťukala do telefónu.

 „To je pekné, ale nechce sa mi umrieť mladá,“ odbila som ho pobavene.

„Nie, je to naozaj Peklo. Pochopíš sama, čo tým myslíme,“ zapojil sa do našej debaty Jamie a veselo sa škeril.

Mali obaja v niečom pravdu. Auto nám zastalo naozaj pred podnikom s názvom Peklo. Nikdy som o ňom nepočula, ale keď sme vošli do vnútra, nevyzeral ako pajzel. Bol luxusný a zároveň divoký. Interiér a hudba na mňa pôsobila ako magnet.

„Prečo Peklo?“ spýtala som sa zvedavo, keď sme vyšli do rezervovaného boxu.

„Jednoducho. Hore sú bary, dole je tanečný parket, po ktorom ideš točitými schodmi. Ak sa dostaneš dolu, čo by si bola fakt jednička, hore liezť po schodoch je v primeranom promile v krvi fakt peklo,“ uškrnula sa Mona a zavolala kývnutím ruky čašníčku.

Objednala nám pitie a s pitím došli ďalší spolužiaci. Možno niekde tu začalo to peklo. Neminula som ani cent. Nemohla som povedať, že som bola rada a ušetrila. Proste ma každý pozýval a ja som nejakým zázračným spôsobom len pila. Nie veľa, ale pila. Na rozdiel od tých hektolitroch, čo som zvládala pred tým, ma aj víno dokázalo teraz dostať do tých známych výšin. A keď som toho mala naozaj dosť a bola som pripravená na tanečný parket, bolo to naozaj peklo.

Schádzala som dolu po točitých a úzkych schodoch s Deborah a mala pocit, že sa každú chvíľu vykotím dolu. Nemohla som za to, že som mala potrebu tancovať. A ona jediná bola za. Mona nebola schopná pomaly ani rozprávať takže Liam na ňu dozeral a Audrey sa na to „necítila“. A hoci som si s Jamiem aj s Liamom dobre rozumela, Deborah tam stála ako tieň a do všetkého sa zapájala. Aj keď v podstate ničím. Musela som priznať, že mi tam prekážala, ale robila som sa, že sa neskutočne zabávam.

 A Deborah mi nakoniec ani pri tanci nezavadzala. Ovládla ma neskutočná energie, pila som víno, ktoré som si doniesla a spolu s Deborah vrešťala texty pesničiek. Po dvoch pesničkách bol pohár prázdny a bez väčšieho rozmyslu som ho rozbesnená hodila do davu. Ozval sa rev a dav sa rozburcoval ešte viac. Hudba mi vrešťala v spánkoch, ľudia sa miešali pred očami ako som hádzala hlavou. Cítila som, že mi to stúpa do hlavy. Bola som plná energie a po chvíli som cítila ako mi vyprahlo v ústach. Potrebovala som vodu a ísť sa schladiť na vzduch.

Deborah som nechala tak a ledva som zvládla tie schody hore. Kurva, mali pravdu. Bolo to u hubu.

Dohopkala som k baru a zakývala na Liama.. Nepýtal sa na svoju „partnerku“ a ja som ju nespomínala. Veselo sa na mňa usmieval a ja som mu úsmev vracala. Páčila sa mi jeho povaha. Dokázal ma priviesť na iné myšlienky.

 

A taktiež niekto iný. Kto ma pozdravil na bare a kúpil mi minerálku. Mladý muž, starší odo mňa. Nebol sám, za chrbtom mu stáli dvaja chlapíci. Ich som si nevšímala a on taktiež nie. Bol pohľadný a ja opitá. Tak sme sa nejako zblížili a bare a ja rozhodnutá sa netrápiť kvôli Jamesovi, som sa na neho zvodne usmievala. Že som bola ako rybička a jej deväť sekundová pamäť, to ma nenapadlo. Že som si koledovala o výsledky ako cez kopírku taktiež nie. Potom som sa mimovoľne poohliadla po bare a stŕpla. Tento podnik svojim názvom vystihoval všetko. Aj Jamesa, ktorý sa zastavil pri Liamovi, aby ho pozdravil.

Keď mu Liam ukázal hlavou k baru, zachytil môj pohľad. Len sa pousmial a kývol mi. Pousmial sa a kývol mi? To malo byť všetko? Len som mu úsmev povrchne vrátila a zacítila ruku na ramene. Môjho nového spoločníka. To Jamesovi zamrzol úsmev.

Tak ti treba, idiot. Keď nie ty, niekto iný.

„Čo by si povedala na to, že by sme zašli do súkromných boxov?“ spýtal sa ma môj spoločník. Ani som sa ho neopýtala na meno.

„Slečna odchádza so mnou,“ ozval sa pri nás Jamesov ľadový hlas. Prekvapene som vzhliadla k nemu.

„Na to zabudni,“ odsekla som mu podráždene.

„Pán Norton,“ ozval sa pobavene môj spoločník a mne klesla nálada. Vtom som si všimla, že mykol plecami a tí dvaja spoločníci sa k nám priblížili.

„Nemotaj sa do toho Amelle. Proste len poď,“ povedal James a nevšímal si tie dve obludy. Ale ja som videla, ako sa na neho pozerali.

„Slečna povedala, že nechce,“ prehodil môj spoločník a ja som zrazu zaváhala či som zas nespadla do nejakého prúseru.

 James sa na neho pozrel s pohľadom plného opovrhnutia. Jeden z týpkov niečo zasyčal v jazyku, ktorý som nepoznala a urobil krok k Jamesovi.

„Necítim sa dobre,“ vyhŕkla som zrazu nahlas, aby som odvrátila blížiacu sa katastrofu.

„Myslím, že by sme sa mali ísť porozprávať,“ navrhol James pokojne a rozhodným pohybom ma posadil na barovú stoličku. „Ty tu ostaň a prečkaj to nevoľno.“

Bol to rozkazovačný tón, ktorý som od neho nepoznala. Vlastne, celú dobu sa správal úplne inak ako som ho poznala. Ani som sa nestihla nič namietnuť, keď ma tam nechali.

Do mňa však vošli všetci čerti v tomto pekle a bola som tak sakramentsky nasraná, že som sa rozhodla, že mu poviem pár pekných viet do tváre. Najprv mi poserie zábavu a ešte vyhrotí situáciu.

„Hej, kam ideš?“ zaznel Liamov prekvapený hlas, keď som letela okolo von.

Ďalej som ho nepočula pretože som sa pretlačila cez mnoho ľudí, ktorí to tu stihli zaplniť. Posilnená vínom a hnevom som vybehla z podniku. Nikde som ich nevidela. Porozhliadla som sa naštvane po okolí a začula nejaké hlasy z bočnej uličky.

Tam je ten hajzel.

Vyštartovala som, na jazyku toľko nadávok až som mala pocit, že keď ich za chvíľu nevyslovím, prehryznem si jazyk.

A doteraz stále nechápem, ako som sa tam dostala. Ako som bola slepá. Ako hlúpa. Ako moc naivná. Ešte raz. A znovu.

Jeden z mužov, ktorý sa predo mnou objavil, ma schmatol za ruku a potiahol k sebe až som zvrieskla.

„Zdá sa, že princezničke chýba moja spoločnosť,“ ozval sa hlas môjho nového spoločníka.

Tá obluda ma pustila a zrazu som bola v objatí toho môjho objavu. A nie len, že mi behali zimomriavky po chrbte, ale žalúdok sa mi skrúcal od nervozity. Možno po prvý raz v mojom živote na mňa moja intuícia hulákala, tak hlasno až to museli počuť aj oni, aby som zdrhla.

„Nechaj ju ísť. Prečo do toho pletieš nevinných ľudí?“ ozval sa Jamesov chladný hlas.

Otočila som sa tým smerom a zbadala ho aj s nejakými chlapmi, ako sa na mňa pozerajú. Teda Jamesovi lietali blesky z očí, keď sa pozrel na mňa. Nejak ma ten hnev rýchlo prešiel.

„Nevinných? Toto zlato sa previnilo už len tým, že sa s tebou nechala vyfotiť. Norton, vieš, čo ma stojí za úsilie, aby som o tebe niečo vydoloval? A hľa, tu dievočka mi spadne rovno do náruče,“ zazubil sa na mňa.

Vyvalila som na neho oči a zrazu sa mi nezdal ani v pohode ani príťažlivý. Z toho muža razilo niečo, čo ma nútilo cúvať a chrániť si pri tom chrbát.

„Vasilij, naozaj na to nemám náladu,“ vzdychol si James unavene zatiaľ, čo ja som sa tápala v situácii.

„To sme dvaja,“ ozval sa môj spoločník a zrazu som zacítila pri hlave niečo studené.

Na to zaznelo cvaknutie. Také, čo poznáme všetci z filmov. Pri ktorom sa vzpriamite na sedačke a napäto čakáte, čo sa bude diať. Lenže práve teraz som nebola napätá. Začala som triezvieť z poznania, že pri spánku mám priloženú zbraň. Naozajstnú. Žiadnu repliku.

Vzduch zhustol a nikto sa ani nepohol. Nepamätám si, čo sa stalo ďalej, pretože ma chytali mdloby. Zdalo sa mi, že mi niečo presvišťalo okolo ucha, ale bola som na to moc otupená. A taktiež sa mi zdalo, že som sa pohla z miesta, ale všetko mi to vyšumelo z pamäte.

Pretože, keď som si konečne uvedomila realitu, čo trvalo dlhšie ako som čakala, videla som najprv len divnú tmavú masu, ale keď mi zmizla z obzoru, zbadala som hlaveň pištole. Namierenú na mňa. A Jamesovu kamennú tvár. Držal ju a mieril na mňa. A potom sa mu zreničky prekvapením rozšírili a z úst mu vyšlo moje meno. Stisk okolo ruky povolil a niekde zazneli nadávky a buchot nôh. Spoza Jamesovho chrbta sa rozbehla iná vysoká osoba a niečo kričala do telefónu.

A ja som na neho civela, zamrznutá a v šoku. Pretože mi to nešlo do hlavy. Prečo držal tú zbraň? Prečo mieril na mňa? Hnev upadol do tmavých končín zabudnutia a ľadový šok mi prúdil žilami. Pred chvíľou som mala zbraň pri hlave a teraz na mňa mieril James? Okamžite zložil zbraň a niečo neprítomne niekomu hovoril, ale hľadel stále na mňa.

Vtom som si uvedomila, že mám mokrú tvár. Neplakala som. Prešla som si po tvári a zacítila na tvári niečo mazľavé. Zacítila som v ústach kovovú pachuť a pozrela sa na ruku. Nejaká nechutná hmota a krvavo červená tekutina. Pohľad mi mimovoľne klesol dole a ja som v tom momente pochopila, čo mi vtedy zastieralo výhľad.

Začula som ďalšie volanie môjho mena, tento krát iného hlasu, ale nemohla som. Len som sa ohla v páse a vracala som. Nadrapovalo ma, akoby sa mi chcel žalúdok dostať cez krk von celý. Nevnímala som dokonca ani pohľad, ako vykonávam tú nechutnú činnosť. Pred očami som mala rozstrelenú hlavu muža. Netušila som, ktorý z nich to bol. Netušila som, čo sa tu vlastne zomlelo. Keď už som nemala, čo vracať, cítila som dotyky na ramene a videla Liamovu ustaranú tvár. Odniekiaľ vytiahol vreckovku a začal mi utierať tvár. V pozadí som počula naštvané hlasy. Aj Liam niečo štekal, ale nemohla som sa donútiť, počúvať ich. Mala som na tvári vystrelený mozog. To ma znovu donútilo vracať. Aj to, čo som v žalúdku nemala.

„Musím ju zobrať so sebou,“ ozval sa Jamesov hlas a ja som zistila, že sa opieram hlavou o múr ďalej od svojich zvratkov a niekto ma pridržiava.

„Zbláznil si sa? Práve prežila traumu na celý život. Zotieral som jej z tváre zbytky mozgu!“ zaznel Liam naštvane a mňa začalo znovu nadrapovať.

„Videl ju! Ten, čo ju použil ako štít. Netuším ako, ale guľka ju musela minúť skurvene tesne a ten skurvenec zdrhol,“ zaznel znovu James podráždene.

Možno šokovane? Netuším. Nebola som v stave takéto veci rozoznať. Otvorila som oči a pár krát zaklipkala pretože mi zrejme zaschla špirála, keď som slzila pri vracaní. Obraz som mala prekvapivo jasný, ale hlava mi odmietala fungovať.

Hádali sa. A ja som mala znovu šťastie?

„Nechci, aby som do toho namočil aj teba,“ zaznel jeho ľadový hlas a otriaslo mnou.

S týmto človekom som spala? Toto na Jamesa vôbec nevyzeralo. Pozrela som sa k zdroju hlasov a uvidela ho. S ľadovým pokojom hľadel do Liamovej naštvanej tváre. Možno zúrivej.

Nevedela som, o čo sa jedná hoci som bola v samom epicentre. Vedela som však jednu vec. Tohto Jamesa som nepoznala. A ako aj, keď sme sa poznali tak krátko.

 „Potrebujem vodu,“ zachripela som mimovoľne až ich oboch trhlo. Liam si ma ustarane meral.

„Si v poriadku?“ spýtal sa ma a hladil ma upokojujúco po ramenách.

Tupo som na neho pozrela. Možno mi to nedochádzalo. Možno som to vygrcala s celým žalúdkom. Alebo som znovu prežívala nejaký druh šoku. Ja neviem. Proste som sa cítila úplne vygumovaná.

„Ako môžem byť v poriadku, keď som mala na tvári mozog iného človeka?“ spýtala som sa ho duto.

Začula som nejaký kašľavý smiech.

„Amelle,“ začula som svoje meno a otočila sa k Jamesovi.

Tváril sa pokojne hoci už nie takým spôsobom ako vtedy v reštaurácii. „Potrebujem, aby si šla so mnou. Nebudem ti klamať. Bola si niekde, kde si nemala byť. Musíme ísť za moju známou.“

Hovoril pokojne a odľahčene. Akoby ma pozýval na kávu. Možno ma aj pozýval.

„Nenechám ju ísť s tebou,“ ozval sa Liam chladne.

„Nemám v úmysle jej ublížiť. Potrebuje ochranu. Idú po nej,“ odsekol mu kamarát a natiahol ku mne ruku.

Fajn, povedal otupený rozum a automaticky poslal signál do ruky, aby som ho chytila.

„To nemyslíš vážne! Ty mu len tak veríš?“ spýtal sa Liam neveriaco. Pozrela som sa na neho pokojne. Myslím. Možno len úplne zmagorene.

„Už som s ním spala. Nič horšie sa mi stať nemôže,“ odpovedala som mu a šla s Jamesom.

 

Myslím, že na túto noc nezabudnem nikdy. Pretože som ako vždy opakovala svoje chyby. A možno som len mala želatínu namiesto mozgu, keď som prikývla (ne)známemu človeku, aby ma zobral do neznáma.

Už som hovorila, že na vrhanie do sračiek som expert. Vždy som bola. Katastrofy som priťahovala ako magnet.

Až teraz som si uvedomila, že aj on má pri sebe nejakých ľudí. Čakali nás pri aute a viezli nás preč. Pomaly mi dochádzalo, čo sa stalo. Vedela som to už pred tým, ale počas pitia vody, ktorá mi nejako odblokovala celkovú dutosť a tichej jazdy, mi dochádzalo, že sa stalo niečo zlé. Bolo už neskoro, aby som začala panikáriť. Okrem toho James nevyzeral, že by ma chcel utratiť. Chvíľu s niekým telefonoval a potom pozeral cez okno.

„Prečo si ho zabil?“ spýtala som sa na moje prekvapenie pokojným hlasom.

Možno to bolo tým upokojujúcim tichom, že som ešte nepanikárila. Možno som si len nahovárala, že nemá srdce na to, aby odbachol dievča, ktoré mu práve vyliezlo z postele. Možno som si nahovárala úplné bludy. To by na mňa sedelo.

„Bol príťažou pre moju rodinu a pre teba,“ odpovedal mi tým istým tónom, ale pozoroval ma. Možno ma skúmal, ale rozhodne som v jeho očiach zbadala iskru záujmu.

Musel vystreliť niekomu mozog, aby som ho začala zaujímať?

 

Po dlhej ceste sme zastavili a mne tak trochu zamrzol ten pokojný výraz. Asi si to všimol.

„Teraz sa zatavíme u jednej známej, ktorá nám pomôže,“ prehovoril a pomohol mi von z auta.

Nohy sa mi roztriasli od slabosti. Začala som byť naozaj nervózna. Že by mi to konečne došlo?

James ma zobral potichu do budovy, ktorú som nepoznala. Bola to nejaká firma. Asi. Čo tu?

Zabije ma?

Povedal, že nie.

Ty mu veríš?

Nemám?

Ser na to, ja rezignujem.

Naozaj. Môj rozum rezignoval.

Viezli sme sa výťahom a James sa zatváril trochu pochybovačne, keď sme vystúpili z výťahu. Ani nezaklopal a otvoril dvere. Nemala som ani čas poobzerať sa po kancelárii, keď sa ozval ženský hlas.

„To mi je, ale prekvapenie. Prečo si sa mi sem nahrnul aj so slečnou Boscotovou?“

Prekvapená som bola aj ja, keď som zbadala ženu s tmavšou pokožkou, ako sedí za stolom a zaujato si ma prezerá.

Žena sa postavila a podišla ku mne. Natiahla ku mne ruku a priateľsky sa na mňa usmiala.

„Môžeš mi hovoriť Denise.“


Ospravedlňujem sa za tú dobu, ale nastala u mňa malá komplikácia, s ktorou som bojovala a vyčerpalo ma to natoľko, až som sa nebola schopná sústrediť na ďalšíu kapitolu. Ale dnes po fľaši vína som tomu trochu nakopla prdel. Dúfam, že sa vám páčila.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Dokonalý Klam - 11. kapitola :

7. PrincessCaroline přispěvatel
02.05.2016 [14:41]

PrincessCarolineBlacks, zdá sa, že James veľmi rýchlo upadol do nemilosti odkedy sa Am zobudila sama Emoticon

Aaah, Millie ma už stihla pri káve pekne zvoziť pod čiernu zem, že som príliš tvrdá na ňu tak som zvedavá, čo mi poviete, keď príbeh bude napredovať Emoticon Je smoliar, to musím uznať. Chúďa moje Emoticon
A tebe ten kinedryl nebude stačiť. Kúpim ti boxovacie vrece
Netreba mi prvé miesto, mne stačí, že vás to baví a ozývate sa Emoticon Emoticon

Val, joo Denise, ten strašiak, ktorej meno nechceš počuť vo svojej blízkosti Emoticon no len aby si nepovedala, že tá triezvosť je najväčšia blbina, čo by mohla urobiť Emoticon

6. Valeriee přispěvatel
01.05.2016 [23:18]

ValerieeJop, Denise si ještě pamatuju z Lei. A Amelle? No, tak ta je v háji, že? Tak to vypadá, že život, který žila předtím a který měla změnit, byl vlastně taková zábava a sranda. Teď to přitvrdilo. Na druhou stranu jí to ale možná donutí zůstat střízlivá. Ono se pak blbě zdrhá, když je člověk na sr...., že? Emoticon James se dobře vybarvil. Amelle ho měla obejít obloukem, na co už je pozdě. Budu se těšit na další kapču Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

5.
Smazat | Upravit | 01.05.2016 [21:49]

No tomu sa hovorí horor na dobrú noc. Díky moc Emoticon
Ale bola to riadna akcia. Som zvedavá, ako zareáguje Aminka, keď zistí, s kým je Denis rodina. To bude sila mazec. Už to vidím.

Dobre, aj tak nemám Jamesa rada, ale aspoň je tu polovičné vysvetlenie jeho debility. On je zasraný mafián alebo aspoň s nimi kšeftuje.

To dievča je preliaty smoliar. Od jedného "zlého" týpka k druhému a ešte stále neskončila. Emoticon

Ale cítim slimačí rozbeh. Toto bude jazda na kinedryl, už to vidím a nemôžem sa toh dočkať. Emoticon Emoticon

Teším sa na ďalšiu. A aby som nezabudla gratulujem ti. Hen v komente som ťa zabudla spomenúť menovite.
Zaslúžiš si to, dúfam, že nabudúce si s Lil podelíš prvú priečku. Emoticon

4. PrincessCaroline přispěvatel
01.05.2016 [21:28]

PrincessCarolineNenapísala, neklam Emoticon Emoticon
Nič neprezrádzam, ja nikdy nič neprezrádzam Emoticon
Mne stačí, že píšete svoje postrehy a myšlienky Emoticon
Ale nie som nevďačná špina takže ma to teší a ďakujem za snahu Emoticon

3. MillieFarglot admin
01.05.2016 [18:47]

MillieFarglotČo prezrádzam? Sama si to tam napísala na konci. Emoticon
Neprezrádzaj a píš radšej! A na Nathaniela som strašne zvedavá.
A tie hlasy si zaslúžiš, nabudúce snáď aj vyššie. Emoticon

2. PrincessCaroline přispěvatel
01.05.2016 [16:23]

PrincessCarolineNeprezrádzaj moje osvedčené metódy Emoticon

Bolo to vlastne pokračovanie večera, ktoré začali v podniku. Amelle sa do toho zamotala, ale len kvôli postranným úmyslom iných osôb ako James. Preto si ju snažil držať od tela hoci aj on je len výrastok a urobil chybu. Každý robíme chyby. Len to nie je v niektorých prípadoch také jednoduché Emoticon
Čo sa týka Jamesa, Amelle a Denise konečne sa to trochu rozhýbalo hoci to teraz nenaberie strmý pád s tým, že Am príde o rozum a všetko sa ešte viac poserie. Ale...človek nikdy nevie, že Emoticon

Nate je ešte chvíľu mimo Emoticon

Ďakujem vám všetkým za hlasy Emoticon Vôbec som to neočakávala a popravde som si ani nemyslela, že sa tam niekedy uvidím. Ste pre mňa naozaj podpora a hnací motor Emoticon

1. MillieFarglot admin
01.05.2016 [14:56]

MillieFarglotPriznám, že polovicu kapitoly som bola mierne mimo, že čo sa vlastne deje a ešte stále kapek som. Emoticon
Amelle sa do niečoho zamotala len tým, že sa motá okolo Jamesa? Či? Aj keď by som ho asi najradšej prefackala (niekoľkokrát) za to, ako sa správa. Keby jej povedal, v čom lieta, mohol ju od toho ušetriť. Am by som zas dopriala trochu zdravého rozumu, jak môže ísť niekde s niekým neznámym? Chápem, že ju James naštval a nechcela ho počúvnuť, ale skôr dám na radu niekoho, koho poznám.
A milé od neho, že ju zachránil, aj keď asi si tam skôr vybavoval svoje záležitosti. Keby som bola na jej mieste, asi to tam nezvládnem, čo sa toho mozgu týkalo. Emoticon
Hmmm, som zvedavá ako to bude pokračovať teraz s Denise. Snáď sa už Am nezapletie do ničoho vážnejšieho, aj ked začínam o tom strašne pochybovať.
Inak, kedy môžeme čakať Nathaniela? Emoticon

Kapitolka skvelá a dúfam, že umiestnenie ťa nakopne ešte viac než fľaša vína. Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!